Rímske kráľovstvo

RÍMSKE KRÁĽOVSTVO (753 pnl-510 pnl) RODOVÉ ZRIADENIE kráľ – najvyšší vojenský veliteľ, riadil štát senát – poradný zbor, kt. pomáhal kráľovi rodová arisokracia – mala moc, vlastnila všetku pôdu patronát – rozdelenie spoločnosti na patricijov (potomkovia rodovej aristokracie, plnoprávni, bohatí) a plebejcov (roľníci, remeselníci, neplnoprávni) zvláštnu skupinu tvorili otroci patricijovia rozdelení do 3 kmeňov – tribuy – každá mala 10 kúrií (rodov) muži tvorili populus […]


RÍMSKE KRÁĽOVSTVO

(753 pnl-510 pnl)

RODOVÉ ZRIADENIE

  • kráľ – najvyšší vojenský veliteľ, riadil štát
  • senát – poradný zbor, kt. pomáhal kráľovi
  • rodová arisokracia – mala moc, vlastnila všetku pôdu
  • patronát – rozdelenie spoločnosti na patricijov (potomkovia rodovej aristokracie, plnoprávni, bohatí) a plebejcov (roľníci, remeselníci, neplnoprávni)
  • zvláštnu skupinu tvorili otroci
  • patricijovia rozdelení do 3 kmeňov – tribuy – každá mala 10 kúrií (rodov)
  • muži tvorili populus Romanus (rímsky národ)- schádzali sa na ľudových zhromaždeniach
  • plebejci nemali vplyv na politiku
  • Tarquinius Priscus – 5. kráľ
  • Servius Tulius
  • majetkový cenzus – rozdelil obyvateľov do 5 tried podľa veľkosti majetku, tie sa členili na centúrie(100tiny)- jednotlivé triedy si postavili do armády určený počet 100tín a podľa toho mali počet hlasov v stotinovom sneme, tvorili základ armády
  • veľkosť majetku bola kontrolovaná (cenzus) a podľa toho sa menilo zloženie tried
  • Vyhnanie kráľa – vznik republiky
  • nespokojnosť Latínov s vládou cudzích(etruských) kráľov – konflikty

Tarquinius Superbus- nútil občanov pracovať na stavbách, rozpútal vojnu

  • 510 pnl vyhnaný
  • správa Ríma sa stala vecou verejnou (res publica)

RÍMSKA REPUBLIKA

(510 pnl-27 pnl)

SPRÁVA ŠTÁTU

  • na čele republiky 2 konzuli ( niesli fascés – 12 prútov a nad nimi sekera), mali 12 liktorov(sluhov)
  • poradný 300 členný zbor – senát –doživotná funkcia, tvorili ho bývalí úradníci (súdna, finančná oblasť, zásobovanie)
  • snem – zastúpenie občanov
  • v čase vojen menovali konzuli na návrh senátu diktátora- neobmedzená moc na pol roka

BOJ PLEBEJCOV S PATRICIJMI – SECESIE

  • plebejci žiadali zrovnoprávnenie s patricijmi
  • hromadné vysťahovanie plebejcov, hlavne z armády
  • 494 pnl zriadenie tribúnov ľudu (10)- mohli zvolávať zhromaždenie plebejcov, rokovať so senátormi, mohli používať právo veta- mohli zrušiť rozhodnutie úradníkov a senátu
  • „Zákony dvanástich tabúľ“ – 449 pnl- spísané obyčajové právo
  • vznik novej vrstvy- nobilita – úradnícka aristokracia (z najbohatších patricijov a plebejcov)

BOJ O OVLÁDNUTIE APENINSKÉHO POLOSTROVA

  • spojili sa Rimania a Latini proti Etruskom → 400 pnl zničili ich moc v strednej Itálii
  • odrazili útok Sabínov
  • italskí Gréci sa dostali do sporu s Rimanmi a zavolali si na pomoc grécke mestá na čele s Pyrrhom – v boji využil slony, zvíťazil,ale s veľkými stratami → Pyrrhovo víťazstvo
  • 265 pnl bola pod nadvládou Rimanov celá Itália- vytvorili si provincie (mimo územia Apeninského polostrova)
  • obyvatelia mimo Ríma boli síce považovaní za slobodných, ale z právneho hľadiska to boli cudzinci – peregrini

HOSPODÁRSTVO

  • hlavne poľnohospodárstvo
  • vlastníctvo:
    • súkromné – pôda, na ktorej pracovali otroci
    • kolektívne – časť dobytého územia sa rozdelila medzi Rimanov, časť zostala vo vlastníctve štátu – prenajímala sa občanom

Za správnost a původ studijních materiálů neručíme.