Bezstavovce – pavúky, hmyz

4 Rad: PAVÚKY (Araneae)

Od iných pavúkovcov sa odlišujú tým, že majú hlavu a hruď spojenú do jednej časti – hlavohrude. Majú 6 párov končatín a väčšinou 8 očí. Prvý pár končatín sú klepietka (chelicery), ktoré sú duté a ústia do nich jedové žľazy. Jed tunajších pavúkov nie je pre človeka nebezpečný a slúži len na omráčenie koristi. Druhý pár končatín sú hmatadlá (pedipalpy), ktoré slúžia aj ako kopulačný orgán. Zvyšné štyri páry sú pravé nohy. Pavúky majú na konci tela tri páry snovacích bradaviek, pomocou ktorých tvoria pavučinové vlákno. Z tohto vlákna tvoria siete, obaly na vajíčka (kokóny), šplhajú po ňom alebo sa premiestňujú vzduchom – tzv. „babie leto“. Ak je pavúk v sieti v nebezpečenstve, priloží nohy k telu a hneď padá k zemi, pričom si tvorí pavučinové vlákno. Po čase sa opäť vyšplhá do siete. U pavúkov je výrazný pohlavný dimorfizmus, samička je väčšia ako samček. Často samička po kopulácii zožerie samčeka. Počas života sa zvliekajú, pričom im dorastajú odtrhnuté časti tela. Sú to mäsožravce, ktoré sú dôležité pri udržaní biologickej rovnováhy, hlavne pri premnožení škodcov. Ulovenú potravu najskôr omráčia jedom, potom vstreknú tráviace enzýmy, ktoré potravu rozložia na kašovitú hmotu a následne ju vysajú. Takýto spôsob trávenia sa nazýva mimotelové trávenie.

4.1 Križiakovité – Araneidae

4.1.1 Križiak obyčajný – Araneus diadematus

Náš najznámejší a jeden z najbežnejších pavúkov. Žije v krovinách, parkoch, okrajoch lesov, záhradách i pri ľudských obydliach v celej Európe a na Sibíri. Typický je svojimi sieťami, ktoré môžu mať priemer vyše 30 cm. Za normálnych okolností samička pradie novú sieť každý deň. Ak trvá nepriaznivé daždivé počasie, nepradie nič. Starú sieť zbalí do klbka, ktoré rozpustí a skonzumuje. Ponecháva aspoň pôvodný rám a prvé tri lúče tvaru Y, na ktoré upevní chytaciu špirálu. Na ňu lepí kvapôčky lepu. Stred siete, odkiaľ križiak číha na korisť, je nelepkavý. Ak je pavúk nasýtený, odkladá si opradenú korisť na daždivé dni. Pri párení sa samček opatrne približuje k samičke. Rytmickým poťahovaním siete jej dáva najavo, že nie je korisť. Akákoľvek zmena rytmu by ho stála život. Samička opradie vajíčka žltým kokónom, z ktorého sa vyliahnu nymfy. Tie sú až do prvého zvliekania pri matke. Pavučinové vlákna križiakov sa dodnes používajú pre ich jemnosť (priemer 0,007–0,008 mm) a zároveň pevnosť v optike.

4.2 Lovčíkovité – Pisauridae

4.2.1 Lovčík hôrny – Pisaura mirabilis

Samice nosia kokón s mláďatami v chelicerách. Keď sa vyliahnu, stráži ich v hniezde zlepenom z niekoľkých listov. Aby sa samček pri párení nestal obeťou, uloví predtým muchu, zabalí ju do pavučiny a odovzdá samičke. Kým sa samička zaoberá „svadobným darom“, samček ju oplodní. Optimálnym biotopom pre neho sú porasty žihľavy. Netvorí siete, na lov využíva nohy.

