Stavovce

Druhoústovce

• Z pôvodných úst = prvoúst vzniká análny otvor a ústa vznikajú druhotne.
• Nervová sústava je na chrbtovej strane a je rúrková.
• Cievna sústava je na brušnej strane.
• Majú dobre vyvinutý célom.
• Ak majú kostru, tak je vnútorná.

Chordáty Základným znakom: prítomnosť chordy. Chorda dorsalis – chrbtová struna – je to vnútorná osová kostra – pevná, ohybná, pružná. Vzniká počas ranného vývinu a to v podobe vychlípeniny na chrbtovej strane tráviacej rúry. Vývojovo jednoduchšie chordáty ju majú po celý život, pokročilejšie (stavovce) : iba počas ranej ontogenézy – neskôr ju nahrádzajú stavce.

SYSTÉM: druhoústovce

• Kmeň: OSTNATOKOŽCE – Echinodermata
• Kmeň: CHORDÁTY – CHORDATA :
  • Podkmeň: Plášťovce – Tunicata
  • Podkmeň: Kopijovce – Cephalochordata
  • Podkmeň: Stavovce – Vertebrata

OSTNATOKOŽCE – Echinodermata

Skupina veľmi starých organizmov. Larva – dvojstarnne súmerná, dospelé – lúčovito súmerné. Majú rôzny tvar tela. Niektoré majú tŕne s jedovými žľazami. Majú vytvorenú ambulakrálnu sústavu – systém kanálikov vyplnených tekutinou – plní funkciu pohybovú, dýchaciu, cievnu a vylučovaciu. Patria sem: ľaliovky, hadovice, hviezdovky, ježovky, holotúrie.

CHORDÁTY – CHORDATA

Podkmeň: Plášťovce – Tunicata

Charakteristickým znakom plášťovcov (Tunicata) je plášť (tunika), do ktorého je obalené telo. Sú to výlučne morské živočíchy. Majú otvorenú cievnu sústavu, nemajú vylučovacie orgány. Patria sem tri triedy ASCÍDIE, SALPY, VRŠOVKY.

Podkmeň: Kopijovce – Cephalochordata

Vzhľadom pripomínajú malé priehľadné ryby. Žijú na morskom dne. Majú z bokov sploštené telo, majú plutvové lemy. Nemajú oči ani čeľuste. Charakteristickým znakom kopijovcov je ajdoživotná prítomnosť chordy, ktorá sa tiahne celým telom od hlavového až po chvostový koniec. Dýchajú celým povrchom tela. Cievna sústava je zatvorená, bez srdca, krv je bezfarebná. Patrí sem kopijovec rybkovitý.

Podkmeň: Stavovce – Vertebrata

Stavovce sú najdokonalejšou skupinou chordátov s dobre vyvinutou nervovou sústavou a zmyslami. Chorda je postupne nahrádzaná chrupkovými neskôr kostenými stavcami, ktoré tvoria vnútornú kostru.

Stavce vytvárajú chrbticu (osovú kostru tela), ktorá je charakteristickým znakom stavovcova tiahne sa od hlavy po chvost. A predstavuje hlavnú opornú časť kostry. Na chrbticu je pripojená lebka, lopatkovým pletencom horné končatiny a panvovým pletencom dolné končatiny. Funkciou chrbtice je chrániť miechu a nervy.

Oporu tela tvorí kostra, ktorá určuje jeho tvar. Stavovce sú pohyblivými živočíchmi s pevnou vnútornou kostrou z kostí alebo chrupiek. Kostra je pevná a zároveň ohybná (vďaka kĺbovým spojom), pripájajú sa na ňu svaly. Pohyb zabezpečujú končatiny, väčšina stavovcov má štyri končatiny (predné a zadné nohy), ryby majú vyvinuté plutvy, vtáky krídla.

Povrch tela stavovcov pokrýva viacvrstvová koža (slizká, šupinatá alebo operená). Má ochrannú funkciu. Telo stavovcov tvorí hlava, trup a končatiny, prípadne chvost. Na uchopovanie a spracovávanie potravy slúžia čeľuste u všetkých stavovcov (okrem kruhoústnic). Väčšina stavovcov má vyvinuté aj zuby, u vtákov zobák.

Dýchacia sústava

• vodné stavovce dýchajú žiabrami, suchozemské pľúcami.

Cievna sústava

• centrom je srdce zložené z predsiení a komôr, medzi ktorými sa nachádzajú chlopne, brániace spätnému toku krvi. Všeobecne platí, že čím je živočích väčší, tým ma pomalší tep srdca.

Vylučovacia sústava

• vylučovacími orgánmi sú obličky.

Nervová sústava

• rúrkovitá, sústredená na chrbtovej strane tela, rozšírením miechy v oblasti hlavy sa vytvára mozog, ktorý je chránený lebkou. Výrazný mozog majú hlavne vtáky a cicavce.

