STU urobila míľové kroky vpred

Prečo študovať práve na Slovenskej technickej univerzite? Dôvodov je viacero. Technika a technológie sú motorom progresu a STU ich nielen vyučuje, ale aj vyvíja. Študenti sa priamo podieľajú na úspešných výskumných projektoch a diplom s pečiatkou STU má medzi zamestnávateľmi zvuk. Univerzita má ambiciózne plány vybudovať spolu s partnermi špičkový kampus, ktorý mladé talenty presvedčí zostať študovať na Slovensku, hovorí prorektor Maximilián Strémy.

Blíži sa čas prijímačiek. Prečo by mal maturant poslať prihlášku na STU? Čo k tomu viedlo vás?

Veľmi mi učaroval svet IT a programovanie  – aj keď v tom čase bolo na Slovensku v porovnaní so súčasnosťou v plienkach. Rolu zohrala v prvom rade kombinácia toho, čomu som sa chcel venovať, s možnosťami študijných programov, kvalitou školy, vybavenia, dostupnosť a v konečnom dôsledku región.

Splnilo štúdium na STU vaše očakávania? Čo okrem naučeného vám do života dalo?

Chcel som sa zlepšiť v programovaní a  celkovo sa zaoberať vývojom, implementáciou systémov, čo sa mi neskôr darilo so slovenskými firmami už počas štúdia. Navyše, práve možnosti na fakulte (MTF STU v Trnave) mi otvorili aj úplne iný smer neskôr –  k automatizácii, riadiacim systémom, programovateľným logickým automatom. Takže celkovo určite splnilo, aj keď v súčasnosti, vzhľadom na dostupné vybavenie našich fakúlt, by som si to užil ešte viac.

Nadviažem na vašu myšlienku. Žijeme dynamickú dobu, všetko sa mení. Ako sa mení univerzita?

Veľmi sa mení. Fakulty STU spravili míľové kroky vpred vo vybavení a infraštruktúre. Na porovnanie, keď som študoval, mali sme jeden riadiaci systém typu programovateľného logického automatu spolu s modelom. Dnes máme na danom ústave niekoľko samostatných laboratórií s PLC stanicami či komplexných liniek s niekoľkými nadväzujúcimi riadiacimi stanicami za sebou. A tých možností na vedu a výskum, vybudovaných na našich fakultách, je veľa. Veľkou devízou je aj spolupráca so zahraničnými inštitúciami a najmä, že prichádzajú nielen zahraniční študenti, ale aj zahraničné postdoktorandské výskumnícke pozície. Veľkým prínosom je návrat dlhodobejšie v zahraničí pôsobiacich vedcov a učiteľov naspäť domov, čo prináša skúsenosti v kombinácii s novými možnosťami rozvoja vedy a výskumu. V poslednom čase sa dokonca darí pritiahnuť aj zahraničných profesorov na naše fakulty, aj zo silných krajín a známych univerzít. Osobne ma veľmi teší kombinácia skúsenosti s mladosťou na rôznych úrovniach vedení univerzity, fakúlt, ústavov a internacionalizácia prostredia STU – angličtina znie na našich chodbách stále silnejšie. Úplnou novinkou je príchod aj skúsených administratívnych zamestnancov z iných krajín, čo ešte viac zvýrazní anglický jazyk aj v administratíve a poskytne nový rozmer pre spoluprácu a implementáciu projektov.

STU nielen reaguje na vývoj, ale ho aj vo viacerých oblastiach posúva vpred. Sám ste sa podieľali na výskumných projektoch. Boli práve ony dôvod, že ste ostali univerzite verný?  

Ja som bol vlastne už jednou nohou preč. Ako študenti doktorandského štúdia sme si s kolegami založili firmu na IT a automatizáciu, ktorá nás živila a pomohla udržať na univerzite z hľadiska kompenzácie financií a možností. V tomto smere vznikli a vyvíjajú sa neporovnateľné možnosti podpory, či už pre študentov v start-upových programoch v univerzitnom inkubátore, alebo pre zamestnancov v spin-off podnikoch STU, čo je bežný trend všade v zahraničí a navyše aj vysoko pozitívne hodnotené v medzinárodných rebríčkoch. V roku 2014 mi dal vtedajší pán dekan, dnešný rektor STU, ponuku viesť nový čisto výskumný ústav na UVP Cambo pri iónových urýchľovačoch a nanotechnológiách a ja som sa rozhodol prijať ju a venovať sa jej naplno. Firmu som predal a skúšam splatiť to, čo som sa naučil v priemysle a zažil na zahraničných univerzitách a výskumných ústavoch – od Helmholtzových centier, Frauenhofer inštitútov, rôznych univerzít v Nemecku, ale aj v Kanade (University of Alberta v Edmontone), Fínsku (univerzita v Jyväskylä), v USA (MIT v Bostone), v Rusku (Kalašnikovova univerzita), či v Japonsku. Zaujímavé sú projektové medzinárodné granty a možnosti zapojenia sa do komunitárnych fondov (fondy európskej komisie priamo v Bruseli, tie najbonitnejšie grantové možnosti EU) v rôznych oblastiach – vzdelávaní, v inováciách, či výskume.

Univerzita omladzuje tvár – budovy jej fakúlt aj internátov sa postupne modernizujú, laboratóriá získavajú špičkovú techniku. To však nie je všetko. STU je lídrom projektu CEVIS – Centra vedy, inovácií a spolupráce. Čo prinesie univerzite a jej študentom?

Prinesie otvorenosť tradičnej technickej univerzity prostrediu, ľuďom, deťom. Idea sleduje cieľ spopularizovať vedu a vytvoriť moderný univerzitný campus, porovnateľný s podobnými centrami vo svete, atraktívnymi pre študentov i verejnosť. Ďalším efektom bude synergia univerzity, vedy a priemyslu, tak ako to vidíme v zahraničí na lepších univerzitách. Ak má niečo pomôcť zmierniť odliv študentov do zahraničia, ale aj zvýšiť príchod zahraničných študentov k nám, spolu s udržateľnosťou perspektívnych výskumníkov a učiteľov zo Slovenska i zahraničia u nás, tak je jedným z elementárnych predpokladov modernizácia a otvorenie prostredia univerzity mestu, okoliu a budúcim študentom už od detských rokov. Aby sa deti, stredoškoláci a verejnosť mohli vedy a techniky dotknúť. Aby mohli nazrieť dovnútra, začať vnímať súvislosti a rozumieť. Podobné centrá vedy sú v Brne, Linzi, alebo vyšší level na Ontario science centre. Študenti musia mať slušný priestor na bývanie, rozvoj svojich zručností a vedomostí, k tomu motivačné prostredie, laboratóriá, či vlastné centrum pre spoločenské akcie i kultúru. Zahraniční postdoktorandi, mladí perspektívni zamestnanci zasa vybudované bytove jednotky niekde pri campuse – lebo to je samozrejmosť všade na dobrých univerzitách. Učitelia a výskumníci na kvalitnej univerzite majú mať motivačné, atraktívne a moderné prostredie. Všetky tieto faktory sa integrujú v projekte CEVIS. Nie je to len predstava či vízia, pracujeme na jeho realizácii. Najďalej je jeho časť Science Hills v Mlynskej doline, kde sa už po urbanistických štúdiách blížime k finalizácii projektových podkladov. Verím, že v horizonte desiatich rokov bude CEVIS realita, na ktorú budeme právom hrdí.