Skúsenosti študentov počas pandémie

Bezpochyby sa všetci zhodneme, že pre prvákov pandémia Covid-19 úplne nabúrala ich vysokoškolské predstavy a museli sa prispôsobiť online výučbe. Určite to pre nich predstavovalo nejedno úskalie, a preto sme sa rozhodli vyspovedať zopár študentov, ktorí nastúpili tento akademický rok na vysokú školu. Pýtali sme sa, ako vyzeral ich prvý zimný semester distančnou formou vzdelávania?

Ivetka, Technická Univerzita vo Zvolene, Drevárska fakulta

Prvý semester je podľa mňa náročný či už prezenčne alebo distančne, no keďže som v škole strávila len 2 týždne, na prezenčnú výuku som si zvyknúť nestihla. Distančné vyučovanie pre mňa nie je nejakou prekážkou, prestup zo strednej školy na vysokú by bola pre mňa zmena tak či tak, s ňou som rátala a myslím, že keď človek musí a predovšetkým chce, zvykne si na všetko aj na nový spôsob výučby.

Naša škola sa našťastie snažila, aby bolo všetko zabezpečené, aby sme neboli o nič ukrátení, a tak si myslím, že všetko fungovalo ako malo. Jasné, že v škole by mi niektoré veci omnoho lepšie išlo pochopiť, keby som mala k dispozícii aj nejaké iné materiály ako učebnice (napr. vzorky dreva pri náuke o dreve, ale tak aj fotografie museli byť postačujúce). Mne, ako študentke dizajnu nábytku a interiéru, skôr chýbala nejaká tá pedagogická pomoc pri zlepšení sa v kreslení, keďže ateliérové práce sú pre nás prvoradé a ja som predtým nenavštevovala umeleckú školu. Ale zas je to o tom, že keď chcem, viem si k tomu sadnúť, zohnať si potrebné materiály, a to sa samozrejme neskôr odzrkadľuje aj na zlepšovaní sa, aj na známkach.

Skúšky prebehli v poriadku, všetkým nám srdcia tĺkli rovnako moc, ako by to aj v škole bolo. Technika nám aj tak robila najväčšie stresy. Keď mi raz hodinu pred skúškou vypli elektrinu v celom dome (vlastne pol dediny bolo K.O.), nebolo mi všetko jedno, keď som sa musela presunúť ku kamoške na koniec dediny.

Neviem si predstaviť, ako by som to všetko čo robím, kreslím a učím sa, stíhala niekde na internáte a ešte popritom cestovala hore-dole. Mne to takto celkom vyhovuje, len spolužiaci mi už začínajú chýbať, myslím, že sme si už stihli vybudovať pekný vzťah. Teším sa, keď sa zas všetko vráti do normálu, otvoria sa vínka a strávime spolu hodiny v ateliéri.

Myslím, že len vtedy nastane u nás problém, lebo vtedy si opäť budeme musieť zvykať na niečo nové.

Roman, Univerzita Komenského, Pedagogická fakulta

Začnem koncom septembra, kedy som prišiel konečne ako natešený prváčik do veľkého mesta Bratislava. Považoval, ale ešte aj stále ju považujem za super mesto pre mladých, pre nočný, študentský život. Ešte predtým ako som sa vlastne dostal na VŠ, tak som tam párkrát bol pri sestre na intráku, tak som to tam ako tak spoznal. Keď som prišiel prvýkrát na intrák do svojej izby, bol som plný elánu, entuziazmu,  jednoducho som bol natešený, že sa mi pravé otvára nová kapitola života, na ktorú som sa neskutočne tešil. Dokopy som tam strávil dva úbohé týždne, počas ktorých som pomaly nič nestihol. Ale aspoň som si našiel nových kamarátov. Prišiel som domov a sme tu. Začala online výučba z  domu.

Tento štýl výučby sa nikdy nevyrovná prezenčnej výučbe, ale má aj pár pozitívnych bodov. Jednoznačne musím spomenúť napríklad to, že či už pri nejakých zápočtoch alebo skúškach je možné si pomôcť. Samozrejme, že keď sa dá, tak si pomôžeš, aby si mal lepšiu známku. V tomto zmysle pre mňa preto tento úplne prvý semester na VŠ nebol až taký zložitý ako by bol v prezenčnej forme. Takže náročné to nebolo, najhoršiu známku som mal C, a to si myslím, že je top.

Teraz sa neviem presne rozhodnúť, či je to výhoda alebo nie, ale keď sme doma a máme veľa času, nikto nás nevidí, môžeme popri pustenej prednáške robiť rôzne činnosti. Ja sám sa priznám, že keď si zapnem notebook a „snažím sa dávať pozor,“ nedávam, jednoducho sa mi nechce. Aj keď závisí veľmi od toho, aký to je predmet alebo vyučujúci. V škole by to bolo iné, pretože tam si nevedomky nútený dávať pozor. Ja si poväčšine popri škole upratujem izbu, varím obed, skladám oblečenie, utieram prach, ale hlavne kontrolujem všetky možné sociálne siete. Aj ma to hnevá, lebo potom si poviem, že pravé kvôli tomuto nebudem daný predmet ovládať a mať dostatočné znalosti. Ale potom tu je zase moja druhá strana, ktorá si povie no a čo?

Ak by som mal celkovo zhodnotiť ako tento semester prebehol po mojej psychickej stránke, nebolo to nič moc teda. Viem, že nie som sám, ale proste ja potrebujem spoločnosť ľudí, ja potrebujem tradičný face to face kontakt a celkovú sociálnu interakciu s ľuďmi. Jediné čo mi pomáha je nejaká tá prechádzka do prírody ako psychohygiena. Prvý rok na škole a ja ho strávim doma, medzi štyrmi stenami, uchvatné.

Takže mne osobne táto forma výučby nesedí a nepáči sa mi. Kebyže som v škole, viac sa učím. Myslím, že pravé tento prvý rok je taký prelomový či už v spoznávaní ľudí alebo aj priestoru. Mal by som ísť von a ísť sa opiť so spolužiakmi alebo len tak chillovať niekde po meste, lenže sa to nedá. Taktiež som plánoval popri škole brigádovať, čo sa samozrejme v  týchto dňoch len tak ľahko nedá. Musíme byť všetci trpezliví, počkať kým sa konečne zaočkujeme, aby sme sa mohli vrátiť čím skôr k normálnemu životu.