Veľká francúzska revolúcia

PŘÍČINY EKONOMIKA 1700–1789 populačná explózia Nerovnomerné rozdelenie pôdy 1/3 pôdy – prvý stav (cirkev)- 170 000 1/3 pôdy – druhý stav (šľachta)- 300 000 1/3 pôdy – tretí stav (ľud) Francúzska cesta akumulácie kapitálu – kupovanie šľachtických titulov, zvyšovanie daní, kupovanie úradu výbercov daní Rastie dlžoba kráľa Ľudovíta XVI., ktorý nebol ochotný sa vzdať svojho nákladného života vo Versailles 1763 – prehra Fr. […]


PŘÍČINY

EKONOMIKA

  • 1700–1789 populačná explózia
  • Nerovnomerné rozdelenie pôdy
    • 1/3 pôdy – prvý stav (cirkev)- 170 000
    • 1/3 pôdy – druhý stav (šľachta)- 300 000
    • 1/3 pôdy – tretí stav (ľud)
  • Francúzska cesta akumulácie kapitálu – kupovanie šľachtických titulov, zvyšovanie daní, kupovanie úradu výbercov daní
  • Rastie dlžoba kráľa Ľudovíta XVI., ktorý nebol ochotný sa vzdať svojho nákladného života vo Versailles
  • 1763 – prehra Fr. v sedemročnej vojne – prišli o územia v Amerike, čiže o zdroj príjmov a Angličania ich prinútili, aby kupovali ich tovar
  • Francúzska ekonomika nenapreduje – ľudia sú nespokojní
  • Posledných 6 rokov je neúrodných

POLITIKA

  • Absolutizmus nevyhovuje
  • Francúzske vojská všetky vojny prehrali

NÁBOŽENSTVO

  • 1685 Ľudovít XIV. ruší Nátsky edikt
  • 1751 v Paríži vychádza Encyklopédia vied, umení a remesiel – J.J. Rousseau vyzýva k revolúcii proti kráľovi
  • Ľudovít XVI. nebol ochotný vzdať sa svojho nákladného života vo Versailles – ľudia boli nespokojní, platili vysoké dane
  • 1789 Zvolá Generálne stavy (fran. Obdoba parlamentu)
    • I.stav – 300 hlasov
    • II.stav – 300 hlasov
    • III.stav – 600 hlasov
  • Východiskom malo byt zdanenie šľachty a duchovenstva
  • problém hlasovania
  • Šľachta a duchovenstvo chceli hlasovať podľa stavov t.j. každý stav ako celok by mal 1 hlas- podarilo by sa im spolu prehlasovať tretí stav
  • silnejúci tretí stav sa domáhal svojich práv, žiadal hlasovať podľa mena t.j aby každý poslanec mal jeden hlas
  • problém sa vyhrotil natoľko, že kráľ dal uzavrieť miestnosť- poslanci tretieho stavu sa zhromaždili v loptárni, vyhlásili sa za národné zhromaždenie a prehlásili, že sa nerozídu dovtedy, kým neprijmú ústavu- začali sa nazývať Ústavodarné zhromaždenie
  • Kráľ zhromaždil vojsko a chcel Ústavodarné zhromaždenie rozohnať – pobúrenie v Paríži, obyvatelia vyšli do ulíc – zaútočili na Bastilu 14. Júla 1789 a dobyli ju – začiatok Veľkej francúzskej revolúcie

Za správnost a původ studijních materiálů neručíme.