História, historické pramene, pomocné vedy historické

HISTÓRIA

• spoločensko-vedná disciplína, ktorá sa zaoberá dejinami
• skúma vývoj ľudskej spoločnosti, hľadá zákonitosti
• význam – poučiť sa z chýb z minulosti, pomáha nám načrtnúť budúcnosť
• historik má subjektívny názor, ale môže byť objektívna s odstupom času, alebo keď sa zhrnú názory viacerých ľudí
• zakľadateľ Herodotos (6. storočie p.n.l.) „otec histórie“- popisuje grécko-perzské vojny, bohov a 1× používa pojem história
• Tukidides opisuje Peloponézsku vojnu – reálnejšie
• Lívius a Tacitus- rímski historici
• Cicero – „Historia magistra vitae“

DEJEPIS

• veda, ktorá skúma, poznáva a vykladá minulosť

ČLENENIE DEJIN

1. priestorové:
   • všeobecné- študujú vývoj ľudstva ako celku, vzájomné pôsobenie krajín a národov
   • regionálne- skúmajú len časť národných dejín, ktorá je teritoriálne vymedzená
2. vecné:
   • venuje sa konkrétne oblasti( politika, duchovný život, šport, kultúra, veda a technika…)
3. chronologické:
   • Pravek
     • 3 mil. – 3000 p.n.l. (vznik písma,štátu)
   • Starovek
     • 3000 p.n.l. – 476 n.l. (zánik Západorímskej ríše)
   • Stredovek
     • 476 n.l. – 1500 n.l. (1492 – objavenie Ameriky, 1517– Martin Luther, 1500 -kníhtlač)
   • Novovek
     • 1500 n.l. – 1818 n.l.
   • Najnovšie dejiny
     • 1818 – …
4. marxistické:
   • pravek – prvotnopospolná spoločnosť
   • starovek – otrokárska spoločnosť
   • stredovek – feudálna spoločnosť
   • novovek – prechod feudalizmu ku kapitalizmu a kapitalistickú spoločnosť

Októbrová revolúcia 1917 – začiatok socializmu

HISTORICKÉ PRAMENE

• pomáhajú historikovi pri jeho práci, objasňujú minulosť

1. písomné
   • úradného charakteru: listiny, dokumenty, spisy
   • súkromného charakteru: denníky, memoáre
   • rozprávacie: letopisy, kroniky a legendy- menej hodnoverné
   • periodická tlač: noviny, časopisy
2. hmotné
   • keramika, kosti, nástroje
   • dokumentujú spôsob života, pochovávania, nástroje, aké sa používali, ale nedokumentujú minulosť z hľadiska spoločnosti
   • nájdeme ich v múzeách, hradoch, zámkoch
   • ich výskumom sa zaoberá ARCHEOLÓGIA – vznikla v 18. st. v Taliansku pri objavení Herkulánea a Pompejí, Windelband- „otec histórie“…od 19. st. dánsky historik Thomsen otvoril výstavu, považuje sa za zakladateľa prehistórie…využíva rádiokarbónovú metódu(rozpad uhlíka C14), stratigrafickú metódu(vrstvy zeme), typologickú, letokruhy na dreve
3. obrazové
   • mapy, plány, maľby, fresky, mozaiky, fotografie, VHS, DVD
   • v galériách a archívoch)
4. ústne
   • tradície, ľudová slovesnosť( príslovia, porekadlá, pranostiky…)

POMOCNÉ VEDY HISTORICKÉ

• vedy ktoré pomáhajú historikovi analyzovať pramene
• Paleografia – vznik a vývoj písma(klinové, azbuka, latinka, obrázkové, hieroglyfy)
• Epigrafika – písmo na archeologických látkach( kameň, drevo, kov)
• Diplomatika – staré listiny( pravé a nepravé) a listiny pochybnej pravosti
• Sfragistika – pečate
• Heraldika – erby
• Genealógia – rody, rodopisy
• Faleristika – rady, vyznamenania
• Metrológia – miery a váhy
• Vexikológia – vlajky, prápory
• Numizmatika – peniaze
• Chronológia – meranie času

Vedľajšie pvh

• Kodikológia – knihy neúradnej povahy
• Archivistika – hist. pramene a ich zaradenie do archívov
• Hist. geografia – vplyv podmienok na zaľudnenie
• Hist. demografia – sťahovanie obyvateľstva
• Hist. štatistika – štatistické vyhodnocovani­e údajov

METÓDY PRÁCE HISTORIKA

1. heuristika – zhromažďovanie prameňov
2. hist. kritika – rozbor prameňov
3. interpretácia – čiastkové závery
4. syntéza – zhrnutie