Osvietenstvo

• 17.-18. storočie
• kolískou je Anglicko, jeden z prvých zakladateľov je Francis Bacon
• je to myšlienkový prúd, ktorého tvorcom je inteligencia bez rozdielu pôvodu, so všetkých spoločenských vrstiev
• osvietenci sú presvedčení, že celý svet, aj ľudia sú rozumní
• sú predstaviteľmi deizmu (Herbert zo Cherbury) – Boh stvoril svet, ale ďalej doň nezasahuje
• združovali sa v slobodomurárskych lóžach, učených spoločnostiach (na vyššej úrovni sa na nazývali akadémie – Francúzska akadémia, Akadémia vied, akadémia v Berlíne – zakladateľ bil Leibniz)
• odmietajú cirkev, ale nie sú ateisti
• boli presvedčení, že osvetou dosiahnu lepšiu a spravodlivejšiu spoločnosť

ODMIETAJÚ REVOLÚCIU, NAVRHUJÚ CESTU REFORIEM

• štátna správa – centralizovaná vláda, vzdelaní úradníci (Jožko II. rozdelenie na dištrikty)
• armáda – zmodernizovať, vojenské školy, nemocnice
• súd – zruší sa tortúra (mučenie), zákaz trestu smrti, exofo- právo na obhajcu
• školstvo – štátne školy, Ratio educationis
• náboženská reforma – cieľ je tolerancia (Jozef II, Fridrich II z rodu Hohenzolernovcov z Pruska, Ľudovít XIV. z rodu Bourbonovcov ruší nab. Slobodu, Peter Veľký a Katarína II. z rodu Romanovcov, José Emanuel I.- portugalský kráľ)

1751 vychádza Encyklopédia vied, umení a remesiel encyklopedisti: Denis Diderot, D´Alemberl, Rousseau, Voltaire, Locke, Hume, Montesque

EKONOMICKÉ TEÓRIE

1. Merkantilizmus – hlavný zdroj bohatstva je obchod, krajina má veľa a draho vyvážať a málo a lacno dovážať (merkantilisti: Colbert- minister financií Ľudovíta XIV.)
2. Fyziokrati – rozvoj poľnohospodárstva, Mária Terézia vydáva urbár
3. Anglickí ekonómovia – pracovná sila je zdroj bohatsva, preto trweba zruśiť nevoľníctvo (Smith, Ricardo)

• rozvoj vied – astronómia, matematika, medicína, fyzika (Isaac Newton), mechanika
• osvietenci verili v pokrok
• panovník – má silnú moc, vládne absolutisticky, ale má svojich radcov, reformuje feudalizmus
• potreba zrušiť nevoľníctvo