Versaillský systém

VERSAILLSKÝ SYSTÉM

• systém zmlúv podpísaných po skončení 1. svetovej vojny (v čase od 18.1.1919 – 1920)
• najväčší vplyv: Woodrow Wilson (americký prezident), David Lloyd George (anglický ministerský predseda), Georges Clemenceau (francúzsky ministerský predseda) a Orlando (zástupca Talianska)

14 BODOVÝ WILSONOV PROGRAM

• ešte 8.1.1918
• predložil ho kongresu, ale nemal s ním úspech
• požiadavky:
  • mierové zmluvy majú byť úplne verejné (bez tajných dodatkov)
  • sloboda morí
  • liberalizácia svetového obchodu (žiadne obmedzovacie clá, poplatky, …)
  • odstrániť kolonializmus
  • dať všetkým národom právo na sebaurčenie
  • štátne hranice majú korešpondovať s územím, kde žije konkrétny národ (veľmi idealistické – priam nereálne)
• mier:
  • bez anexií a kontribúcií
  • Lotrinsko; Rusko a Belgicko majú byť očistené od nemeckých vojsk)
  • s Rakúskom-Uhorskom bude mier uzavretý, len ak dá všetkým národom v ňom žijúcim právo na

autonómiu

1. VERSAILLSKÁ ZMLUVA (28.6.1919)

• zmluva s Nemeckom
• prvá chyba – nedovolili Nemcom rokovať, len im predložili návrh, ktorý mohli buď prijať, alebo nechať tak
• strata všetkých kolónií (odovzdané Francúzsku a Anglicku)
• odovzdanie všetkého loďstva Anglicku
• strata území:
  • Šlesvicko, Alsasko-Lotrinsko, Poznaňsko (Poznaňsko ide plebiscitom k Poľsku)
  • Sársko – Francúzsku, pod správou Spoločnosti národov (významné suroviny); neskôr plebiscitom

prechádza znovu k Nemecku
– Gdansk – slobodné mesto (správa Spoločnosti národov)
– Porýnie – medzinárodné jednotky (50 km od Rýna – žiadny ozbrojený vojak – kvôli ochrane Francúzska – Maginotova línia + Porýnie)

• zakázaná vlastná armáda (povolených len 100 000 vojakov na obranu)
• zakázaný zbrojársky priemysel
• reparácie (skoro ich neplatia – Američania, ktorí chcú svoje peniaze späť potom požičajú Nemecku, aby rozbehlo svoju ekonomiku a platilo reparácie Anglicku a Francúzsku, ktoré môžu potom splácať USA)

2. SAINTGERMAINSKÁ ZMLUVA

• (10.9.1919)
• mierová zmluva s Rakúskom
• obchodné loďstvo odovzdané Dohode
• strata území – Slovinsko, Čechy, Morava, Halič, Tirolsko
• demilitarizácia, zakázaný zbrojársky priemysel, rakúska armáda nesmela mať viac než 30 000 mužov
• reparácie
• zákaz pripojenia Rakúska k Nemecku
• Rakúsko uznáva suverenitu Československa a Juhoslávie

3. TRIANONSKÁ ZMLUVA

• (4.6.1920)
• rokovania s Maďarskom prebiehali zdĺhavo – v Maďarsku bol pokus o zavedenie socializmu
• strata území – Slovensko, Sedmohradsko, Podkarpatská Rus, Bosna a Hercegovina, Chorvátsko
• demilitarizácia, iba 30 000 vojakov povolených
• reparácie
• Maďarsko uznáva samostatnosť nástupníckych štátov

4. sevréska zmluva

• (10.8.1919)
• mierová zmluva s Tureckom
• strata Arménie (Rusko), Iránu a Iraku (Anglicko), Sýrie (Francúzsko) a nejakého územia na Balkáne(Grécko)

5. NEUILLSKÁ ZMLUVA

• (17.11.1919):
• mierová zmluva s Bulharskom
• demilitarizácia, reparácie, malé územie pripadne Grécku
• sovietske Rusko, v ktorom stále prebiehala krvavá občianska vojna, prestalo mať až do tridsiatych rokov vplyv na európsku politiku
• v priestore od Baltského mora až po Stredozemné more vzniklo množstvo malých suverénnych štátov (mierové zmluvy uznali výsledky národnooslobod­zovacieho boja národov, uznali ich právo na sebaurčenie a štátnu suverenitu)
• najvýraznejšie sa na mierových rokovaniach presadilo Francúzsko:
• Clemencauovi sa síce nepodarilo presadiť všetky extrémne požiadavky, ako boli územné rozčlenenie Nemecka a hranica na Rýne, v podstate však mierová konferencia sledovala tvrdý francúzsky kurz
• Francúzsko sa stalo rozhodujúcou európskou kontinentálnou veľmocou a začalo si medzi

novovzniknutými štátmi budovať svoj spojenecký systém

• súčasťou systému sa stalo v prvých povojnových rokoch aj Československo, ktoré bolo v Francúzskom späté množstvom spojeneckých zväzkov už z čias vojny
• menej spokojné s vytvoreným systémom boli USA:
• kongres USA dokonca odmietol ratifikovať mierové zmluvy
• august 1921 – separátne zmluvy s Nemeckom a Rakúskom
• 1920 – 1921 – Malá dohoda – medzi ČSR, Rumunskom a Juhosláviou – vzájomná pomoc v prípade

vytvorenia Veľkého Uhorska; pod patronátom Francúzska

• somitný kordón – systém zmlúv Fínska, Estónska, Litvy, Lotyšska, Poľska a Rumunska o pomoci proti Rusku
• 1922 – Washingtonská zmluva:
• víťazi (Angličania, Francúzi, Taliani, Američania, Japonci)
• o stave námorníctva – ktorá krajina bude mať koľko lodí → koniec Anglického patronátu na loďstvo
• Čína sa stáva krajinou otvorených dverí bez sfér vplyvu

SPOLOČNOSŤ NÁRODOV

• jediná myšlienka, ktorú sa na mierových rokovaniach podarilo presadiť americkému prezidentovi
• jej úlohou bolo uchrániť svet pred novými konfliktmi
• USA sa nakoniec nestali členom Spoločnosti národov a celá organizácia sa stala európskou

záležitosťou

• zakladajúcimi členmi Spoločnosti národov boli tie štáty, ktoré sa zúčastnili na vojne proti Nemecku, teda aj Československo
• chyba – porazené štáty ani Rusko neboli prizvané, neboli členmi (až neskôr)
• Spoločnosť národov začala svoju činnosť začiatkom roka 1920, jej sídlom sa stala Ženeva (podpis – 1919)
• svoju úlohu príliš dobre neplnila, lebo bola príliš závislá od mocenských pomerov a keďže bola súčasťou versaillského systému, mala všetky jeho nedostatky
• nemala žiadne páky (napr. armádu) na štáty, ktoré neplnili dohodnuté podmienky (napr. Taliansko si zobralo Terst a Spoločnosť nemohla nič robiť)
• Československo – medzinárodné postavenie Československa záviselo od pevnosti versaillského systému, ktorý vytvoril systém záruk existencie všetkých malých štátov, akákoľvek zmena tohto systému znamenala pre Československo nebezpečie – preto sa československá zahraničná politika usilovala o zachovanie daného systému a tiež o jeho dobudovanie dvojstrannými zmluvami so susednými štátmi
• zhrnutie chýb:
  • porazeným krajinám boli podmienky diktované, neboli prizvané k rokovaniam
  • spoločnosť nemá armádu
  • pomstychtivosť Nemcov – pripravená pôda pre 2. svetovú vojnu