Aký význam mali riasy v procese vývoja biosféry a aký význam majú v súčasnej biosfére

Posúďte význam výtrusných cievnatých rastlín pre prírodu a človeka. Význam rias: Význam rias v posledných desaťročiach narastá. Vďaka schopnosti fotosyntetizovať patria riasy k primárnym producentom a predstavujú základný článok v potravových vzťahoch vodných ekosystémoch – sú dôležité zložky fytoplanktónu. Spolu s vyššími rastlinami sa podieľajú na produkcii kyslíka a slúžia aj ako úkryt. Vedci zistili, že obsahujú veľa vitamínov, minerálov, […]

Posúďte význam výtrusných cievnatých rastlín pre prírodu a človeka.

Význam rias:

  • Význam rias v posledných desaťročiach narastá.
  • Vďaka schopnosti fotosyntetizovať patria riasy k primárnym producentom a predstavujú základný článok v potravových vzťahoch vodných ekosystémoch – sú dôležité zložky fytoplanktónu.
  • Spolu s vyššími rastlinami sa podieľajú na produkcii kyslíka a slúžia aj ako úkryt. Vedci zistili, že obsahujú veľa vitamínov, minerálov, aminokyselín, chlorofylu i iných látok vo vyššej miere ako suchozemské rastliny. Ukazujú sa aj ako bohatý zdroj bielkovín, napr. pre kozmonautov (chlorela). Iné druhy sa konzumujú ako šalát (morský šalát). Vyrábajú sa znich potravové doplnky . Riasy majú veľmi vysoký obsah jódu a draslíka Keďže obsahujú prírodný jód, môžu v niektorých prípadoch normalizovať zníženú činnosť štítnej žľazy. V komplexnej forme sa v nich nachádza aj železo, preto sú jedným z najvhodnejších prírodných zdrojov na jeho doplnenie v organizme.
  • Morské – hnedé riasy /chaluhy/ –krmivo pre živočíchy
  • Pridávajú sa aj do kozmetických výrobkov, vo farmaceutickom priemysle.
  • Niektoré majú horninotvorný význam alebo slúžia ako zdroj látok, ktoré sa využívajú v potravinárstve (a­gar)
  • Odumreté chaluhy sa využívajú ako palivo, hnojivo a tiež ako dôležitá surovina pre výrobu sódy a jódu.

Význam výtrusných rastlín:

  • Chránia pôdu pred vyschnutím
  • Regulujú vzdušnú vlhkosť – ovplyvňujú klímu
  • Ich odumreté stielky poskytujú organickú hmotu rašelinu. Rašelina obsahuje viac ako 50% organických látok. Používa sa ako palivo aj ako prostriedok na zvýšenie úrodnosti pôdy. Rašelinové bahno je vhodné pri liečbe kĺbových ochorení. Pestovatelia rastlín využívajú pri ich transporte vysokú schopnosť rašelinníka nasávať vodu. Obaľujú ním ich korene. Indikátory čistoty ovzdušia.
  • Fosílne dreviny/karbón, perm/, 20 – 30m vysoké, 1m hrubé – vytvárali vrstvu čierneho uhlia

Charakterizujte najvýznamnejšie oddelenia nahosemenných rastlín (borovicorasty, cykasorasty) a krytosemenných rastlín (magnóliorasty), z hľadiska stavby a rozšírenia.

ODDELENIE: BOROVICORASTY – PINOPHYTA

  • Zahŕňa dreviny stromovitého vzrastu, ktoré vznikli počas prvohôr, ale už koncom druhohôr sa ich vývoj zastavil. Listy sú spravidla jednoduché, ihlicovité. Rozdeľujú sa na dve triedy:
    • Trieda: Ginká – gonkoopsida
    • Trieda: Ihičnany – Pinopsida
  • Rad: borovicotvaré
  • Rad: cyprusotvaré
  • Rad: tisotvaré

Ginkgá (Ginkgoopsida)

  • Ginkgo dvojlaločné (Ginkgo biloba)
  • Označuje sa ako „žijúca fosília“, bežne sa vyskytovala pred vyše 200 miliónmi rokov.

V súčastnosti vytvára prirodzené porasty len v juhovýchodnej Číne, inde sa vysádza akoparková drevina. Dožíva sa až 2 000 rokov.

  • Dvojdomý strom, dvojlaločné vejárovité listy s vidlicovitou Žilnatinou.
  • Plod: žltá kôstkovica

Ihličnany (Pinopsida)

  • Najvýznamnejšia trieda borovicorastov. Väčšinou sú to jednodomé stromy, zriedkavejšie kry.

Listy sú ihlicovité, alebo šupinovité, vyrastajú na konárikoch buď jednotlivo, alebo vo zväzočkoch na brachyblastoch /po 2, 5, alebo viac/.

  • Samčie šištičky tvoria tyčinky. Po dozretí sa z nich uvoľňuje peľ, ktorý je prenášaný vetrom.
  • Samičie šištičky tvorí vreteno, na ktorom sú v závitnici usporiadané podporné listene a v ich pazuchách vyrastajú semenné šupiny, na ktorých sa vytvoria dve nahé vajíčka . Plody sú rôzne, najčastejšie drevnaté šišky, ale aj šiškové a semenné bobule. Semená sa vyvíjajú a dozrievajú veľmi pomaly /borovica 1–3 roky/. Zárodok má viac klíčnych listov /2–15/.
  • Patrí k nim asi 600 druhov – najmä na severnej pologuli, menej na južnej. Rozdeľujú sa na niekoľko radov, z ktorých sú najdôležitejšie: borovicotvaré, cyprusotvaré, tisotvaré.

