Mendelove zákony
J.G.Mendel formuloval v roku 1865 pravidlá pre dedičnosť kvalitatívnych znakov = Mendelove zákony. Jeho koncepcia dedičnosti = mendelizmus Jej základnou metódou je kríženie – hybridizácia (sledovanie znakov potomstva získaného pohlavným rozmnožovaním). Kríženec – hybrid je potomok vzniknutý krížením. Symbolika Monogénne znaky sú znaky podmienené jedným génom (2 alely). Kvalitatívne znaky sú monogénne. Alely vyjadrujem veľkými písmenami A alebo malými písmenami a […]
- J.G.Mendel formuloval v roku 1865 pravidlá pre dedičnosť kvalitatívnych znakov = Mendelove zákony.
- Jeho koncepcia dedičnosti = mendelizmus
- Jej základnou metódou je kríženie – hybridizácia (sledovanie znakov potomstva získaného pohlavným rozmnožovaním).
- Kríženec – hybrid je potomok vzniknutý krížením.
Symbolika
Monogénne znaky sú znaky podmienené jedným génom (2 alely). Kvalitatívne znaky sú monogénne. Alely vyjadrujem veľkými písmenami A alebo malými písmenami a (bývajú to začiatočné písmená slov, ktoré vyjadrujú fenotypový prejav génu).
Ak má gén viac alel, využívame indexové označenie poradia: A1, A2, A3, … . Rodičovská generácia = parentálna je východisková a označuje sa P. Generácia potomkov = filiálna sa označuje F, pridáva sa číselný index poradia generácií F1, F2, …
- Kríženie označujeme X
- Samičie pohlavie – ♀ (zrkadlo Venuše)
- Samčie pohlavie – ♂ (štít a kopia Marsu)
- Úplná dominancia – je stav, keď jedna alela v genotype prevláda nad druhou. Alela A je úplne dominantná nad alelou a, ak sa fenotypovo heterozygot Aa a dominantný homozygot aa neodlišujú (napr. červená farba kvetu
- Hrachu siateho je úplne dominantná nad bielou; heterozygot Aa má červený kvet)
Neúplná dominancia – intermediarita – je stav, keď sa obe alely A, a podieľajú na utvorení znaku heterozygota s rovnakou intenzitou; heterozygot Aa sa fenotypovo odlišuje od homozygotovAA, aa. (napr. kvety nocovky – dominantný homozygot AA má červené kvety, recesívny homozygot aa má biele a heterozygot Aa má ružové kvety).
Monohybridné kríženie
- Monohybridizmus – ak pri krížení dvoch jedincov sledujeme dedičný prenos 1 páru alel (1 gén)
- Dihybridizmus – ak sledujeme dedičnosť 2 párov alel
- Polyhybridizmus – ak sleduje dedičnosť viacerých génov
1) Mendelov zákon
= zákon o jednotnosti prvej generácie krížencov (= zákon uniformity a reciprocity)
- ak sú obidvaja rodičia homozygotní, kríženci prvej filiálnej generácie sú uniformní, teda genotypovo a fenotypovo sa navzájom podobajú bez ohľadu na to, od ktorého rodiča vloha (alela) pochádza
2) Mendelov zákon
- zákon o segregácii alel a ich kombinácii v druhej generácii krížencov
- vzájomným krížením heterozygotov F1 vzniká súbor jedincov F2 (druhej filiálnej generácie potomkov). Kríženci F2 nie sú jednotní, objavujú sa znaky oboch rodičov a štiepia sa v určitých číselných pomeroch; dochádza k rôznej kombinácii alel
- Monohybridizmus s úplnou dominanciou
pr.: kvety hrachu siateho
- Monohybridizmus s neúplnou dominanciou = intermediarita
pr.: kvety nocovky
Dihybridné kríženie
3) Mendelov zákon
= zákon o voľnej kombinovateľnosti rôznych alelových párov
- medzi alelami génov z rôznych chromozómov existuje voľná a nezávislá kombinovateľnosť; dihybrid tvorí 4 typy gamét, ak sa kombinujú vzniká 16 kombinačných možností
- Spätné kríženie
= kríženie heterozygota a homozygota
- Kodominancia
- Typ neúplnej dominancie, keď sa u heterozygota fenotypovo prejavia obe alely
- Pr.: dedičnosť krvných skupín systému AB0
- Platnosť Mendelových zákonov
Je všeobecná, ak platia predpoklady:
- ide o monogénnu dedičnosť kvalitatívnych znakov
- ide o autozómovú dedičnosť (gény na autozómoch)
- pri sledovaní viacerých znakov (2, 3, 4, …), každý gén leží na inom chromozóme
- rodičia sú homozygotní (AA x aa)
Za správnost a původ studijních materiálů neručíme.