Najvýznamnejšie oddelenia výtrusných cievnatých rastlín z hľadiska stavby tela, fylogenézy a rozmnožovania
V rámci výtrusných rastlín sa rozlišujú tieto oddelenia: oddelenie: Ryniorasty (Rhyniophyta) oddelenie: Machorasty (Bryophyta) oddelenie: Plavúňorasty (Lycopodiophyta) oddelenie: Prasličkorasty (Equisetophyta) oddelenie: Sladičorasty (Polypodiophyta) Výtrusné rastliny sa rozmnožujú výtrusmi. V ich životnom cykle sa striedajú dve životné štádiá. Ide o rodozmenu, striedanie pohlavnej a nepohlavnej generácie. Nepohlavná generácia – sporofyt vytvára charakteristické rozmnožovacie orgány – výtrusnice, v ktorých sa tvoria mikroskopické výtrusy. […]
V rámci výtrusných rastlín sa rozlišujú tieto oddelenia:
- oddelenie: Ryniorasty (Rhyniophyta)
- oddelenie: Machorasty (Bryophyta)
- oddelenie: Plavúňorasty (Lycopodiophyta)
- oddelenie: Prasličkorasty (Equisetophyta)
- oddelenie: Sladičorasty (Polypodiophyta)
Výtrusné rastliny sa rozmnožujú výtrusmi. V ich životnom cykle sa striedajú dve životné štádiá. Ide o rodozmenu, striedanie pohlavnej a nepohlavnej generácie.
- Nepohlavná generácia – sporofyt vytvára charakteristické rozmnožovacie orgány – výtrusnice, v ktorých sa tvoria mikroskopické výtrusy. Výtrus v zemi vyklíči a vyrastie z nehopohlavná generácia.
- Pohlavná generácia – gametofyt. U machorastov je to najskôr mikroskopický vláknitýprvoklík z ktorého vyrastie mladá rastlina. Ostatné výtrusné rastliny tvoria drobný lupeňovitý útvar – prvorast. Gametofyt vytvára samčie a samičie pohlavné orgány, v ktorých sa tvoriasamčie (spermatozoidy) a samičie (vajcové) pohlavné bunky – gaméty.
Podmienkou pre splynutie pohlavných buniek je dostatok vody, prostredníctvom ktorej saspermatozoid dostane k vajcovej bunke. Z nej po oplodnení vyrastie znovu sporofyt a cyklus sa uzavrie.
RYNIORASTY (rhyniophyta)
Predstavujú najstaršiu skupinu vyhynutých (fosílnych) rastlín. Rástli v plytkých vodách, v bažinách a močarinách, kde tvorili husté porasty. Z vývojového (evolučného) hľadiskapredstavujú najdôležitejší fylogenetický uzol.
Najznámejší predstaviteľ bola rhynia major. Teda 20 – 50 cm vysoká, bezlisté stonky a na koncoch boli výtrusnice.
MACHORASTY (Bryophyta)
Sú mnohobunkové, zelené ,najdokonalejšie organizované výtrusné stielkaté rastliny.Prevažnú časť života prežívajú ako gametofyt. (haploidný, vždy zelený). Ich stielka (thallus) je bez vodivých pletív.
- pri nižších vývojových skupinách býva lupeňovitá
- pri dokonalejších rozlíšená – diferencovaná na pakorienky (rizoidy), pabyľku (kauloid), palístky (fyloidy).
V pabyľke majú niektoré machorasty povrazce predĺžených buniek, ktoré majú vodivú funkciu. Bunková stena je z celulózy, zvyčajne bez inkrustácie. Asimilačným produktom je spravidla škrob. Rastú na rôznych stanovištiach, prevažne sú vlhkomilné, ich porasty zadržiavajú množstvo vody, čím chránia pôdu pred vyschnutím, regulujú vzdušnú vlhkosť. Ichodumreté stielky poskytujú organickú hmotu rašelinu.
- Gametofyt: je haploidný, vždy zelený a prevláda nad sporofytom, vytvárajú sa na ňompohlavné orgány: buď spoločne na 1 rastline = jednodomé alebo osobitne na oddelených jedincoch = dvojdomé druhy
- Sporofyt: je vždy spojený s gametofytom , tvorí ho stopka s výtrusnicou. Výtrusnica má zložitú vnútornú stavbu a v nej vznikajú z diploidných buniek redukčným delením výtrusy.
