Veľká francúzska revolúcia
PŘÍČINY EKONOMIKA 1700–1789 populačná explózia Nerovnomerné rozdelenie pôdy 1/3 pôdy – prvý stav (cirkev)- 170 000 1/3 pôdy – druhý stav (šľachta)- 300 000 1/3 pôdy – tretí stav (ľud) Francúzska cesta akumulácie kapitálu – kupovanie šľachtických titulov, zvyšovanie daní, kupovanie úradu výbercov daní Rastie dlžoba kráľa Ľudovíta XVI., ktorý nebol ochotný sa vzdať svojho nákladného života vo Versailles 1763 – prehra Fr. […]
PŘÍČINY
EKONOMIKA
- 1700–1789 populačná explózia
- Nerovnomerné rozdelenie pôdy
- 1/3 pôdy – prvý stav (cirkev)- 170 000
- 1/3 pôdy – druhý stav (šľachta)- 300 000
- 1/3 pôdy – tretí stav (ľud)
- Francúzska cesta akumulácie kapitálu – kupovanie šľachtických titulov, zvyšovanie daní, kupovanie úradu výbercov daní
- Rastie dlžoba kráľa Ľudovíta XVI., ktorý nebol ochotný sa vzdať svojho nákladného života vo Versailles
- 1763 – prehra Fr. v sedemročnej vojne – prišli o územia v Amerike, čiže o zdroj príjmov a Angličania ich prinútili, aby kupovali ich tovar
- Francúzska ekonomika nenapreduje – ľudia sú nespokojní
- Posledných 6 rokov je neúrodných
POLITIKA
- Absolutizmus nevyhovuje
- Francúzske vojská všetky vojny prehrali
NÁBOŽENSTVO
- 1685 Ľudovít XIV. ruší Nátsky edikt
- 1751 v Paríži vychádza Encyklopédia vied, umení a remesiel – J.J. Rousseau vyzýva k revolúcii proti kráľovi
- Ľudovít XVI. nebol ochotný vzdať sa svojho nákladného života vo Versailles – ľudia boli nespokojní, platili vysoké dane
- 1789 Zvolá Generálne stavy (fran. Obdoba parlamentu)
- I.stav – 300 hlasov
- II.stav – 300 hlasov
- III.stav – 600 hlasov
- Východiskom malo byt zdanenie šľachty a duchovenstva
- problém hlasovania
- Šľachta a duchovenstvo chceli hlasovať podľa stavov t.j. každý stav ako celok by mal 1 hlas- podarilo by sa im spolu prehlasovať tretí stav
- silnejúci tretí stav sa domáhal svojich práv, žiadal hlasovať podľa mena t.j aby každý poslanec mal jeden hlas
- problém sa vyhrotil natoľko, že kráľ dal uzavrieť miestnosť- poslanci tretieho stavu sa zhromaždili v loptárni, vyhlásili sa za národné zhromaždenie a prehlásili, že sa nerozídu dovtedy, kým neprijmú ústavu- začali sa nazývať Ústavodarné zhromaždenie
- Kráľ zhromaždil vojsko a chcel Ústavodarné zhromaždenie rozohnať – pobúrenie v Paríži, obyvatelia vyšli do ulíc – zaútočili na Bastilu 14. Júla 1789 a dobyli ju – začiatok Veľkej francúzskej revolúcie
Za správnost a původ studijních materiálů neručíme.