Rad: borovicotvaré

  • Prevažne stromovité druhy – v dreve a kôre majú živicové kanáliky. Listy sú ihlicovité, vždy zelené, pretrvávajú na rastline 6 – 14 rokov, zriedkavo opadavé. Plody sú drevnaté šišky, semená sú väčšinou krídlaté.
  • ZÁSTUPCOVIA:
    • Jedľa biela / Abies alba/ – má štíhly kmeň, hladkú bielosivú borku, ihlice sú jednotlivé, ploché, neprisadajú na listový vankúšik, po ich opadaní sú konáriky drsné, šišky sú vzpriamenés plochými semennými šupinami – po dozretí sa rozpadajú na strome.
    • Smrek obyčajný /Picea abies/ -má hnedočervenú, šupinovito rozpukanú kôru, ihlice sú štvorhranné, pichľavé, na listových vankúšikoch, po ich opadaní sú konáriky drsné, šišky visiace, nerozpadavé. Drevo je mäkké, vhodné ako stavebný materiál, na výrobu nábytku, hudobných nástrojov a i.;
    • Smrek pichľavý /Picea pungens/-má striebristé, pichľavé ihlice a mäkké svetlohnedé šišky.
    • Duglaska tisolistá – má mäkké, svetlozelené, voňavé ihlice, spolu so smrekom pichľavým sa často pestuje v parkoch a okrasných záhradách.
    • Smrekovec opadavý /Larix decidua/ – má každoročne opadavé ihlice vo zväzočkoch na brachyblastoch, má kvalitné drevo cenené najmä v stavebníctve a nábytkárstve.
    • Borovica lesná /Pinus sylvestris/ – kôra je červenohnedá, neskôr sivohnedá, pozdĺžne rozpukaná, poskytuje veľmi cenné drevo.
    • Borovica čierna /Pinus nigra/ – má tmavý kmeň a dlhé ihlice.
    • Borovica kosodrevinová /kosodrevina – Pinus mugo/- v horských polohách, nízka.
    • Borovica limbová /limba–Pinus cembra/-vo vysokých polohách, cenné drevo, jedlé sem.
    • Borovica hladká /vejmutovka-Pinus strobus/ – má dlhé, mäkké ihlice a podlhovasté, mierne ohnuté šišky, vysádza sa v parkoch, ale aj v lesných porastoch.

Rad: cyprusotvaré

  • Stromy aj kry. Listy sú ihlicovité, alebo šupinaté, zrelé šišky sú malé, guľovitého tvaru.

Pri niektorých druhoch semenné šupiny spolu zrastajú, dužinatejú- plod – šišková bobuľa.

  • ZÁSTUPCOVIA:
    • Sekvojovec mamutí – S. Amerika, dožíva sa 4000 rokov, dorastá do výšky 120m.
    • Tuja západná – v parkoch a na cintorínoch – pochádza zo S. Ameriky
    • Borievka obyčajná /Juniperus kommunis/ – dvojdomý ker, alebo nízky strom, ostro pichľavé listy v 3-alebo 4-početných praslenoch Plod – šišková bobuľa – borievky– čiernomodré – dozrievajú v druhom až treťom roku – používajú sa ako korenina, výroba destilátov /borovička/.

Rad: tisotvaré

  • Tis obyčajný /Taxus baccata/ – plod – semenná bobuľa – červená. Chránený druh, jedovatý – obsahuje alkaloid taxín, s výnimkou červeného mieška. Vysádza sa v parkoch a okrasných záhradách.

ODDELENIE: CYKASORASTY – CYCADOPHYTA

  • Sú to dreviny s valcovitým alebo hľuzovitým kmeňom s veľkými niekedy až 3 m dlhými perovito zloženými listami, ktoré vyrastajú na vrchole kmeňa, plodom je semenná kôstkovica.
  • Najznámejší druh – Cykas indický (Cycas circinalis) – zo stržňa v jeho kmeni sa získava ságo, kt. sa používa ako múka. V druhohorách boli rozšírené po celej Zemi, dnes už len v trópoch a subtrópoch.

ODDELENIE: MAGNÓLIORASTY – MAGNOLIOPHYTA

  • Krytosemenné rastliny
  • Najmladšie a aj najvyspelejšie oddelenie rastlinnej ríše. Patria sem dreviny aj byliny – pôvodnejšie sú dreviny.
  • V stonkách sú cievne zväzky usporiadané do kruhu alebo sú roztrúsené . Vdrevnej časti cievnych zväzkov sú cievy. Listy majú rovnobežnú alebo sieťovitú žilnatinu. Charakteristickým orgánom je kvet. Všetky kvetné časti okrem kvetného lôžka sú listového pôvodu.
  • Magnóliorasty sú rozšírené po celom zemskom povrchu, patrí k nim vyše 250000 druhov;

Rozdeľujeme ich na dve triedy – dvojklíčnolistové a jednoklíčnolistové.

Za správnost a původ studijních materiálů neručíme.