Situácia v ČSR v 30. rokoch 20. storočia

1934 – končí hospodárska kríza v ČSR, najviac postihnuté je Slovensko a sever Čiech (Sudety) – tu bolo najviac exportného priemyslu (textil, bižutéria, sklárstvo) dôsledok krízy – rast revolučnosti a nacionalizmu SUDETY veľa Nemcov – ich reakcia na hospodársky dopad krízy a na Hitlerovo víťazstvo: preberajú Hitlerove myšlienky, vznikajú nemecké strany štát zakáže tieto strany a myšlienky – zjednotenie strán do SdP […]

  • 1934 – končí hospodárska kríza v ČSR, najviac postihnuté je Slovensko a sever Čiech (Sudety) – tu bolo najviac exportného priemyslu (textil, bižutéria, sklárstvo)
  • dôsledok krízy – rast revolučnosti a nacionalizmu

SUDETY

  • veľa Nemcov – ich reakcia na hospodársky dopad krízy a na Hitlerovo víťazstvo: preberajú Hitlerove myšlienky, vznikajú nemecké strany
  • štát zakáže tieto strany a myšlienky – zjednotenie strán do SdP (Sudetonemecká strana, Konrad Henlein)
  • 15 % hlasov v celej ČSR vo voľbách 1935 (najviac zo všetkých strán)
  • Slovensko – HSĽS + SNS → Autonomistický blok (34 % hlasov na Slovensku vo voľbách 1935) – chcú vládu jednej strany, majú vlastné ozbrojené zložky (Rodobrana, neskôr Hlinkova garda)
  • vo voľbách 1935 sa nakoniec predsa len udržia demokratické sily (agrárnici v čele, hradná päťka), na čele vlády je Milan Hodža, v decembri podáva Masaryk demisiu a prezidentom sa stáva Eduard Beneš
  • nová vláda sa v prvom rade snaží vyriešiť hospodársku situáciu:
  • budovanie opevnení, komunikácií (Bohunín-Žilina-Košice) → ľudia dostanú prácu
  • zbrojiť – zbrojárske firmy v Martine, Dubnici, Považskej Bystrici → ľudia dostanú prácu
  • Baťa – stará sa o zamestnancov, stavia im byty (Partizánske), výroba chemických vlákien – vyrastie celé mestečko (Svit)
  • do r. 1937 sa však nepodarí vrátiť hospodárske ukazovatele na úroveň roku 1928
  • medzinárodná situácia je ťažká, ČSR chce dostať viac štátov do Trojzmluvy, ale nedarí sa im to; Spoločnosť národov nereaguje

1938

MAREC

  • anšlus Rakúska

APRÍL

  • v Karlových Varoch predloží Heleinova Sudetonemecká strana autonomistický program (v Sudetských oblastiach majú byť v štátnej správe len Nemci, sloboda hlásanie akejkoľvek teórie, …) – odmietnutý kvôli slobode hlásania akejkoľvek teórie (šírenie fašizmu)
  • Nemci v ČSR provokujú tunajšiu políciu, natáčajú filmy z bitiek a potom ich púšťajú v Nemecku

MÁJ

  • je vyhlásená čiastočná mobilizácia (ČSR sa bude brániť)

AUGUST

  • lord Runcinan (Anglicko) bol vyslaný, aby preskúmal situáciu okolo sudetských Nemcov, odporučil Prahe, aby prijala ich celý osembodový autonomistický program (zástupcovia HSĽS sa s ním chceli porozprávať o slovenskej autonómii, ale nebol ochotný – to nebola jeho úloha, na to bol nekompetentný)
  • reakcia Slovákov – manifestácia v Bratislave pri príležitosti 20. výročia Pittsburgskej dohody (až 100000 ľudí), Mamatej doniesol originál Dohody z Ameriky do Bratislavy

SEPTEMBER

  • v Norimbergu je zjazd NSDAP, Henlein je vyzvaný, aby robil tvrdý nátlak na vládu ČSR, aby naďalej zvýrazňoval neschopnosť ČSR vyriešiť si sama problémy
  • koná sa puč na vyhnanie úradníkov a polície zo sudetonemeckých oblastí
  • 20. 9. – abdikácia Milana Hodžu
  • 23. 9. – generál Ján Syrový – všeobecná mobilizácia
  • 25. 9. – Poľsko a Maďarsko vzniesli pozemkové požiadavky na Slovensko
  • 29. – 30. 9. – Mníchovská dohoda:

Za správnost a původ studijních materiálů neručíme.