Rímske kráľovstvo
RÍMSKE KRÁĽOVSTVO (753 pnl-510 pnl) RODOVÉ ZRIADENIE kráľ – najvyšší vojenský veliteľ, riadil štát senát – poradný zbor, kt. pomáhal kráľovi rodová arisokracia – mala moc, vlastnila všetku pôdu patronát – rozdelenie spoločnosti na patricijov (potomkovia rodovej aristokracie, plnoprávni, bohatí) a plebejcov (roľníci, remeselníci, neplnoprávni) zvláštnu skupinu tvorili otroci patricijovia rozdelení do 3 kmeňov – tribuy – každá mala 10 kúrií (rodov) muži tvorili populus […]
RÍMSKE KRÁĽOVSTVO
(753 pnl-510 pnl)
RODOVÉ ZRIADENIE
- kráľ – najvyšší vojenský veliteľ, riadil štát
- senát – poradný zbor, kt. pomáhal kráľovi
- rodová arisokracia – mala moc, vlastnila všetku pôdu
- patronát – rozdelenie spoločnosti na patricijov (potomkovia rodovej aristokracie, plnoprávni, bohatí) a plebejcov (roľníci, remeselníci, neplnoprávni)
- zvláštnu skupinu tvorili otroci
- patricijovia rozdelení do 3 kmeňov – tribuy – každá mala 10 kúrií (rodov)
- muži tvorili populus Romanus (rímsky národ)- schádzali sa na ľudových zhromaždeniach
- plebejci nemali vplyv na politiku
- Tarquinius Priscus – 5. kráľ
- Servius Tulius
- majetkový cenzus – rozdelil obyvateľov do 5 tried podľa veľkosti majetku, tie sa členili na centúrie(100tiny)- jednotlivé triedy si postavili do armády určený počet 100tín a podľa toho mali počet hlasov v stotinovom sneme, tvorili základ armády
- veľkosť majetku bola kontrolovaná (cenzus) a podľa toho sa menilo zloženie tried
- Vyhnanie kráľa – vznik republiky
- nespokojnosť Latínov s vládou cudzích(etruských) kráľov – konflikty
Tarquinius Superbus- nútil občanov pracovať na stavbách, rozpútal vojnu
- 510 pnl vyhnaný
- správa Ríma sa stala vecou verejnou (res publica)
RÍMSKA REPUBLIKA
(510 pnl-27 pnl)
SPRÁVA ŠTÁTU
- na čele republiky 2 konzuli ( niesli fascés – 12 prútov a nad nimi sekera), mali 12 liktorov(sluhov)
- poradný 300 členný zbor – senát –doživotná funkcia, tvorili ho bývalí úradníci (súdna, finančná oblasť, zásobovanie)
- snem – zastúpenie občanov
- v čase vojen menovali konzuli na návrh senátu diktátora- neobmedzená moc na pol roka
BOJ PLEBEJCOV S PATRICIJMI – SECESIE
- plebejci žiadali zrovnoprávnenie s patricijmi
- hromadné vysťahovanie plebejcov, hlavne z armády
- 494 pnl zriadenie tribúnov ľudu (10)- mohli zvolávať zhromaždenie plebejcov, rokovať so senátormi, mohli používať právo veta- mohli zrušiť rozhodnutie úradníkov a senátu
- „Zákony dvanástich tabúľ“ – 449 pnl- spísané obyčajové právo
- vznik novej vrstvy- nobilita – úradnícka aristokracia (z najbohatších patricijov a plebejcov)
BOJ O OVLÁDNUTIE APENINSKÉHO POLOSTROVA
- spojili sa Rimania a Latini proti Etruskom → 400 pnl zničili ich moc v strednej Itálii
- odrazili útok Sabínov
- italskí Gréci sa dostali do sporu s Rimanmi a zavolali si na pomoc grécke mestá na čele s Pyrrhom – v boji využil slony, zvíťazil,ale s veľkými stratami → Pyrrhovo víťazstvo
- 265 pnl bola pod nadvládou Rimanov celá Itália- vytvorili si provincie (mimo územia Apeninského polostrova)
- obyvatelia mimo Ríma boli síce považovaní za slobodných, ale z právneho hľadiska to boli cudzinci – peregrini
HOSPODÁRSTVO
- hlavne poľnohospodárstvo
- vlastníctvo:
- súkromné – pôda, na ktorej pracovali otroci
- kolektívne – časť dobytého územia sa rozdelila medzi Rimanov, časť zostala vo vlastníctve štátu – prenajímala sa občanom
Za správnost a původ studijních materiálů neručíme.