Revolučné roky
PRÍČINY DLHODOBÉ Pád Napoleona a Viedenský kongres Vznik Svätej aliancie – Rusko, Rak., Fr, Prusko, VB Priemyselná revolúcia buržoázia chce podnikať, ale v ceste im stáli feudálne prežitky chcú odstrániť prežitky, presadiť konštitučné slobody a národné práva BEZPROSTREDNÉ Neúrodnosť, nákaza zemiakov, hlad Roľníci sa búria- chceli pôdu a odstrániť poddanstvo Nastane hospodárska kríza z nadvýroby – ľudia nemali peniaze na […]
PRÍČINY
DLHODOBÉ
- Pád Napoleona a Viedenský kongres
- Vznik Svätej aliancie – Rusko, Rak., Fr, Prusko, VB
- Priemyselná revolúcia
- buržoázia chce podnikať, ale v ceste im stáli feudálne prežitky
- chcú odstrániť prežitky, presadiť konštitučné slobody a národné práva
BEZPROSTREDNÉ
- Neúrodnosť, nákaza zemiakov, hlad
- Roľníci sa búria- chceli pôdu a odstrániť poddanstvo
- Nastane hospodárska kríza z nadvýroby – ľudia nemali peniaze na výrobky
- Robotníci chcú prácu a podpory
- Spojí sa buržoázia a inteligencia → preto buržoázno-demokratické revolúcie
TALIANSKO-RISORGIMENTO
- Rozdrobené:
- Sever – Habsburgovci
- Juh – Bourbonovci
- Stred – pápež
- Dve alternatívy an zjednotenie
- Revolúcia – Giuseppe Mazini, vyhnať Rakúšanov
- zjednocovacou silou mal byť Piemont, Taliansko monarchiou – min. predseda Camillo Cavour
- Január 1848 – začala revolúcia na Sicílii, vojna proti Rakúsku
- Neúspech, porazení rak. Václavom Radeckým
- Vodcovia: Karol Albert, neskôr Victor Emanuel
- 1849 Sardínske kráľovstvo zaútočí na Rakúšanov
- Velitelia: Giuseppe Garibaldi, Mazini
- Rakúsko stratí Lombardiu
- Benátsko pod nadvládou Rakúska, pápežský štát Francúzska
- 1866 zisk aj Benátska
- 1870–1871 Prusko s Tal. Proti Francúzsku
- Taliansko získa aj pápežský štát a Rím sa stáva hlavným mestom
FRANCÚZSKO
- Cieľom je republika a všeobecné volebné právo
- Robotníci chcú prácu
- 22. Februára 1848 nepokoje v Paríži, mal sa konať banket (zhromaždenie)
- Ľudovít Filip zakázal banket, ale ľudia neposlúchli
- Vydal rozkaz vojsku, aby zaútočilo, ale oni sa pridali k revolucionárom
- Ľudovít Filip utečie a Francúzsko je vyhlásené za republiku 25. Februára 1848
- Prezidentom sa stáva Ľudovít Bonaparte, 1852 sa stáva cisárom ako Napoleon III.- nastáva obdobie 2. Cisárstva, výbojná politika
- 1871 vojna s Pruskom- Napoleon III. padne- Francúzsko znovu republikou
- Stratia Alsasko a Lotrinsko a museli Nemcom ročne platiť reparácie
- Francúzsko sa pripravuje na odvetu
- Vo Versailles korunovaný 1. Nemecký cisár Vilhelm
NEMECKO
- Rozdrobené, Prusko je najsilnejšie
- 1834 nemecký colný spolok
- Berlín- marec 1848
- Máj – Frankfurt nad Mohanom- celonemecký snem
- Rokovalo sa v 2 koncepciách:
- Veľkonemecká – chcela obnoviť SRRNN na čele s Habsburgovcami
- Malonemecká – chcela obnoviť ríšu, ale bez Rakúska a Česka, na čele Hohenzolernovci
- Nedohodli sa
- Pruský panovník neprijíma korunu
- 1871 sa Nemecko zjednotí – na čele Oto von Bismarck- ministerský predseda Pruska
- politika „krvi a železa“, zánik Nemeckého spolku, vznik Severonemeckého na čele s Vilhelom I.
- 1864 Prusko ponúkne Rakúsku možnosť využiť smrť dánskeho kráľa a obsadiť územie Holštajnska a Šlesvicka- sú pripojené k Severonem. Spolku
- 1866 Rakúsko vyhlási vojnu Prusko a Taliansku – víťazstvo Pruska, zisk Benátska
- Prusko porazí r. 1867 Rakúsko a František Jozef ustúpi → vznik Rakúskouhorska
AMERIKA
- Amerika získava územia
- Aljaška – od Ruska
- Kalifornia – od Mexika
- Florida – od Španielska
- Lousiana – od Francúzska
- Bola to agrárna krajina, ale po priemyselnej revolúcii pracovali stroje
- Nedostatok pracovných síl
- Kolónie boli rozdielne:
- Sever – mestá, priemyselná oblasť
- Juh – plantáže, na kt. pracovali otroci
- mali odlišnú predstavu o budúcom štáte a vyhrotil sa konflikt
- Demokrati (juh) – republikáni (sever, na čele Abraham Lincoln)
- Abolicionisti bojovali proti otroctvu
- 1861– 1865 vojna Sever proti Juhu – južanské štáty odmietli Lincolna, kt. vyhral – vznikla samostatná konfederácia
- Američania potrebovali viac pôdy, odkupovali ju od Indiánov, ale išlo to veľmi pomaly, tak ich začali vyháňať a zriadili sa pre nich rezervácie
- Od 1823 politika izolacionizmu- na čele Monroe (Monroova doktrína)
RUSKO
- 1853–1855 Krymská vojna, Rusko ↔ Osmanská ríša
- V Rusku bolo nevoľníctvo
- Alexander II. robí reformy:
- Dobudovanie železníc, stavba ciest
- 1861 Manifest o zrušení nevoľníctva
- Reforma samosprávnych orgánov šľachty
- Súdnictvo, armáda, školstvo, náboženstvo – pravoslávne ako štátne náboženstvo
- Spolok 3 cisárov – Rusko, Rakúsko-uhorsko, Nemecko – spojenectvo v prípade francúzskej odvety
- 1881 atentát na Alexandra II.
- Začalo obdobie protireforiem
- Teória oficiálnej národnosti – umožnenie diskriminácie nepravoslávneho obyvateľstva, násilná rusifikácia neruského obyvateľstva ríše
- V 80. Rokoch hospodárska kríza – gróf Sergej de Witte pritiahol do Ruska zahraničných investorov
Za správnost a původ studijních materiálů neručíme.