Zmyslové vnímanie

Zmyslové vnímanie O vonkajšom a vnútornom prostredí informujú zmyslové analyzátory. Zmyslový analyzátor má tri časti: receptor (zmyslová bunka alebo nervové zakončenie) dostredivé nervové vlákno kôrová časť mozgu Zrakový analyzátor Podnetom pre zrakový analyzátor je svetlo, ktoré vychádza zo svetelného zdroja. Zrakový orgán – oko tvorí očná guľa a prídavné očné orgány ( okohybné svaly, spojovka, mihalnice a slzné […]


Zmyslové vnímanie

O vonkajšom a vnútornom prostredí informujú zmyslové analyzátory. Zmyslový analyzátor má tri časti:

  • receptor (zmyslová bunka alebo nervové zakončenie)
  • dostredivé nervové vlákno
  • kôrová časť mozgu

Zrakový analyzátor

Podnetom pre zrakový analyzátor je svetlo, ktoré vychádza zo svetelného zdroja. Zrakový orgán – oko tvorí očná guľa a prídavné očné orgány ( okohybné svaly, spojovka, mihalnice a slzné orgány).

Stena očnej gule má tri vrstvy
  1. vonkajšiu, ktorú tvorí nepriehľadné bielko a priehľadná rohovka
  2. strednú tvorí cievovka, vráskovcové teleso, dúhovka, šošovka. V dúhovke je otvor – zrenica, ktorá sa rozširuje a zužuje podľa intenzity svetla. Šošovka je elastická, má schopnosť meniť svoje zakrivenie pri pohľade na blízke a vzdialené predmety. Pred a za dúhovkou je predná a zadná očná komora, ktoré sú vyplnené komorovým mokom, ktorý vyživuje rohovku a šošovku.
  3. vnútornú vrstvu očnej gule tvorí sietnica. Obsahuje zmyslové bunky – tyčinky (rozlišujú svetlo a tmu) a čapíky ( umožňujú farebné videnie). Na mieste, kde zo sietnice vystupuje zrakový nerv, sa nachádza slepá škvrna – neobsahuje tyčinky a čapíky. V žltej škvrne – v mieste najostrejšieho videnia je sústredených najviac čapíkov.

Vnútro očnej gule vypĺňa sklovec – rôsolovitá hmota.

Prídavné očné orgány
  • spojovka – priehľadná blana, ktorá pokrýva vnútro mihalníc a bielko
  • okohybné svaly – upínajú sa na očnú guľu a umožňujú jej pohyb
  • mihalnice – spolu s riasami chránia očnú guľu
  • slzné orgány – produkujú slzy, ktoré chránia povrch oka pred vysychaním, prachom a mikroorganizmami.

Sluchový analyzátor, polohovo-pohybový analyzátor

Podnetom pre sluchový analyzátor je zvuk v podobe zvukových vĺn.

Sluchový orgán
  • ucho sa anatomicky a funkčne delí na**:
  1. vonkajšie ucho – tvorí ho ušnica a zvukovod, od stredného ucha ho oddeľuje bubienok
  2. stredné ucho – je dutina v spánkovej kosti lebky, v ktorej sú uložené tri kostičky – kladivko, nákovka a strmienok. Táto dutina je Eustachovou trubicou spojená s nosohltanom. Trubica vyrovnáva tlak pred a za bubienkom
  3. vnútorné ucho – má tri časti: predsieň, slimák a tri polkruhovité kanáliky. V slimáku je vlastný sluchový orgán – Cortiho orgán so zmyslovými bunkami. Tieto tvoria vzruch vedený nervovými dráhami do mozgu, kde vzniká sluchový vnem.

V troch polkruhovitých kanálikoch je uložený pohybový orgán – umožňuje vnímanie rýchlosti pohybu hlavy.

V predsieni vnútorného ucha sú v dvoch blanitých vačkoch uložené receptory na vnímanie polohy hlavy.

Chuťový, čuchový a kožný analyzátor

Receptory chuti – čuchové bunky sú uložené v chuťových pohárikoch na jazyku a sliznici ústnej dutiny. Podnetom na vytvorenie vnemu sú chemické látky rozpustené vo vode a slinách.Rozlišujeme 4 základné chutové vnemy: sladký, slaný, kyslý a horký, ostané sú kombináciou týchto vnemov. Receptory čuchu sú uložené v hornej časti nosnej dutiny. Podnetom na vytvorenie čuchového vnemu sú chemické látky rozptýlené vo vzduchu.

Receptory hmatu sa nachádzajú v koži. Sú to jednoduché telieska a lebo nervové zakončenia. Podnetom na vytvorenie vnemu sú dotyk, tlak, teplo, chlad a bolesť. Hmatový vnem vzniká v temennom laloku MK. Receptory bolesti sú aj vo vnútorných orgánoch.

Za správnost a původ studijních materiálů neručíme.