Medzivojnové obdobie – 20. roky 20. storočia

Medzivojnové obdobie – 20. roky 20. storočia – (1919 – 1930) 1. OBDOBIE (1919 – 1921)- boj o charakter štátov najväčší úspech pri získavaní moci majú sociálni demokrati: oslovujú väčšinu obyvateľstva (robotníkov, roľníkov), lebo chcú zaviesť sociálnu pomoc, všeobecné volebné právo a 8-hodinovú pracovnú dobu (+ argumentujú tým, že oni vojnu nespôsobili) vnútorne sa trieštia: PRAVICA zachovanie demokracie pluralitný systém (viac než jedna politická […]

  • Medzivojnové obdobie – 20. roky 20. storočia – (1919 – 1930)

1. OBDOBIE

  • (1919 – 1921)- boj o charakter štátov
  • najväčší úspech pri získavaní moci majú sociálni demokrati:
  • oslovujú väčšinu obyvateľstva (robotníkov, roľníkov), lebo chcú zaviesť sociálnu pomoc, všeobecné volebné právo a 8-hodinovú pracovnú dobu (+ argumentujú tým, že oni vojnu nespôsobili)
  • vnútorne sa trieštia:

PRAVICA

  • zachovanie demokracie
  • pluralitný systém (viac než jedna politická strana)
  • zaviesť sociálnu pomoc, osemhodinovú pracovnú dobu a všeobecné volebné právo, úrad

práce

ĽAVICA – KOMUNISTI

  • odstrániť súkromné vlastníctvo
  • diktatúra proletariátu
  • plánované hospodárstvo
  • pokusy komunistov získať moc (hlavne v porazených štátoch):
  • Bavorská republika rád – vydržala 3 týždne
  • Maďarská republika rád – vydržala 4 mesiace
  • Slovenská republika rád – vydržala 3 týždne
  • Rusko – tu komunizmus vydrží, dokonca prežije aj intervenčné vojny (všetci proti Rusku)

2. OBDOBIE

  • (1921 – 1923) – pre Európu – 1. povojnová kríza
  • zvyšuje sa nezamestnanosť a nespokojnosť – 1. vlna nástupu fašizmu (Španielsko, Taliansko, Bulharsko, možno aj Maďarsko)
  • 1922 Janovská konferencia – európske hospodárstvo, podmienkou zapojenia Ruska do európskej ekonomiky bolo, že vezmú na seba dlhy cárskej vlády, čo boľševici odmietli
  • sovieti odmietli spojenecké požiadavky – otvorenie ruského trhu, vrátenie znárodnených podnikov, platenie povojnových dlhov
  • 1922 Rappalská zmluva- komisár zahraničných vecí Čičerin a nemecký minister zahraničia Rathenau – vzdali sa všetkých vojnových náhrad voči sebe, podmienkou bolo, že Nemci ako prví uznajú Rusko a Rusi im za to umožnia u nich vyrábať a skúšať zbrane
  • 1920 Kappov puč – pravica s cieľom obnoviť monarchiu- obsadil berlínsku vládnu štvrť – neúspešný
  • 1923 Hitlerov pokus o puč- Ludendorf a Hitler pochod na Berlín- neúspešný
  • 1923 – Rúrska kríza:
  • Francúzi reagujú na neplatenie reparácií tým, že obsadia Porúrie a chcú namiesto peňazí od Nemcov naturálie
  • Nemci – Stresseman odvolá politiku pasívneho odporu voči reperáciám- vyzval nemeckých robotníkov, aby neposlúchli okupačnú správu
  • dopad – pobúrenie Nemcov proti Francúzsku, aktivizácia komunistov a fašistov a hyperinflácia (úplná strata hodnoty marky, pretože vláda vypustila príliš veľa peňazí do obehu)
  • Nemecká komunistická strana (Ernst Thälmann) – výzva na generálny štrajk v Hamburgu – neúspech

3. OBDOBIE

  • (1923 – 1928)- čiastočná stabilizácia
  • 1924 Dawisov plán – finančná výpomoc od USA európskym štátom po vojne, aby sa mohli vzchpiť a následne splácať dlhy USA
  • 1925 Locarnská konferencia (Švajčiarsko) – nemecký minister zahraničia Gustav Stresseman chce, aby Nemecko bolo rovnocenným partnerom pre ostatné štáty- sľúbil, že neporuší hranice, nezaútočí, Yangov plán- splátkový kalendár pre Nemecko (do 1988)
  • 1928 vzniká Briand-Kellogov pakt:
  • je tu 30 štátov
  • nikto so zúčastnených štátov nezaútočí ako prvý a pokiaľ niekto zaútočí, ostatní prídu na pomoc obliehanému, je definovaná agresia, v prípade agresie si pomôžu

ŠÍRENIE KOMUNIZMU V EURÓPE

RUSKO

  • V Moskve 1919 založená Komunistická internacionála – Kominterna
  • 1924 zomrel Lenin
  • Generálnym tajomníkom KS sa stáva Stalin
  • Boľševici odmietali ekonomickú politiku NEP (trhové hospodárstvo)
  • Stalin NEP zvrhol a 1929 vyhlásil prvú päťročnicu
  • Kolektivizácia – vytváranie roľníckych družstiev (násilím- v Ukrajine vypukol hlad- 5 mil. mŕtvych)

NEMECKO

  • 1919 – Nemecko je rozvrátené
  • január 1919 – Spartakovci (ľavica sociálnej demokracie) – revolúcia:
  • vodcovia: Karol Lipknecht, Róza Luxemburgová
  • je plánovaný generálny štrajk v Berlíne a prevzatie moci (podobne ako v Rusku), ale na štrajkujúcich útočia Freikorbsy (milície), vodcov popravia a pokus padá
  • apríl 1919 – na 3 týždne vzniká v Mníchove Bavorská republika rád – spacifikovaná Freikorbsami
  • Moc prevezme SD a je prijatá Weimarská ústava postavená na demokratických princípoch s dôrazom a Ríšsky snem
  • 1919–1933 – Weimarská republika

MAĎARSKO A SLOVENSKO

  • Uhorsko sa rozpadá (Slováci, Rumuni, … sa chcú osamostatniť), ministerský predseda Karoly podáva demisiu
  • vzniká Komunistická strana Maďarska (Belo Kun) a je založená Maďarská republika rád
  • maďarská Červená armáda tiahne na Slovensko a tu Prešove zakladá Slovenskú republiku rád (vedie ju český politik Janoušek)
  • Slovenská republika rád je zničená česko-slovenským vojskom, ktoré postupuje ďalej (chcú dobyť čo najviac územia, aby si naň mohli robiť nárok)
  • novým ministerským predsedom Maďarska sa stáva Miklós Horthy, ktorý aj ponúka korunu Karolovi Habsburskému

Za správnost a původ studijních materiálů neručíme.