Vegetatívne orgány rastlín – list

List (fylom)

Bočný, zvyčajne zelený orgán, zakladá sa v podobe hrbolčeka z delivého pletiva rastového vrchola stonky. Väčšina listov po prvom vegetačnom období opadáva – hynie (ihličnany pretrvávajú počas viacerých vegetačných sezón).

Funkcie:

1. asimilačná – list je hlavným orgánom fotosyntézy
2. transpiračná – umožňuje vyparovanie vody cez prieduchy (transpirácia)
3. umožňuje výmenu plynov medzi rastlinou a okolím

Typy a kategórie listov

1. klíčne listy (cotyledones) – zakladajú sa už v zárodku semena, majú vyživovaciu funkciu

• krytosemenné rastliny:
  • I) jednoklíčnolistové rastliny (Monocotyledones)
  • II) dvojklíčnolistové rastliny (Dicotyledones)
• nahosemenné rastliny sa vyznačujú väčším počtom klíčnych listov (1 – 18)

2. asimilačné listy (folia) – majú asimilačnú funkciu, môžu byť rôzneho tvaru
3. listene (bracteolae) – drobné listene na kvetnej stopke
4. kvetné fylómy – súbor vysoko špecializovaných premenených listov

Vonkajšia stavba listu

1. čepeľ (lamina)
2. listovú stopku (petiolus)
3. prílistky (stipulae)

Vo vnútri listu sa nachádza žilnatina (nervatura), súbor cievnych zväzkov spevnený sklerenchymatickým pletivom. Typy žilnatiny:

1. rovnobežná – charakteristická pre jednoklíčnolistové
2. súbežná
3. perovitá – od hlavnej žily vybiehajú na boky žily bočné
4. dlaňovitá – žily sa od listovej stopky rozbiehajú lúčovite

Podľa pripojenia listu ku stonke rozoznávame listy:

1 stopkatý, 2 sediaci, 3 zbiehavý,4 ob­jímavý, 5 prerastený, 6 zrastený Listy môžu na stonke vyrastať: 1 striedavo, 2 protistojne, 3 vpraslene, 4 v prízemnej ružici Listy, ktoré majú viac čepelí sú zložené. Môžu byť perovito zložené alebo dlaňovito zložené.Podľa počtu čepelí sú párnopočetné a nepárnopočetné. 1, 2, 3, 4 perovito zložené, 5, 6, 7 dlaňovito zložené 1 celistvookra­jový,2 pílkovi­tý, 3 zubkovitý, 4 vrúbkovaný, 5 vykrajovaný (laločnatý), 6 dvojito pílkovitý, 7 dvojito zúbkovitý

Rozdelenie listov podľa stavby

1. monofaciálny list – nemá rub a líce (cibuľa, pažítka)
2. bifaciálny list – má rub aj líce (javor, lipa)

Anatomická stavba listu

Na priečnom priereze bifaciálneho listu sa nachádza:

1. pokožka (epidermis)
2. palisádový parenchým
3. špongiový parenchým
4. cievne zväzky
5. pokožka (epidermis)

Metamorfózy listov

1. mäsité listy – sú veľmi zhrubnuté s bohato vyvinutým vodným pletivom. Slúžia na hromadenie vody u rastlín rastúcich na suchých stanovištiach. (skalnica, rozchodník)
2. listy mäsožravých rastlín – sú rôzne zariadené na lákanie, chytanie a súčasne aj na rozkladanie (pomocou enzýmov) hmyzu alebo iných drobných živočíchov. Napr. rosička má na povrchu listov stopkaté žliazky, tučnica zas lepkavé žliazky.
3. listové úponky – slúžia na prichytávanie stoniek tzv. popínavých rastlín. (hrach, vika)
4. listové tŕne – chránia rastlinu pred bylinožravcami. Môžu vzniknúť buď len z časti listu (bodliak, pichliač) alebo i z celého listu (dráč).
5. listové korene – nahrádzajú funkciu koreňov, majú vláknitý tvar.(salvínia, vodná papraď)
6. zduţinatelé listy – tvoria spolu so skrátenou časťou stonky cibuľu. Cibuľa môže vzniknúť premenou jediného listu tzv. plná cibuľa (snežienka), alebo zdužinatením spodných častí väčšieho počtu listov (cibuľa kuchynská)
7. šupinaté listy – šupiny – obaľujú a chránia púčiky, sú nezelené, často kožovité, ich ochrannú funkciu zvyšujú trichómy, alebo povlak vylučovaných živíc ako u jabloni.