Mendelove zákony

J.G.Mendel formuloval v roku 1865 pravidlá pre dedičnosť kvalitatívnych znakov = Mendelove zákony. Jeho koncepcia dedičnosti = mendelizmus Jej základnou metódou je kríženie – hybridizácia (sledovanie znakov potomstva získaného pohlavným rozmnožovaním). Kríženec – hybrid je potomok vzniknutý krížením. Symbolika Monogénne znaky sú znaky podmienené jedným génom (2 alely). Kvalitatívne znaky sú monogénne. Alely vyjadrujem veľkými písmenami A alebo malými písmenami a […]

  • J.G.Mendel formuloval v roku 1865 pravidlá pre dedičnosť kvalitatívnych znakov = Mendelove zákony.
  • Jeho koncepcia dedičnosti = mendelizmus
  • Jej základnou metódou je kríženie – hybridizácia (sledovanie znakov potomstva získaného pohlavným rozmnožovaním).
  • Kríženec – hybrid je potomok vzniknutý krížením.

Symbolika

Monogénne znaky sú znaky podmienené jedným génom (2 alely). Kvalitatívne znaky sú monogénne. Alely vyjadrujem veľkými písmenami A alebo malými písmenami a (bývajú to začiatočné písmená slov, ktoré vyjadrujú fenotypový prejav génu).

Ak má gén viac alel, využívame indexové označenie poradia: A1, A2, A3, … . Rodičovská generácia = parentálna je východisková a označuje sa P. Generácia potomkov = filiálna sa označuje F, pridáva sa číselný index poradia generácií F1, F2, …

  • Kríženie označujeme X
  • Samičie pohlavie – ♀ (zrkadlo Venuše)
  • Samčie pohlavie – ♂ (štít a kopia Marsu)
  • Úplná dominancia – je stav, keď jedna alela v genotype prevláda nad druhou. Alela A je úplne dominantná nad alelou a, ak sa fenotypovo heterozygot Aa a dominantný homozygot aa neodlišujú (napr. červená farba kvetu
  • Hrachu siateho je úplne dominantná nad bielou; heterozygot Aa má červený kvet)

Neúplná dominancia – intermediarita – je stav, keď sa obe alely A, a podieľajú na utvorení znaku heterozygota s rovnakou intenzitou; heterozygot Aa sa fenotypovo odlišuje od homozygotovAA, aa. (napr. kvety nocovky – dominantný homozygot AA má červené kvety, recesívny homozygot aa má biele a heterozygot Aa má ružové kvety).

Monohybridné kríženie

  • Monohybridizmus – ak pri krížení dvoch jedincov sledujeme dedičný prenos 1 páru alel (1 gén)
  • Dihybridizmus – ak sledujeme dedičnosť 2 párov alel
  • Polyhybridizmus – ak sleduje dedičnosť viacerých génov

1) Mendelov zákon

= zákon o jednotnosti prvej generácie krížencov (= zákon uniformity a reciprocity)

  • ak sú obidvaja rodičia homozygotní, kríženci prvej filiálnej generácie sú uniformní, teda genotypovo a fenotypovo sa navzájom podobajú bez ohľadu na to, od ktorého rodiča vloha (alela) pochádza

2) Mendelov zákon

  • zákon o segregácii alel a ich kombinácii v druhej generácii krížencov
  • vzájomným krížením heterozygotov F1 vzniká súbor jedincov F2 (druhej filiálnej generácie potomkov). Kríženci F2 nie sú jednotní, objavujú sa znaky oboch rodičov a štiepia sa v určitých číselných pomeroch; dochádza k rôznej kombinácii alel
  • Monohybridizmus s úplnou dominanciou

    pr.: kvety hrachu siateho

  • Monohybridizmus s neúplnou dominanciou = intermediarita

    pr.: kvety nocovky

Dihybridné kríženie

3) Mendelov zákon

= zákon o voľnej kombinovateľnosti rôznych alelových párov

  • medzi alelami génov z rôznych chromozómov existuje voľná a nezávislá kombinovateľnosť; dihybrid tvorí 4 typy gamét, ak sa kombinujú vzniká 16 kombinačných možností
  • Spätné kríženie

= kríženie heterozygota a homozygota

  • Kodominancia
    • Typ neúplnej dominancie, keď sa u heterozygota fenotypovo prejavia obe alely
    • Pr.: dedičnosť krvných skupín systému AB0
  • Platnosť Mendelových zákonov

Je všeobecná, ak platia predpoklady:

  1. ide o monogénnu dedičnosť kvalitatívnych znakov
  2. ide o autozómovú dedičnosť (gény na autozómoch)
  3. pri sledovaní viacerých znakov (2, 3, 4, …), každý gén leží na inom chromozóme
  4. rodičia sú homozygotní (AA x aa)

Za správnost a původ studijních materiálů neručíme.