Vegetatívne orgány rastlín – koreň, stonka

Rastlinné orgány

Najjednoduchším typom rastlinného tela je stielka (thallus), ktorá tvorí telo nižších rastlín. Nevytvára špecializované orgány, hoci ich niekedy tvarovo napodobňuje. S prechodom rastlín z vodného prostredia na suchú zem nastávajú aj zmeny v stavbe ich tela, nakoľko suchozemské rastliny už nemohli prijímať vodu celým povrchom tela. Novovzniknuté orgány museli zabezpečiť príjem a rozvoz vody, mechanickú pevnosť a reprodukciu druhu. Rastlinné telo diferencované do orgánov nazývame kormus.

Podľa funkcie rozoznávame dve skupiny orgánov vyšších rastlín:

– vegetatívne (koreň, stonka, list) – zabezpečujú výživu a rast
– generatívne (tyčinky, piestiky, plod) – zabezpečujú tvorbu pohlavných buniek a vznik novej generácie

Koreň (radix)

Väčšinou podzemný orgán, ktorý nikdy nenesie listy. Súbor všetkých koreňov v rastline sa nazýva koreňová sústava.

Funkcie:

1. mechanická – upevňuje rastlinu v pôde
2. vyživovacia – absorpčná – prijíma z okolia vodu a minerálne látky
3. metabolická – produkuje rôzne látky – aminokyseliny, alkaloidy, enzýmy a rastové regulátory
4. zásobná – zhromažďuje zásobné látky

Rozlišujeme dva typy koreňových sústav:

1. Primárna koreňová sústava (alorízia) – tvorí ju jeden hlavný koreň, z ktorého vyrastajú bočné korene (dvojklíčnolistové rastliny)
2. Sekundárna koreňová sústava (homorízia) – hlavný koreň náhle zastavuje svoj rast jeho funkciu preberajú vedľajšie (adventívne korene)

Anatomická (primárna) stavba koreňa

Na priečnom reze koreňa rozlišujeme

1. pokožka (rhizodermis) – tvorí ju jedna vrstva buniek, na jej povrchu sa nenachádza kutikula ani prieduchy. Vychlípením vznikajú koreňové vlásky, ktorých úlohou je zväčšovať absorpčný povrch koreňa.
2. primárna kôra – je tvorená parenchymatickým pletivom a rozlíšená na tri vrstvy:
   1. exoderma – vonkajšia vrstva, jej bunky korkovatejú
   2. mezoderma – obsahuje živicové kanáliky, sekrečné bunky a mliečnice
   3. endoderma – vnútorná vrstva, ktorá oddeľuje vodivé pletivá od ostatnej kôry
3. stredný valec – tvoria ho:
   1. pericykel (perikambium) – zakladajú sa tu bočné korene, u druhotne hrubnúcich rastlín felogén
   2. cievny zväzok – obyčajne radiálne cievne zväzky
   3. stržeň – tvorí vnútro, korene väčšiny rastlín druhotne hrubnú – druhotné hrubnutie spôsobuje kambium, ktoré sa zakladá ako súvislá vrstva medzi drevom a lykom

Ak koreň okrem svojich základných funkcií začne vykonávať aj inú funkciu, hovoríme o premenách (metamorfózach) koreňa.

Medzi najčastejšie metamorfózy koreňa patria:

1. zásobné korene – rastliny ukladajú zásobné látky napr. mrkva, cukrová repa
2. barlovité korene – upevňovanie rastlín v pôde napr. močiarne rastliny
3. vzdušné korene – epifyty žijúce v korunách
4. koreňové hľuzy
5. symbiotické korene – bôbovité rastliny
6. cudzopasné korene (haustóriá) – napr. Imelo biele

Stonka (kaulom)

Nadzemný orgán, ktorý nesie listy, púčiky a reprodukčné orgány. Stonka spolu s listami sa nazývavýhonok.

