Ekologická valencia

EKOLGICKÁ VALENCIA je ohraničená svojím minimom a maximom sú to najnižšie a najvyššie hodnoty faktorov, pri ktorých je organizmus schopný prežiť; stredné hodnoty predstavujú optimum je dôležité, aby všetky podmienky prostredia boli v rozmedzí ekologickej valencie, ináč organizmus uhynie podľa ekol. valencie: – Euryekné organizmy – majú širokú ekol. valenciu – Stenoekné organizmy – majú úzku ekol. valenciu faktor, […]


EKOLGICKÁ VALENCIA

  • je ohraničená svojím minimom a maximom
  • sú to najnižšie a najvyššie hodnoty faktorov, pri ktorých je organizmus schopný prežiť; stredné hodnoty predstavujú optimum
  • je dôležité, aby všetky podmienky prostredia boli v rozmedzí ekologickej valencie, ináč organizmus uhynie

podľa ekol. valencie:

– Euryekné organizmy – majú širokú ekol. valenciu
– Stenoekné organizmy – majú úzku ekol. valenciu

  • faktor, ktorý rozhoduje o výskyte druhu na stanovišti sa nazýva hraničný faktor (limitujúci)
  • organizmy na základe, ktorých môžeme hodnotiť vlastnosti prostredia voláme bioindikátory(ža­by, rak)

ABIOTICKÉ FAKTORY

  • sú to faktory neživej prírody medzi, ktoré patria slnečné žiarenie, vzduch, voda a pôda
  1. slnečné žiarenie
  • priamo vplýva na existenciu života človeka, je zdrojom svetla a tepla

Podľa rozsahu vlnovej dĺžky rozlišujeme:

  • ultrafialové žiarenie (UV) – (100–390 nm); 90% žiarenia zachytáva ozónosféra, v malých dávkach pôsobí pozitívne (napr. tvorba vitamínu D v koži), vyššie dávky sú životu nebezpečné
  • viditeľné svetlo – (390–760 nm) je priamym zdrojom energie pre fotosyntézu zelených rastlín, čo podmieňuje život ostatných organizmov

podľa nárokov na svetlo rozlišujeme rastliny na:

  • svetlomilné – HÉLIOFYTY – patria sem rastliny púští, stepí a vysokohorských lúk
  • tieňomilné – SCIOFYTY – lesné spoločenstvá
  • neutrálne – HÉLIOSCIOFYTY – lesné spoločenstvá

Svetelný režim má periodický charakter, čo podmieňuje rytmické opakovanie životných prejavov živých organizmov

  • infračervené žiarenie – (nad 760 nm) je zdrojom tepla; tepelné minimum pre väčšinu organizmov je 15–30 ºC

podľa teploty:

  • EURYEKNÉ – znášajú veľké výkyvy teplôt (púšte)
  • STENOTERMNÉ – sú citlivé na zmeny teplôt (ľadové)
  1. vzduch
  • je zdrojom chemický látok potrebných pre život (O2, CO2), ktoré sú dôležité pre dýchanie a fotosyntézu
  • pre organizmy má najväčší význam spodná vrstva ovzdušia – troposféra
  • kyslík je potrebný na dýchanie a produkujú ho rastliny pri fotosyntéze

podľa potreby na kyslík delíme organizmy na:

– AERÓBNE – potrebujú kyslík
– ANAERÓBNE – nepotrebujú kyslík

  • oxid uhličitý – produkt dýchania, zdroj uhlíka pre fotosyntézu
  • dusík – priamo zo vzduchu ho môžu využiť iba niektoré baktérie, ostatné organizmy ho získavajú z pôdy (rastliny)
  • vzduch na organizmy pôsobí aj fyzikálnymi vlastnosťami, napr.: prúdenie vzduchu, tlak vzduchu, teplota
  1. voda
  • je prostredie pre mnohé organizmy, je súčasťou tiel organizmov
  • zabezpečuje transport látok v tele, je súčasťou biochemických procesov, ktoré prebiehajú v tele organizmov (fotosyntéza, dýchanie)
  • podľa nárokov na vodu rozlišujeme:
    • HYDROFYTY – sú vodné organizmy
    • HYGROFYTY – žijú na vlhkých miestach
    • MEZOFYTY – suchozemské a prechodné organizmy
    • TEROFYTY – majú najmenšie nároky na vodu, žijú na suchých miestach
  1. pôda
  • je zdrojom živín pre organizmy, obsahuje pevné, kvapalné a plynné zložky a pôdny edafón (korene, organizmy žijúce v pôde,…)

BIOTICKÉ FAKTORY

  • tvoria ich živé organizmy
  • ide tu o vzájomné pôsobenie organizmov na seba ,vrátane potravinových vzťahov, a na človeka
  • pôsobenie organizmov môže byť priame (potravinové vzťahy) a nepriame (jeden organizmus mení životné podmienky druhého

Posúďte ekologické vzťahy v týchto prípadoch:

a) imelo – topoľ:

Parazitizmus je vzťah dvoch populácií, keď jedna žije na úkor druhej. Parazity žijú vnútri alebo na povrchu tela určitého hostiteľa, z ktorého získavajú výživu (pásomnice, kliešte, imelo). Vynikajú veľkou rozmnožovacou schopnosťou a majú zložitý vývin.

b) kozák osikový – osika:

Symbióza je označenie pre vzťahy medzi populáciami, kde je jedna populácia užitočná druhej alebo sú si obidve populácie navzájom v rôznom stupni prospešné (mravce – vošky, riasy a huby v lišajníkoch). Jeden organizmus poskytuje druhému úkryt, alebo mu pomáha pri získavaní potravy a pod. V niektorých prípadoch od seba navzájom rôzne organizmy celkom závisia svojou existenciou.

c) hraboš – myšiak hôrny

Predácia je vzťah dvoch populácií, keď jedna žije na úkor druhej. Predátori (mäsožravce, bylinožravce) požierajú rôzny druh potravy – korisť.

d) pleseň hlavičkatá – chlieb

Konkurencia je vzťah dvoch (alebo viac) populácií, ktoré sa navzájom obmedzujú tým, že majú rovnaké alebo podobné nároky na jednotlivé zložky prostredia. Ak sa ich nároky aspoň trocha odlišujú, dokážu žiť na jednom mieste s určitými obmedzeniami (rôzne byliny – rôzne nároky na svetlo, rýchlosť rastu, rôzne druhy sýkoriek – prispôsobenie na iný druh potravy, apod.)

Za správnost a původ studijních materiálů neručíme.