- Systém machorastov:
K machorastom patrí približne 25 000 druhov. Zaraďujú sa do 3 tried:
- Trieda: Pečeňovky (Hepaticopsida)
- Trieda: Machy (Muscopsida)
- Trieda: Rožteky (Anthocerotopsida)
- Pečeňovky:
Ich stielky sú buď lupeňovité alebo listovité . Najznámejší zástupca je porastnica mnohotvará, ktorá rastie na vlhkých miestach
- Machy:
Majú najdokonalejšiu stavbu tela. Gametofyt tvorí diferencovaná stielka na pakorienky, pabyľku, palístky. Sporofyt predstavuje stopka s výtrusnicou.
- Rašelinník močiarny – tvorí husté porasty v lesoch, na mokrých lúkach, rastliny na báze odumierajú, na vrchole stále dorastajú, preto počas stáročí utvoria hrubé vrstvy rašeliny, merík vlnkatý, ploník borievkový.
Význam: udržujú vodu, rašelina, indikátory čistoty ovzdušia, vždy rastú na severnej strane
PLAVÚŇORASTY (lycophodiophyta)
Patria tu byliny a fosílne dreviny. Stonka je plná, vidlicovito rozkonárená, hustoporastená malými jednožilovými listami. Niektoré majú na vrchnej strane listov pajazýček (lingula), ktorý slúži na nasávanie dažďovej vody. Výtrusnice vyrastajú na báze vrchnej strany výtrusných listov, ktoré sa na pohľad málo odlišujú od asimilačných listov a sú zostavené do klasov. Vo výtrusnici sa tvoria rovnaké – izosporické alebo morfologicky rozlíšené -heterosporické výtrusy
- Systém plavúňorastov:
- Trieda: Plavúne (Lycopodiopsida)
- Trieda: Plavúnky (Selaginellopsida)
- Plavúne:
- Jednoduché listy.
- Plavúň obyčajný – je chránený, rastie na kyslých pôdach ihličnatých lesov. Má dlhú plazivú stonku, kopijovité listy a konáre sú zakončené vidlicou väčšinou 2 výtrusných klasov.Rastie na kyslých pôdach.
- Plavúnky:
- Listy s pajazýčkami.
- Plavúnka brvitá – bylina (8–10cm), rastie na holiach, horských lúkach.
sigilaria a lepidodendron stromovité fosílne druhy – vyhynuté, prispeli k tvorbe uhoľných slojov
PRASLIČKORASTY (Equisetophyta)
Trváce byliny (fosílne boli aj dreviny). Stonky sú článkované, praslenovito rozkonárené, duté. Cievne zväzky sú v kruhu okolo centrálnej dutiny. Listy sú jednoduché, šupinkovité, usporiadané do praslenov a bázami zrastené do pošiev. Výtrusnice vyrastajú na sporangiofóroch – nosiče výtrusníc, ktoré tvoria vrcholové klasy. Z výtrusov vznikajú zelené lupeňovité prvorasty (jedno, alebo obojpohlavné).
- Najznámejšou triedou sú Prasličky:
V perme a karbóne v podobe stromov, prispeli k tvorbe uhoľných slojov.
- Čeľaď: Prasličkovité
- Byliny s článkovanou a praslenovito rozkonárenou stonkou. Bunkové steny prestúpené oxidom kremičitým. Výtrusy sú guľovité, zelené a so štyrmi haptermi – rozhadzovačmi.
Sú rozšírené od trópov po studené oblasti.
- Praslička roľná – jarná hnedastá plodná byľ, vypadnú z nej výtrusy a odumrie. Namiesto nej vyrastie z podzemku zelená neplodná byľ,praslička lesná, praslička močiarna
SLADIČORASTY (Polypodiophyta)
Byliny, menej dreviny, majú podzemky a husto porastené korene. Listy s veľké, vyrastajú z podzemku, alebo z nadzemnej stonky, sú perovito zložené, v mladosti špirálovito zvinuté (ochrana delivých pletív). Na rube listov sú výtrusnice združené do kôpiek = SORUSY, ktoré sú chránení blanitou zásterkou. Prvorasty sú zelené, lupeňovité a často redukované.
- Trieda Sladiče:
Najpočetnejšia trieda, patria do nej byliny, ale aj stromovité druhy s veľkými, obyčajne zloženými listami.
- Papraď samčia – najznámejšia, lesný druh, má až 1 m dlhé listy, perovito zložené, kôpky výtrusníc sú zakryté zásterkou, Papradka samičia – podobná papradi, jemné listy, Perovník pštrosí: tvarovo rozdielne jalové a plodné listy, Sladič obyčajný – okrúhle kôpky výtrusníc bez zásterky, Slezinník červený – rastie v puklinách skál, Orličník obyčajný naša najväčšia papraď, listy až 2 m dlhé, výtrusnice majú na podvinutom okraji
Za správnost a původ studijních materiálů neručíme.