Zmysly stavovcov

• (zrak, sluch, čuch, chuť, hmat, zmysly magnetické a elektrické, zmysly na vnímanie bolesti, tepla, gravitácie) slúžia na hľadanie potravy, ochranu pred nebezpečenstvom, atď. Zmyslové orgány sa sústreďujú na hlave.

Rozmnožovacia sústava

• stavovce sú oddeleného pohlavia. Vývin je väčšinou priamy. Nepriamy vývin prostredníctvom larvy sa vyskytuje napr. u obojživelníkov.

Stavovce sa podľa spôsobu vývinu nového jedinca delia na dve skupiny:

Bezblanovce (Anamnia)

Kruhoústnice, drsnokožce, ryby a obojživelníky. Vajíčka kladú do vody alebo vlhkého prostredia, okolo zárodku sa nenachádzajú zárodočné blany.

Blanovce (Amniota)

Plazy, vtáky a cicavce. Vajíčka kladú mimo vodného prostredia, okolo zárodku vznikajúplodové blany (amnión, seróza, alantois).

Charakterizujte podkmeň stavovce a jeho jednotlivé triedy z hľadiska stavby tela a spôsobu života.

Uveďte príklady typických zástupcov jednotlivých tried stavovcov a zaraďte ich do systematických skupín.

Podkmeň: Stavovce – Vertebrata

Stavovce sú najdokonalejšou skupinou chordátov s dobre vyvinutou nervovou sústavou a zmyslami. Chorda je postupne nahrádzaná chrupkovými neskôr kostenými stavcami, ktoré tvoria vnútornú kostru.

Stavce vytvárajú chrbticu (osovú kostru tela), ktorá je charakteristickým znakom stavovcova tiahne sa od hlavy po chvost. A predstavuje hlavnú opornú časť kostry. Na chrbticu je pripojená lebka, lopatkovým pletencom horné končatiny a panvovým pletencom dolné končatiny. Funkciou chrbtice je chrániť miechu a nervy.

Oporu tela tvorí kostra, ktorá určuje jeho tvar. Stavovce sú pohyblivými živočíchmi s pevnou vnútornou kostrou z kostí alebo chrupiek. Kostra je pevná a zároveň ohybná (vďaka kĺbovým spojom), pripájajú sa na ňu svaly. Pohyb zabezpečujú končatiny, väčšina stavovcov má štyri končatiny (predné a zadné nohy), ryby majú vyvinuté plutvy, vtáky krídla.

Povrch tela stavovcov pokrýva viacvrstvová koža (slizká, šupinatá alebo operená). Má ochrannú funkciu.
Telo stavovcov tvorí hlava, trup a končatiny, prípadne chvost. Na uchopovanie a spracovávanie potravy slúžia čeľuste u všetkých stavovcov (okrem kruhoústnic). Väčšina stavovcov má vyvinuté aj zuby, u vtákov zobák.

Dýchacia sústava

• vodné stavovce dýchajú žiabrami, suchozemské pľúcami.

Cievna sústava

• centrom je srdce zložené z predsiení a komôr, medzi ktorými sa nachádzajú chlopne, brániace spätnému toku krvi. Všeobecne platí, že čím je živočích väčší, tým ma pomalší tep srdca.

Vylučovacia sústava

• vylučovacími orgánmi sú obličky.

Nervová sústava

• rúrkovitá, sústredená na chrbtovej strane tela, rozšírením miechy v oblasti hlavy sa vytvára mozog, ktorý je chránený lebkou. Výrazný mozog majú hlavne vtáky a cicavce.

Zmysly stavovcov

• (zrak, sluch, čuch, chuť, hmat, zmysly magnetické a elektrické, zmysly na vnímanie bolesti, tepla, gravitácie) slúžia na hľadanie potravy, ochranu pred nebezpečenstvom, atď. Zmyslové orgány sa sústreďujú na hlave.

Rozmnožovacia sústava

• stavovce sú oddeleného pohlavia. Vývin je väčšinou priamy. Nepriamy vývin prostredníctvom larvy sa vyskytuje napr. u obojživelníkov.

Stavovce sa podľa spôsobu vývinu nového jedinca delia na dve skupiny

• Bezblanovce (Anamnia)

  Kruhoústnice, drsnokožce, ryby a obojživelníky. Vajíčka kladú do vody alebo vlhkého prostredia, okolo zárodku sa nenachádzajú zárodočné blany.

• Blanovce (Amniota)

  Plazy, vtáky a cicavce. Vajíčka kladú mimo vodného prostredia, okolo zárodku vznikajúplodové blany (amnión, seróza, alantois).