4.3 Pradiarkovité – Miturgidae

4.3.1 Pradiarka – Cheiracanthium erraticum

Slovenský preklad tohto druhu sa mi nepodarilo zistiť. V češtine sa nazýva „zápředník mokřadní“, pretože žije na bujnej vegetácii v blízkosti vôd a na vlhkých neobhospodarovaných lúkach. Je to nočný lovec. Korisť nechytá do sietí, ale pomocou dlhého prvého páru nôh. Deň trávi vo svojom špecifickom úkryte – vo vnútri zahnutého alebo stočeného listu v lúčnom poraste

5 Trieda: HMYZ (Insecta)

Vzhľadom na to, že ide o druhovo najpočetnejšiu triedu živočíšnej ríše s veľkou morfologickou a etologickou rozmanitosťou, mením v rámci tejto práce členenie kapitoly hmyz na jednotlivé podkapitoly rodov a druhov. Vynechávam teda charakteristiku čeľadí.

5.1 Rad: Rovnokrídlovce – Orthoptera

Patria sem kobylky, svrčky, koníky a krtonôžka. Zadné nohy sú silné, skákavé. Na hlave majú silné hryzavé ústne ústroje a dlhé tykadlá. Predný pár krídel je kožovitý, pod ním sa nachádza blanitý zadný pár krídel určený na lietanie. Samice majú kladielko, nápadné hlavne u kobyliek. Samce majú stridulačný aparát a tympanálny (sluchový) orgán. Pri úteku často strácajú končatiny a tykadlá, ktoré im okrem skákavých nôh dorastú.

5.1.1 Kobylka zelená – Tettigonia viridissima

Večer samčeky unikajú pred rosou na kry a stromy, kde celé hodiny cvrlikajú. Je to závislé od teploty, za chladného počasia sa sotva ozvú. Trením krídel lákajú samičku, ktorá má tympanálny orgán na holenia predného páru nôh. Vydávajú zvuk v ultrazvukovej oblasti (5000–100000 Hz). Kobylka zelená je známa najrýchlejším dorozumievaním v celej živočíšnej ríši. Toto dorozumievanie formou ultrazvuku prebieha medzi samičkou a samčekom a trvá iba 1/13 sekundy. Samička kladie kladielkom do pôdy asi 100 vajíčok, ktoré prezimujú a na jar sa vyliahnu nymfy. Nymfy sa živia voškami, imága lovia väčšiu korisť, napr. muchy, húsenice, motýle. Let kobylky pripomína vrtuľník.

5.1.2 Svrček poľný – Gryllus campestris

Svrček poľný si vyhrabáva chodby v suchých slnečných svahoch alebo medziach. Je aktívny prevažne v noci. Živí sa rastlinami. Je veľmi citlivý na otrasy pôdy. Keď sa niekto priblíži, zalezie do diery a zmĺkne. Počas teplých dní samce sedia pred svojimi dierami a cvrlikajú pomocou krídel – snažia sa prilákať samičky. Sluchové orgány majú umiestnené na predných holeniach. Obe pohlavia žijú samostatne, majú vlastné chodby. Samice v nich kladú vajíčka jednotlivo pomocou kladielka. Nymfy po vyliahnutí zostávajú istý čas spolu, na zimu sa však rozchádzajú a vyhrabú si vlastné nory.

5.2 Rad: Bzdochy – Heteroptera

Telo bzdôch je spravidla ploché, na prvý pohľad si ich mýlime s chrobákmi. Ústne orgány sú bodavo-cicavé. Svojim bodcom (rostrom) dokážu nepríjemne uštipnúť aj človeka. Nohy sú behavé, skákavé, plávacie alebo chytacie. Bzdochy majú veľmi typické krídla (Heteroptera znamená vlastne „rôznokrídlovce“). Predné krídla sú tzv. polokrovky, ktoré majú zhrubnutú, kožovitú bazálnu časť, koncová časť je blanitá. Kryjú zadné blanité krídla. Mnohé bzdochy majú pachové žľazy. Sú suchozemské, ale žijú aj vo vode alebo sú parazitické.

