Huby a lyšajníky

Definujte huby ako samostatnú ríšu organizmov. Popíšte spôsoby výživy a spôsoby rozmnožovania húb. Vymenujte triedy húb a uveďte charakteristických zástupcov.

HUBY

• Tvoria samostatnú ríšu
• Veda, ktorá skúma huby– mykológia( mykos- huba, logos- veda)
• Sú to eukaryotické organizmy, heterotrofné, stielkaté organizmy.
• Nikdy neobsahujú plascidy, ani asimilačné farbivá, nie sú schopné fotosyntézy
• Produktom metabolizmu húb je podobne ako u živočíchov glykogén
• V bunkovej stene prevláda chitín, nie celulóza ako u rastlín
• Telo húb tvorí stielka, kt. ma mikroskopické alebo makroskopické rozmery

Stielka môže byť:

• Jednobunková,
• Vláknitá
• neurčitého tvaru- rôsolovitej štruktúry- plazmódium

Hubové vlákna (hýfy)

• môžu mat trubice (sipho)
• Býva viacjadrová alebo sú vlákna
• Priehradkované- rozdelené na viac buniek.
• Splet hubových vláken tvorí mycélium
• Hubové vlákna sa môžu druhotne zoskupovať a zrastať a vytvárať nepravé pletivá- z nich vznikajú voľným okom viditeľné plodnice.

VÍŽIVA HÚB – SAPROFYTIZMUS, PARAZITIZMUS, SYMBIÓZA

• Saprofytické huby patria z ekologického hľadiska do skupiny – reducentov- dekompozitorov. Živia sa rozkladom rastlinných a živočišných zvyškov. Niektoré hubyprekonávajú vo svojom živote saprofytické aj parazitické štádium- saproparazitic­ké huby
• Veľa húb žije v symbióze s inými rastlinnými organizmami. Napríklad symbióza koreňov vyšších R s mycéliom húb- mykoríza. Veľká väčšina lesných drevín žije v mykoríze s hubami. (napr, hríb dubový- rastie pod dubom). Lichenizmus je zvláštna forma symbiózy – spolužitie húb s riasami alebo sinicami.

ROZMONOŽOVANIE HÚB

Nepohlavné:

• Delením buniek na 2 dcérske bunky
• Pučaním
• Časťami hýf
• Spórami- môžu byť aj pohyblivé – zoospóry, alebo nepohyblivé – najčastejšie spóry sú konídie.

Pohlavné:

• Prebieha splývaním pohlavných buniek
• Podľa veľkosti a tvaru gamét to môže byť: izogamia, anizogamia, oogamia

SYSTÉM HÚB- RÍŠA: HUBY

• Huby tvoria samostatnú skupinu organizmov, systém je zložitý, neustále sa mení
• Oddelenia:
  • *Slizovky
  • Chytridiomycety
  • Oomycety
  • Vlastne huby- EUMYCOTA- delia sa na tri triedy:

Spájavé plesne, vreckaté huby, bazidiové huby

TRIEDA: SPAJAVÉ PLESNE – ZYGOMYCETES- PLESNE

• Sú mikroskopické, väčšinou saprofytické, niektoré parazitické, spôsobujú mykózy u človeka
• Nebezpečný je veľký počet spor, ktoré vznikajú pri nepohlavnom rozmnožovaní – súprítomné v prachu, u citlivých ľudí môžu vyvolať alergie.
• Plesne rastú na zahnivajúcich organických substrátoch- ovocie, zelenina, mlieko, syr, chlieb

  Pleseň Hlavičkatá- žije na nesprávne uskladnených (zahnívajúcich) potravinách- vlhký chlieb, zelenina, marmeláda. Mycélium vytvára belavé kožovité povlaky, z ktorých vyrastajú stopky ukončené čiernymi hlavičkami, ktoré sú viditeľne aj voľným okom .

TRIEDA: VRECKATÉ HUBY- ASCOMYCETES:

• Rad: Kvasinkotvaré huby
  • Kvasinka Pivná- využíva sa na skvasovanie sladu pri výrobe piva, na výrobu pekárenských kvasníc- lisované kvasinky s hladkou múkou
  • Kvasinka vinna- nachádza sa voľne v prírode na bobuliach hrozna. Vyvoláva tzv. alkoholové kvasenie- rozkladá cukry za vzniku alkoholu a CO2– výroba vín.

Mnohé kvasinky žijúce v prírode sú pre človeka nebezpečné. Sú pôvodcami mnohých nepríjemných kvasinkových ochorení. Napríklad druhy rodu Candida spôsobujú kožné aj pľúcne ochorenia človeka.

• Rad: Paplesňotvaré huby

Podieľaju sa na hnití ovocia, zeleniny, krmiva, semien a pod. Niektoré druhy napriek tomu, že sú to prevažne saprofytické huby produkujú nebezpečné jedy- mykotoxíny, ktoré môžu spôsobiť mnohé ochorenia, preto by sa potraviny napadnuté paplesňou nemali konzumovať ani po oddelení mycélia.

– Penicillium notatum- produkuje antibiotikum- penicilín

– Apergil čierny- je veľmi rozšírený- spolu s niektorými druhmi rodu Penicilium vytvára na potravinách povlaky, čím ich znehodnocuje.

• Rad: kyjaničkotvaré huby

Sú to prevažne parazitické huby

– Kyjanička Purpurová – cudzopasí v semenníku v raži . Semenník je prenesený na tvrdý, černastý rožkovitý útvar- námeľ- nachádzajú sa v ňom toxické látky- alkaloidy- farmaceutický priemysel z nich vyrába liečivá na úpravu krvného tlaku a zníženie krvácania.

• Rad: čiastkotvaré huby

Smrčok jedlý- dobrá jedlá jarná huba

– Ušiak jedovatý- jeho poprehýbaný klobúk pripomína ľudský mozog- jedovatá huba.

– Hľuzovky- sú vzácne huby, rastú pod povrchom pôdy v teplých dubinách, v hľuzovitých plodniciach sú vrecká s výtrusmi trvalo uzavreté.

TRIEDA: BAZIDIOVÉ HUBY- BASIDIOMYCETES

Medzi bazídiové huby patria aj mikroskopické parazitické huby. Nevytvárajú plodnice, rozmnožujú sa rôznymi spórami. Patria sem sneti a hrdze, sneť kukuričná, hrdza trávna

• Rad: rôznotvaré huby

Majú morfologicky rôznotvaré plodnice.

– Trúdnikovec pestrý- rastie na listnatých stromoch, má pestro sfarbené plodnice Sírovec obyčajný- má nenápadne žlto sfarbené plodnice.

• Rad: pečiarkovité huby

Plodnice majú rozlíšené na klobúk a hlúbik. Medzi často zbierané huby patria veľmi dobréjedlé huby: pečiarky, bedle, plávky, rýdziky.

Hríbové huby- najviac sa zbierajú hríby, suchohríby, kozáky a masliaky

Naša najjedovatejšia huba je muchotrávka zelená, k smrteľne jedovatým hubám patrí ajmuchotrávka končistá, muchotrávka tigrovaná, hodvábnica veľká