Situácia v ČSR v 30. rokoch 20. storočia
1934 – končí hospodárska kríza v ČSR, najviac postihnuté je Slovensko a sever Čiech (Sudety) – tu bolo najviac exportného priemyslu (textil, bižutéria, sklárstvo) dôsledok krízy – rast revolučnosti a nacionalizmu SUDETY veľa Nemcov – ich reakcia na hospodársky dopad krízy a na Hitlerovo víťazstvo: preberajú Hitlerove myšlienky, vznikajú nemecké strany štát zakáže tieto strany a myšlienky – zjednotenie strán do SdP […]
- 1934 – končí hospodárska kríza v ČSR, najviac postihnuté je Slovensko a sever Čiech (Sudety) – tu bolo najviac exportného priemyslu (textil, bižutéria, sklárstvo)
- dôsledok krízy – rast revolučnosti a nacionalizmu
SUDETY
- veľa Nemcov – ich reakcia na hospodársky dopad krízy a na Hitlerovo víťazstvo: preberajú Hitlerove myšlienky, vznikajú nemecké strany
- štát zakáže tieto strany a myšlienky – zjednotenie strán do SdP (Sudetonemecká strana, Konrad Henlein)
- 15 % hlasov v celej ČSR vo voľbách 1935 (najviac zo všetkých strán)
- Slovensko – HSĽS + SNS → Autonomistický blok (34 % hlasov na Slovensku vo voľbách 1935) – chcú vládu jednej strany, majú vlastné ozbrojené zložky (Rodobrana, neskôr Hlinkova garda)
- vo voľbách 1935 sa nakoniec predsa len udržia demokratické sily (agrárnici v čele, hradná päťka), na čele vlády je Milan Hodža, v decembri podáva Masaryk demisiu a prezidentom sa stáva Eduard Beneš
- nová vláda sa v prvom rade snaží vyriešiť hospodársku situáciu:
- budovanie opevnení, komunikácií (Bohunín-Žilina-Košice) → ľudia dostanú prácu
- zbrojiť – zbrojárske firmy v Martine, Dubnici, Považskej Bystrici → ľudia dostanú prácu
- Baťa – stará sa o zamestnancov, stavia im byty (Partizánske), výroba chemických vlákien – vyrastie celé mestečko (Svit)
- do r. 1937 sa však nepodarí vrátiť hospodárske ukazovatele na úroveň roku 1928
- medzinárodná situácia je ťažká, ČSR chce dostať viac štátov do Trojzmluvy, ale nedarí sa im to; Spoločnosť národov nereaguje
1938
MAREC
- anšlus Rakúska
APRÍL
- v Karlových Varoch predloží Heleinova Sudetonemecká strana autonomistický program (v Sudetských oblastiach majú byť v štátnej správe len Nemci, sloboda hlásanie akejkoľvek teórie, …) – odmietnutý kvôli slobode hlásania akejkoľvek teórie (šírenie fašizmu)
- Nemci v ČSR provokujú tunajšiu políciu, natáčajú filmy z bitiek a potom ich púšťajú v Nemecku
MÁJ
- je vyhlásená čiastočná mobilizácia (ČSR sa bude brániť)
AUGUST
- lord Runcinan (Anglicko) bol vyslaný, aby preskúmal situáciu okolo sudetských Nemcov, odporučil Prahe, aby prijala ich celý osembodový autonomistický program (zástupcovia HSĽS sa s ním chceli porozprávať o slovenskej autonómii, ale nebol ochotný – to nebola jeho úloha, na to bol nekompetentný)
- reakcia Slovákov – manifestácia v Bratislave pri príležitosti 20. výročia Pittsburgskej dohody (až 100000 ľudí), Mamatej doniesol originál Dohody z Ameriky do Bratislavy
SEPTEMBER
- v Norimbergu je zjazd NSDAP, Henlein je vyzvaný, aby robil tvrdý nátlak na vládu ČSR, aby naďalej zvýrazňoval neschopnosť ČSR vyriešiť si sama problémy
- koná sa puč na vyhnanie úradníkov a polície zo sudetonemeckých oblastí
- 20. 9. – abdikácia Milana Hodžu
- 23. 9. – generál Ján Syrový – všeobecná mobilizácia
- 25. 9. – Poľsko a Maďarsko vzniesli pozemkové požiadavky na Slovensko
- 29. – 30. 9. – Mníchovská dohoda:
Za správnost a původ studijních materiálů neručíme.