5.2.1 Bzdocha pásavá – Graphosoma lineatum

Jedna z našich najkrajších bzdôch. Je jedovatá. Vyskytuje sa na teplých stanovištiach. S obľubou vyhľadáva mrkvovité rastliny, napr. krkošku. Živí sa rastlinnými šťavami, príležitostne aj mŕtvym hmyzom.

5.2.2 Obrúbnica šťavelová – Coreus marginatus

Žije na okrajoch lesov a vlhkých lúk. Zdržujú sa prednostne na štiave, divých ružiach a vratiči. Živia sa len rastlinnými šťavami. Spočiatku cicajú na listoch, neskôr vysávajú semená.

5.3 Rad: Cikády – Auchenorrhyncha

Je to hmyz žijúci na vegetácii všetkého druhu. Rozšírené sú predovšetkým v slnečných subtropických až tropických krajinách, druhy žijúce u nás tiež vyhľadávajú slnečné, suché stanovištia. Nohy sú skákavé, dlhé krídla si cikády v pokoji skladajú strechovito na telo. Medzi biologické zvláštnosti niektorých cikád patrí výroba peny a vosku.

5.3.1 Peniarka nížinná – Cercopis sanguinolenta

Je 8–10 mm veľký hmyz podobný chrobákom s červenočiernym výstražným sfarbením predných krídel. Uniká dlhými skokmi. Živí sa rastlinnými šťavami, ktoré vyciciava silným cuciakom. Nymfy sa liahnu z vajíčok v kôre a sťahujú sa pod zem, kde žijú na koreňoch, obklopené penovým hniezdom. Ide o sekrét, ktorý vylúčia z análneho otvoru a z brušného kanálika doň vyfukujú bublinky. V sekréte prítomná vosková látka spôsobí jeho penivosť. Pena chráni nymfy pred vysychaním a nepriateľmi. Peniarka je veľmi hojná, ale jej výskyt je viazaný len na stanovištia s obsahom vápnika. Teda je logické, že pri jej rozšírení na Barinách, tu nájdeme aj bohaté zastúpenie slimákov.

5.4 Rad: Chrobáky – Coleoptera

Ide o najbohatší rad hmyzu s dokonalou premenou. Majú hryzavé ústne ústroje. Na prvý pohľad sa chrobáky rozlišujú podľa tvarovej a farebnej variability tykadiel, štítu a kroviek (premenený prvý pár krídel).

5.4.1 Fuzáč – Agapanthia villosoviridescens

Vyberám ho ako najčastejšie sa vyskytujúceho predstaviteľa esteticky veľmi nápadnej čeľade fuzáčov na Barinách. Meria 1–2,3 cm. Jeho žlto-tmavé sfarbenie pôsobí vďaka chĺpkom ako lesklo melírované. Pre fuzáča typicky dlhé tykadlá sú čierno-biele. Je to hojný druh, viazaný výlučne na nedrevnaté byliny. Preto v hustých zárastoch vidíme dospelce lietať od mája do septembra. Kuklí sa v pôde.

5.4.2 Dlhánik štíhly – Lixus paraplecticus

Je to 12–15 mm dlhý hnedastý chrobák. Krovky sú na konci špicaté a navzájom vidlicovito oddelené. Sú pokryté žltozeleným výlučkom, ktorý sa ľahko zotrie. K svojmu životu potrebuje bohaté zárasty mrkvovitých rastlín vlhkých až vodných stanovíšť. Na týchto rastlinách nájdeme imága a vo vnútri ich dutých bylí sa vyvíjajú vajíčka.

Vzhľadom na rozsah práce uvádzam ilustračne len tieto dva druhy. Zdokumentoval som samozrejme aj výskyt ďalších druhov chrobákov v danej lokalite, napr: snehuľčík obyčajný(Cantharis rustica), červenáčik (Pyrochroa serraticornis), zlatoň obyčajný (Cetonia aurata), svižník poľný (Cicindela campestris), šupináčik zlatozelený (Phyllobius argentatus), kováčik čierny (Athous niger) a mnohé ďalšie.

5.5 Rad: Srpice – Mecoptera

Je to rad s veľmi malým počtom druhov, ktoré sú zvyškami vyhynutých foriem hmyzu. U nás žije jeden druh.

