Dôsledky zámorských objavov

PRESUN OBCHODNÝCH CENTIER zo Stredomoria na západ (Lisabon, Sevilla, Antverpy, Amsterdam, Londýn) PROCES KOLONIZÁCIE spojený s krutosťou a vyhladením pôvodného obyvateľstva (preto Čína, Japonsko a Kórea obmedzili styky s Európanmi), nerovnomerný vývoj v Európe ROZVOJ SVETOVÉHO OBCHODU CENOVÁ REVOLÚCIA Po dobytí ríše Aztékov sa do Európy dostalo veľké množstvo zlata – rozvoj hospodárstva BURŽOÁZNE REVOLÚCIE boli prejavom nespokojnosti rodiacej […]


PRESUN OBCHODNÝCH CENTIER

  • zo Stredomoria na západ (Lisabon, Sevilla, Antverpy, Amsterdam, Londýn)

PROCES KOLONIZÁCIE

  • spojený s krutosťou a vyhladením pôvodného obyvateľstva (preto Čína, Japonsko a Kórea obmedzili styky s Európanmi), nerovnomerný vývoj v Európe

ROZVOJ SVETOVÉHO OBCHODU

CENOVÁ REVOLÚCIA

  • Po dobytí ríše Aztékov sa do Európy dostalo veľké množstvo zlata – rozvoj hospodárstva

BURŽOÁZNE REVOLÚCIE

  • boli prejavom nespokojnosti rodiacej sa buržoázie a inteligencie so spoločenskými pomermi. V ekonomickej oblasti bolo snahou odstrániť feudálne prežitky ako avicitu, kráľovský monopol, poddanstvo, cechy, clá, mýta a pod. a umožniť akumuláciu kapitálu a zabezpečiť slobodný obchod. Filozofické úvahy renesančných a novovekých mysliteľov o prirodzených právach človeka (odmietanie stavovskej štruktúry), štát, ako produkt vôle ľudu (napr. Thomas Hobbes- pred vznikom štátu existoval stav absolútnej slobody, keď každý môže uplatniť svoje túžby a človek sa stáva človekom vlkom. Pud sebazáchovy prinútil človeka, aby sa vzdal časti svojej slobody a odovzdal ju do rúk vládcu. Postupne sa formuluje zmluvná teória, na ktorú nadviažu ďalší myslitelia ako John Locke alebo J.J. Rousseau). John Locke rozvíja svoje sociálno-politické predstavy ďalej a stane sa obhajcom teórie deľby moci a princípov liberalizmu. Presadenie konštitučných slobôd bude ďalším cieľom buržoáznych revolúcií. Filozofické názory presadzujúce požiadavku náboženskej znášanlivosti, ako aj predstava, že štát nemá zasahovať do cirkevných vecí a cirkvi nesmú vnucovať svoju vieru občanom sa stane ďalším cieľom revolúcií.Veľký význam revolúcií je v položení základov právneho štátu.

OBCHOD S OTROKMI

  • v Amerike kolonizátori zakladali plantáže a bane na drahé kovy, kde nútili pracovať domorodé obyvateľstvo- v niektorých oblastiach bolo Indiáni fyzicky vyhladení a tak začali dovážať černochov z Afriky, ktorých tam Európania vymenili za rum a bižutériu, potom doviezli do Ameriky, kde za nich od latifundistov dostali cukor, kávu, kakao a bavlnu – je to tzv. obchod po trojuholníku

NOVÉ PLODINY

  • zemiaky, kukurica, tabak, bavlna), vzácne korenie

MISIONÁRSKA ČINNOSŤ KRESŤANSKÝCH RÁDOV

  • nové podnety pre štúdium (geografia, botanika, zoológia, kartografia, etnografia)

VZNIK OBCHODNÝCH SPOLOČNOSTÍ

  • organizovali výpravy a zaisťovali obchod

NÁSTUP NOVÝCH KOLONIÁLNYCH MOCNOSTÍ

  • Anglicko, Francúzsko, Nizozemsko boli konkurenciu pre Portugalsko a Španielsko

Za správnost a původ studijních materiálů neručíme.