Systém podkmeňa: Stavovce – Vertebrata

• Nadtrieda: kruhoústnice – Cyclostomata
  • Trieda: mihule – Cephalaspidomorpha
• Nadtrieda: čeľustnatce – Gnathostomata
  • Trieda: drsnokožce – Chondrichthyes
  • Trieda: ryby – Osteichthyes
  • Trieda: obojživelníky – Amphibia
  • Trieda: plazy – Reptilia
  • Trieda: vtáky – Aves
  • Trieda: cicavce – Mammalia
• kruhoústnice – Cyclostomata

  Sú to morské stavovce, ktoré tvarom tela pripomínajú úhora. Nemajú čeluste , ako ústa im slúži prísavkovitý otvor s ostrými zubami. Telo im vystužuje chrupkovitá chorda. Za hlavou majú žiabrové otvory. Chvost majú z bokov stlačený a okrem chvostovej plutvy majú plutvový lem. Telo je bez šupín. Dospelé jedince sú väčšinou cudzopasné.

  • mihule – Cephalaspidomorpha

  Majú slabý zrak. Parazitujú na rybách, živia sa ich tkanivami a krvou. V dospelosti väčšinou žijú v mori. Neresia sa v sladkej vode, po neresení obaja rodičia zahynú, žijú istý čas ako larvy a potom zamieria do mora. U nás: mihuľa potočná.

• čeľustnatce – Gnathostomata

  Majú čeľuste (vznikli premenou prvých žiabrových oblúkov), párové končatiny a vnútornú kostru.

  • drsnokožce – Chondrichthyes

  Väčšinou žijú v mori – morské predátory, niektoré navštevujú aj sladké vody, niekoľko druhov je výlučne sladkovodných. Vnútorná kostra je z chrupky. Majú plakoidné šupiny – stavbou a zložením pripomínajú zuby, sú veľmi ostré (chiméry šupiny nemajú). na rozdiel od rýb nemajú plynový mechúr, namiesto neho majú v pečeni veľa oleja – nadľahčuje ich. Majú negatívny vztlak – musia neprestajne plávať, aby neklesli na dno. Majú 5–7 žiabrových otvorov, veľmi dobre vyvinuté zmysly (hlavne zrak a čuch) – zvláštny zmysel: Lorenziho amplule – slúžia nazisťovanie slabého elektrického poľa vytváraného inými živočíchmi. bočná čiara – vnímajú ňou jemné vibrácie. Sú prevažne dravé, niektoré sa živia aj uhynutými živočíchmi, zdochlinami. Oplodnenie je vnútorné – samec vpúšťa spermie do tela pohlavného otvoru samice prostredníctvom modifikovaných brušných plutiev.

  Delíme ich na 3 skupiny:

  • žralokovité drsnokožce
  • rajovité drsnokožce
  • chiméry
  • Žralokovité drsnokožce

  Patria sem žraloky. Majú prúdnicovité telo, tuhé plutvy – nemôžu ich ohýbať ani prikladať k telu (kormidlujú nimi). Ich veľkosť kolíše: od 12 m po 30 cm. Majú 5 párov žiabrových štrbín. Najviac sa vyskytujú v tropických vodách. Patria sem žralok modrý, žralok belasý, žralok tigrí, žralok kladivohlavý.

  • Rajovité drsnokožce

  Majú sploštené telo, krídlovité plutvy. Žijú pri dne, niektoré sa čiastočne zahrabávajú do usadenín. Ústa majú na spodnej strane hlavy. Buď nemajú šupiny alebo majú veľké ostnité šupiny. Na chvoste majú veľký tŕň napojený na jedové žľazy. Patria sem raja elektrická, manta veľká.

  • Chiméry

  Malá skupina. Majú mäkké telo bez šupín, dlhé a štíhle, mohutnú hlavu s veľkými očami. Výskyt: okolie Arktídy a Antarktídy. Najznámejšia: chiméra hlavatá.

  • ryby – Osteichthyes**

Je to najväčšia skupina stavovcov. Majú ľahkú ale pevnú vnútornú kostru: kostra – 3 časti: lebka, chrbtica, plutvy.

Takmer všetky ryby majú plutvy. Poznáme 2 skupiny: nepárové – chrbtová, análna, chvostová a párové – prsné a brušné.

Väčšina rýb má šupiny, na ktorých býva tenká vrstva kože vylučujúca sliz (odpudzuje cudzopasníky a choroboplodné zárodky). Šupiny poskytujú ochranu a hladké obtekanie vody okolo nich. Typy šupín: cykloidné a ktenoidné. Niektorým druhom šupiny chýbajú.

Informácie o prostredí získavajú pomocou viacerých zmyslových orgánov ( zrak, sluch, hmat, chuť, čuch) a okrem toho majú osobitné zmyslové orgány – bočná čiara, ktorouzachytávajú vibrácie a zmeny tlaku prúdenia vody.