5.5.1 Srpica obyčajná – Panorpa communis

Približne 2 cm dlhé telo nesie hlavu rypákovito pretiahnutú nadol. Na jeho konci majú samičky rovné zašpicatené kladielko a samce kllieštikovité gonopódium (kopulačný orgán), ktoré je zahnuté dohora ako u škorpiónov. Priesvitné krídla sú veľké ako telo a ozdobené tmavými škvrnami. Srpice sa živia sladkými rastlinnými šťavami, výkalmi vošiek a odumretými telami rastlín a živočíchov. Kuklia sa v zemi, dospelce sú bohato zastúpené v hustej vegetácii a kríkoch predovšetkým vlhkých stanovíšť.

5.6 Rad: Dvojkrídlovce – Diptera

Tento rad označuje skupinu komárov a múch. Ich druhy, s výnimkou niektorých bezkrídlych, majú len jeden pár krídel. Na mieste druhého páru sú tzv. kyvadielka (haltery) – podlhovasté duté útvary. Usmerňujú činnosť lietacích svalov. Premena je dokonalá.

5.6.1 Tipuľa kapustová – Tipula oleracea

Čeľaď Tipulidae predstavuje naoko nebezpečný, v skutočnosti neškodný hmyz. Tenké telo s blanitými krídlami a veľmi dlhými nohami totiž pripomína komáre. Veľkosť tohto druhu je 15–26 mm. Imága sa vyskytujú na vegetácii vlhkých lúk, larvy žijú v pôde a živia sa korienkami rastlín. Škodlivé sú, podobne ako iné druhy, len v záhradách.

5.6.2 Chlpačka veľká – Bombylius major

Hmyz čeľade Bombyliidae je husto ochlpený a má dlhý, tenký cuciak, cez ktorý sa živí nektárom kvetov. Larvy sú parazitmi lariev rôznych druhov včiel. Samičky tohto druhu kladú vajíčka najčastejšie do kvetov hluchavkovitých rastlín, ktoré vyhľadávajú včely z rodu Andrena, alebo ich kladú priamo pri vchodoch do včelích hniezd. Charakteristický pre všetky chlpačky je kolibríkovitý spôsob letu.

5.7 Rad: Motýle – Lepidoptera

Sú určite najkrajším radom hmyzu. Dva páry krídel sú pokryté šupinkami rozličného tvaru a štruktúry. Variabilita štruktúry rôznym spôsobom láme dopadajúce svetlo, čo spolu s rozličným zložením pigmentu alebo chemických farbív spôsobuje sfarbenie typické pre jednotlivé druhy motýľov. Môže ísť o ochranné sfarbenie, kedy motýľ svojou pestrosťou pripomína pestrosť kvetov alebo, naopak, tvarom a žilnatinou napodobňuje list rastliny – tzv. mimetizmus (mimikry). U iných druhov ide o nápadné odstrašujúce sfarbenie, napr. vretienky, tropické druhy alebo podobníky. Morfologicky sa motýle líšia hlavne stavbou ústneho ústroja: Je ním špirálovito stočený cuciak, ktorý sa pri cicaní nektáru z kvetov narovnáva. Len primitívne druhy (mole) a vývinové štádium húsenice si zachovali hryzavé ústne ústroje. Výskyt motýľov je viazaný na výskyt hostiteľských rastlín ich húseníc. Vývojová premena hmyzu je dokonalá. V zásade rozdeľujeme rad motýľov podľa typu spojenia predných a zadných krídel na dva podrady: jarmokrídle (Jugata) alebo uzdokrídle (Frenata).

5.7.1 Vreckovec lúčny – Psyche viciella

Čeľaď vreckovcovitých Psychidae je pozoruhodná vakovitými skrýšami húseníc. Je tu výrazný pohlavný dimorfizmus: okrídlené samce voľne lietajú, samičky majú redukované alebo žiadne krídla a svoju schránku neopúšťajú. Tvar a materiál vaku je typický pre jednotlivé druhy. U P. viciella je vak z krátkych, naprieč poukladaných stoniek rastlín, pripevnený na steblo trávy alebo konárik kríka. Samčeky sú chĺpkaté, hnedosivé, samičky oranžovožlté.

