Slovenské deti sú vo finančne gramotnosti pod priemerom krajín OECD

Vyplýva to z PISA testovania (Programme for International Student Assessment) o finančnej gramotnosti v rámci krajín OECD. Za nízkou finančnou gramotnosťou slovenských detí stojí viacero faktorov. Okrem iného za to môže fakt, že rodičia dávajú deťom hotovosť a školáci nemajú bankový účet či platobnú kartu.

Všeobecne narastá popularita bezhotovostných platieb a trend sa rozšíril najmä po korona pandémii, a vďaka digitalizácii. Dokonca si takmer polovica Slovákov dokáže predstaviť úplne zrušenie hotovosti. Podľa prieskumu 365.bank žiaci, ktorí majú skúsenosť s bankovým účtom alebo platobnou kartou, vykazujú vyššie skóre vo finančnej gramotnosti, čo je však slabinou slovenských školákov. Z prieskumu vyplynulo, že až 44 % detí na Slovensku vo veku 13 a 14 rokov má málo skúseností s platbou kartou.

Pre dnešnú mladú generáciu je úplne prirodzené, že prichádzajú do kontaktu s technológiami na každodennej báze. 96% školákov na Slovensku vo veku od 11 do 15 rokov používa aplikácie a technológie. I napriek tomu, že má drvivá väčšina žiakov na Slovensku smartfóny, a to až 91% detí vo veku od 11 do 15 rokov, účty a kartu má len jedna pätina žiakov. Pritom svoj prvý telefón dostávajú deti v priemere vo veku 8 rokov.

Práve vďaka technológiami ako platobné karty a účet sa školáci učia nielen narábať s financiami, ale učia sa aj ako narábať s peniazmi v elektronickom svete, s čím budú prichádzať do každodenného kontaktu v dospelom živote.

Vreckové ako podpora finančnej gramotnosti?

Až tri štvrtiny školákov vo veku od 11 do 15 rokov dostáva od rodičov hotovosť. Na Slovensku dostávajú vreckové necelé tri pätiny detí. Najčastejšie sa jedná o sumu približne 20 eur mesačne. Zvyšok detí nedostáva žiadne vreckové a dokonca si takmer polovica rodičov, ktorí vreckové nedávajú myslia, že deti ho ani nepotrebujú. Dôvody, prečo deti vreckové nedostávajú je viacero od zlej finančnej situácie rodiny až po domnienku, že deti peniaze nepotrebujú.

Vreckové podporuje finančnú gramotnosť. Práve dostávanie vreckového sa ukazuje ako spôsob, ktorým priviesť deti k lepšej finančnej gramotnosti, naučiť ich, ako sa orientovať v problematike peňazí. S vreckovým je najlepšie začať práve v školskom veku, kedy sa dieťa učí samostatnosti, dôslednosti a zodpovednosti. Učí sa to nie len v oblasti každodenných povinností, ale aj hospodárenia s prvými vlastnými financiami.

Úzka spätosť mladých ľudí s technológiami sa nedá popierať, na čo by mali myslieť a rodičia. Finančnú gramotnosť je potrebné učiť deti od mladého veku, sprostredkovať im svet financií, naučiť ich zodpovednosť a zdravé finančné návyky s reálnymi skúsenosťami do života, v ktorom budú zohrávať dôležitú úlohu práve technológie. To sa dá napríklad skrz využívanie detskej platobnej karty, platobného náramku či detskej bankovej aplikácie, vďaka ktorým majú rodičia míňanie detí a ich narábanie s financiami pod kontrolou. K tomu si samotné deti dokážu pozrieť svoju históriu transakcií a vytvoriť si predstavu, za čo platili a získať komplexnejší prehľad o svojom hospodárení. K finančnej vzdelanosti prispieva aj vzdelávanie o možnostiach a potrebe sporenia, a tak môže byť prasiatko nahradené úsporami v bezhotovostnej podobe bankovej aplikácie.

Prieskum agentúry 2muse bol realizovaný pre 365.bank na reprezentatívnej vzorke 814 respondentov, skladajúcej sa z dospelých a detí vo veku od 11 do 15 rokov.

Zdroje: 365.bank