Krycia, oporná, pohybová sústava

Krycia sústava

Je tvorená orgánmi, ktoré pokrývajú celý povrch organizmu. Pomáha regulovať teplotu tela, chráni ho, vylučuje niektoré odpadové látky metabolizmu, zúčastňuje sa na tvorbe vitamínu D, zaznamenáva niektoré zmeny vonkajšieho prostredia najmä teplotu a tlak. U človeka je tvorená nasledujúcimi orgánmi: koža, vlas a ochlpenie, necht, potné žľazy, mazové žľazy

Fylogenéza krycej sústavy

• prvoky – plazmoléma, prípadne schránka
• meňavka – cytoplazmatická membrána (tekutá)
• črievička – pelikula
• mrežovce – schránky z CaCO3, SiO2, pohyb zabezpečujú pohybové organely (napr. pulzujúca membrána u tripanozómy spavičnej, panôžky u meňavky, brvy a bičíky u črievičiek)
• bezstavovce – jednovrstvová pokožka – hypoderma, ktorá produkuje kutikulu, jej podstatou je bielkovina – kutikulín, okrem toho je tu prítomný chitín
• červy – na pokožke riasinkový epitel, ktorý prispieva k pohybu
• stavovce – povrch tvorí trojvrstvová koža – cutis – pokožka (epidermis), zamša (dermis) a podkožie (subcutis); riedke väzivo z tukových buniek – umožňuje tvorbu záhybov – posun kože voči podkladu; pigmentové bunky kože melanocyty

Kožné deriváty

• sú produktom kože – u bezstavovcov sú prítomné ako žliazky, chĺpky, štetinky; u stavovcov ako rohovinové útvary, u plazov ako šupiny

Mnohobunkovce (Polycytozoa, Metazoa)

• vznikli z jednobunkových organizmov (typu Volvox) tvoriacich kolónie. Ich telo je zložené z viacerých buniek. Prvým krôčikom k diferenciácii bol vznik zárodočných listov. U primitívnych lúčovito súmerných živočíchov, ako sú hubky (Porifera) a mechúrniky (Coelenterata), sa vyvíjajú len 2 zárodočné listy, vnútorný endoderm a vonkajšíektoderm. Neskôr sa u dvojstranne súmerných živočíchov vytvára aj tretí zárodočný list -mezoderm.

Oporná sústava (oporný systém)

Je orgánová sústava tvoriaca oporu a ochranu organizmov. U živočíchov sa oporná sústava nazýva kostrová sústava alebo kostra (skelet). Je miestom úponov orgánov svalovej sústavy. Spolu tvoria oporno-pohybovú sústavu, kde skelet tvorí statickú časť. Kostra môže byť vonkajšia – exoskelet (napr. hmyz – schránky, chitínová kutikula, panciere) alebo vnútorná – endoskelet(napr. stavovce – chrbtová struna, chrbtica).

Zloženie

Oporná sústava/kostra pozostáva z kostí, ktoré sú spojené:
a) pevne – chrupavka, väzivo, kosť
b) voľne – kĺb

Funkcia

Podpora ostatných štruktúr tela, určuje tvar a rozmery tela, ochranná funkcia, súčasť komplexu pohybovo-opornej (muskulo-skeletálnej) sústavy, zdroj krvotvorby, miesto uloženia a metabolizmu minerálov.

Pohybová sústava živočíchov

• Z hľadiska schopnosti pohybu rozlišujeme u živočíchov dve formy pohybu:
  1. pasívny pohyb – živočíchy sú unášané len pôsobením fyzikálnych faktorov (voda, vzduch) alebo ich prenášajú iné živočíchy
  2. aktívny pohyb – pohyb viazaný na pohybové orgány a umožňovaný pomocou svalov
• Nesvalový pohyb

Jednobunkovce (napr. meňavky, niektoré druhy bielych krviniek) sa pohybujú pomocou panôžok (pseudopódií) prúdením cytoplazmy v bunke, t.j. meňavkovitým pohybom. Ďalším pohybovým mechanizmom je pohyb bičíkmi (bičovka rybia) alebo brvami (črievička).

Obrvené alebo bičíkaté bunky sú aj súčasťou niektorých sústav, ich pohyb je viazaný spravidla na vlhké prostredie, napr. tvoria výstelku vnútornej plochy plášťa ulitníkov, sú v bunkách vylučovacej sústavy obrúčkavcov, vo výstelke tráviacej dutiny živočíchov a v dýchacích cestách cicavcov. Pomocou bičíkov sa pohybujú aj samčie pohlavné bunky väčšiny živočíchov. Obrveným povrchom tela sa pohybujú aj niektoré ploskavce, larválne štádiá vodných živočíchov a pod. Kinéza je zrýchlenie alebo spomalenie pohybovej aktivity vzhľadom na nejaký podnet, napr. pohybová aktivita črievičky vo vzťahu k svetlu a teplote.

Taxie súvisia so zmenou smeru pohybu vzhľadom na podnet.

• chemotaxia – reakcia na chemické podnety (pohyb spermií k vajíčku)
• fototaxia – reakcia na svetelné podnety (pohyb euglény ku svetlu, švábov od svetla)
• Svalový pohyb

Vyvinul sa mnohobunkovcom počas fylogenézy ako významný prvok adaptácie organizmov na podmienky vonkajšieho prostredia. Svaly jednotlivých živočíšnych skupín sú rozlične organizované a usporiadané vzhľadom na spôsob života.

Jednoduchý svalový pohyb sa vyskytuje už pri pŕhlivcoch, napr. pohyb zvonovitého tela morskej medúzy alebo mäkkýšov (lievikovitej časti sépie, chobotnice). Pohyb je známy pre vodné druhy, kde lievikovitá časť ich tela umožní prijať určité množstvo vody, ktoré prudkým vymrštením uvoľnia.

Primitívny, spravidla lokomočný pohyb väčšiny bezstavovcov, napr. ploskavcov a obrúčkavcov umožňuje kožnosvalový vak.

Pri pohybe často pomáha vylučovanie slizu (slimák a iné mäkkýše). Pijavice a húsenice piadiviek sa môžu pohybovať piadivým pohybom pomocou prísaviek.

Svalová sústava vyšších živočíchov nadobudla veľké rozmery a rozsiahlu tvarovú a funkčnú diferenciáciu. Kruhoústnice, drsnokožce a ryby majú svalovinu usporiadanú do segmentov. Najaktívnejší je pohyb pomocou končatín pri článkonožcoch a stavovcoch. Počet končatín slúžiaci na pohyb je rôzny (napr. z článkonožcov majú veľký počet končatín stonôžky a mnohonôžky, tri páry hmyz, štyri páry pavúky a pod.).

Spôsob pohybu je mnohotvárny, čomu sa prispôsobila aj stavba končatín a ich modifikácie, napr. krídla vtákov, lietacie blany netopierov, plutvy rýb a pod. Skokom sa pohybujú živočíchy s dlhými zadnými končatinami, ktorými odrážajú telo od zeme na určitú vzdialenosť, napr. kobylka, blcha, žaba, klokan a pod.

Pri stavovcoch segmentované usporiadanie končatín postupne zaniká a funkčné skupiny svalovsa tvoria okolo hlavy, trupu a jednotlivých končatín.