5.7.2 Vretienka obyčajná – Zygaena filipendula

• vretienkovité – Zygaenidae
• Obýva chudobné lúky, úhory, okraje lesov.
• Hostiteľské rastliny (HR): ľadenec rožkatý, vičenec, ranostaj
• Je to denný motýľ, ktorý po vyrušení padá na zem a predstiera, že je mŕtvy.

5.7.3 Piadivka vresová – Ematurga atomaria

• piadivkovité – Geometridae
• Obýva otvorené slnečné priestory – stepi, lúky.
• HR: nízke byliny: palina, štiav, ihlica

5.7.4 Piadivka smútočná – Epirrhoe tristata

• piadivkovité – Geometridae
• Obýva nivy a vlhké čistinky.
• HR: listy lipkavcov

5.7.5 Ďatelinovka hnedá – Ectypa glyphica

• morovité – Noctuidae
• Obýva suché stepné lúky.
• HR: ďatelina, lucerna

5.7.6 Spriadač medvedí – Arctia caja

• spriadačovité – Arctiidae
• Obýva široké pásma stepí a lesostepí.
• Húsenice sú typicky polyfágne – HR: žihľava, ďatelina, vŕby a pod.

5.7.7 Očkáň pýrový – Pararge aegeria

• očkáňovité – Satyridae
• Je to pôvodne lesný druh vyžadujúci primerané vlhko a dostatok slnečného svetla.
• HR: pýr a lipnicovité trávy

5.7.8 Očkáň prstovkový – Erebia medusa

• očkáňovité – Satyridae
• Obýva vlhké nehnojené až močaristé lúky, okraje lesov a krovín.
• HR: rôzne trávy

5.7.9 Súmračník metlicový – Adopaea sylvestris

• súmračníkovité – Hesperidae
• Žije na trávnatých, bohato zakvitnutých, presvetlených plochách.
• HR: rôzne trávy

5.7.10 Modráčik – Eumedonia eumedon

• ohniváčikovité – Lycaenidae
• Vyžaduje vlhké biotopy lúk, okrajov lesov a potokov.
• HR: pakostovité

5.7.11 Ohniváčik – Lycaena tityrus

• ohniváčikovité – Lycaenidae
• Na rozdiel od predchádzajúceho druhu je to motýľ stepnej krajiny, suchých lúk.
• HR: štiav

5.7.12 Babôčka pávooká – Inachis io

• babôčkovité – Nymphalidae
• Vyskytuje sa na suchých a teplých stanovištiach. Je to jeden z prvých motýľov, ktoré môžeme pozorovať ako prezimujúcu generáciu už v marci. Do roka má dve generácie.
• HR: žihľava a chmeľ

5.7.13 Babôčka zubatokrídla – Polygonia c-album

• babôčkovité – Nymphalidae
• Vyžaduje presvetlené okrajové biotopy.
• HR: vŕba rakyta, žihľava, brest, ovocné kry

5.7.14 Babôčka osiková – Nymphalis antiopa

• babôčkovité – Nymphalidae
• Pôvodne lesný druh, najčastejšie ho nájdeme na chodníkoch v teréne.
• HR: vŕby a brezy

5.7.15 Hnedáčik skorocelový – Mellicta athalia

• babôčkovité – Nymphalidae
• Je to náš najhojnejší hnedáčik suchých i vlhkých biotopov.
• Polyfágne húsenice bylín.

5.7.16 Priadkovec obrúčkavý – Malacosoma neustria

• priadkovcovité – Lasiocampidae
• Hnedastý motýľ pôvodne listnatých lesov, ktorý v súčasnosti prechádza do záhrad a stepných, krovinatých biotopov.
• HR: duby, divé ružovité rastliny, ovocné stromy