Funkcie:

1. mechanická – nesie listy a zaisťuje im optimálnu polohu v priestore, nesie kvety
2. vodivá – predstavuje ju transpiračný a asimilačný prúd
3. asimilačná – hlavne u bylín – stonka je orgán fotosyntézy
4. zásobná – hlavne u druhotne hrubnúcich a drevnatejúcich dru­hov

Na stonke z hľadiska jej stavby rozlišujeme:

1. uzly (nódy) = miesta na stonke odkiaľ vyrastajú listy
2. medziuzly (internódiá) = miesta, kde stonka nenesie listy

• na vrchole stonky sa nachádza rastový vrchol stonky tvorený meristematickým pletivom (umožňuje rast stonky do výšky)

Rozdelenie stoniek na základe konzistencie a tvaru stonky:

1. byliny – majú dužinatú nedrevnatú stonku, byliny rozdeľujeme na tri skupiny:

• I) byľ – stonka s listami, odumiera ten istý rok, keď vyrastá (napr. zemiak)
• II) stvol – bezlistá stonka zakončená kvetom alebo súkvetím (napr. púpava)
• III) steblo – dutá článkovaná stonka tráv, obsahujúca zhrubnuté uzly – kolienka (napr. obilniny)

2. dreviny – vnútorné pletivá stonky sú zdrevnatené, byliny rozdeľujeme na tri skupiny:

• I) stromy – majú drevnatú nerozkonárenú stonku (kmeň), ktorá spája koreňový systém s korunou (napr. javor, dub, buk)
• II) kry – stonky sa rozkonárujú hneď od zeme a sú celé drevnaté (napr. ríbezľa)
• III) polokry – zdrevnatená je len spodná časť stonky, vrchná časť je bylinná a každoročne na zimu odumiera (napr. baza čierna, čučoriedka)

Rozkonárovanie stonky

Z púčikov materskej stonky vyrastajú dcérske stonky.

1. vidlicovité (dichotomické)
2. bočné (holoblastické)

• I) monopodiálne – strapcovité
• II) sympodiálne

Anatomická (primárna) stavba stonky

Na priečnom priereze stonky rozlišujeme:

1. pokožka (epidermis) – je tvorená súvislou vrstvou buniek, na ktorých sa nachádza kutikula, trichómy, medzi bunkami pokožky sa nachádzajú prieduchy
2. primárna kôra – je tvorená parenchymatickými bunkami, rozlišujeme na nej tri vrstvy:
   1. exoderma – vonkajšia vrstva primárnej kôry
   2. mezoderma – stredná vrstva primárnej kôry
   3. endoderma – vnútorná vrstva primárnej kôry, oddeľuje stredný valec od ostatnej kôry. Obsahuje veľké množstvo škrobových zŕn, nazýva sa aj škrobová pošva.
3. stredný valec – tvoria ho:
   1. pericykel
   2. cievne zväzky – väčšinou kolaterálne cievne zväzky (prestavba z radiálnych sa uskutočňuje v koreňovom krčku) – sú usporiadané do kruhu, lyková časť smeruje von z rastliny (k obvodu) a drevná časť do vnútra rastliny. Jednoklíčnolistové rastliny majú cievne zväzky roztrúsené
   3. stržeň a stržňové lúče – vypĺňajú vnútro stonky

Metamorfózy stonky

a) podzemky – podzemné časti stoniek, majú listy alebo šupiny, majú zásobnú funkciu a slúžia aj na vegetatívne rozmnožovanie
b) podzemkové hľuzy – majú zásobnú funkciu (zemiak)
c) brachyblasty – skrátené bočné stonky, nesú kvety alebo zväzky listov a ihlíc (ihličnany)
d) úponky – pri rastlinách so slabou stonkou, slúžia na uchytenie sa rastliny o podklad
e) tŕne a tŕnce – zakončené sú úzkou špičkou, ich funkcia je ochranná
f) stonkové hľuzy – vznikajú zhrubnutím spodnej časti stonky (kaleráb)