Úroveň slovenského školstva

Kvalita vzdelávania a výskumu

Akademická rankingová a ratingová agentúra (ARRA) zverejňuje každoročne správy z prieskumov týkajúcich sa slovenských vysokých škôl. V novembri 2011 vydala siedme hodnotenie ich fakúlt. V tejto správe sa hodnotila kvalita vzdelávania a výskumu v roku 2010.

Vo viacerých skupinách zostali na 1. miestach niekoľkoroční lídri: Univerzita veterinárneho lekárstva, Fakulta chemickej a potravinárskej technológie STU, Jesseniova lekárska fakulta UK a Evanjelická bohoslovecká fakulta UK.

V súčasnosti sa hovorí aj o doktorandskom paradoxe, ktorý prieskum potvrdil, teda že počet doktorandov na školách rastie, no nezodpovedá tomu úroveň ani kvantita výskumnej činnosti.

Zahraniční študenti

Tri fakulty zo skupiny medicínsky zameraných (Jesseniova lekárska fakulta UK, Lekárska fakulta UK a Farmaceutická fakulta UK) majú podiel zahraničných študentov 23% – 27%. Avšak tu narážame na ďalší paradox. Jedná sa skôr o výnimku v slovenskom vysokoškolskom prostredí. V priemere majú totiž všetky fakulty až 10 – násobne menej zahraničných denných študentov. Na menovaných fakultách teda študuje až polovica zo všetkých cudzincov na slovenských vysokých školách.

Študenstká mobilita

Prostredníctvom Erasmu a štipendií SAIA bolo vyslaných zo slovenských škôl len 2,1% denných študentov (nie tak tomu ale je napr. na Fakulte výtvarných umení AU – 13,9% alebo na Fakulte managementu UK – 12,2%). Slovensko však patrí vo všeobecnosti medzi krajiny s najslabšou medzinárodnou mobilitou študentov. Z výskumu Ústavu informácií a prognóz školstva vyplýva, že:

• študijný pobyt na VŠ v zahraničí absolvovali 3 % respondentov
• odbornú prax 2 % a
• jazykový kurz 3 % študentov.

V porovnaní s ostatnými krajinami EÚ:

• študijný pobyt 2 % až 14 %
• odborná prax 1 % až 11 %
• jazykový kurz 1 % až 22 %

Absolventská nezamestnanosť

Veľké rozdiely medzi fakultami: najväčší podiel nezamestnaných majú inštitúcie na východe SR (Fakulta verejnej správy UPJŠ – 16,1% a Fakulta umení TUKE 14,5%) a naopak najnižšie hodnoty sa vyskytovali v Bratislavskom kra­ji.

Sociálne a ekonomické podmienky študentov

Ústav informácií a prognóz školstva zasa skúmal sociálne a ekonomické podmienky života študentov vysokých škôl v Európe (komparatívna analýza EUROSTUDENT IV 2008–2011).

Slovensko patrí podľa tejto analýzy medzi krajiny s najvyššou mierou nerovnosti príjmov študentov.

Finančná podpora slovenských študentov

Financie z verejných zdrojov poskytuje Slovensko pre 8 % študentov, ktorí nebývajú u rodičov. V medzinárodnom porovnaní dostávalo príspevok z verejných zdrojov 5 % – 92 % týchto študentov. Slovensko sa teda radí medzi krajiny s veľmi malou finančnou podporou študentov.

Spokojnosť so štúdiom

Len približne 50% slovenských študentov je spokojných so študijným programom, či už z hľadiska osobnostného rozvoja alebo pracovného uplatnenia v budúcnosti (52 % a 50 %). V medzinárodnom porovnaní vyjadrilo spokojnosť s prvým uvedeným aspektom 92 % až 47 % študentov, v prípade druhého aspektu to bolo 82 % až 42 % študentov.

Čas venovaný štúdiu

Priemerne sa počas jedného týždňa venujú študenti študijným aktivitám 30 hodín, avšak na Slovensku sú tieto hodnoty nižšie:

• Študenti bakalárskeho štúdia takto trávia 26 až 41 hodín, Slovensku patrí dolná hranica.
• Študenti magisterského štúdia 22 až 39 hodín, v prípade Slovenska 26 hodín.

Analýza je dostupná tu http://www.minedu.sk/…att/1904.pdf