Rozhovor: Zahraničná brigáda mi dodala sebaistotu

Ako padlo rozhodnutie ísť na leto do zahraničia?

Ísť v lete do zahraničia nebol môj nápad. Naviedol ma ku tomu priateľ. Pôvodne sme chceli ísť do Nemecka, no nakoniec sme sa rozhodli pre Anglicko.

Prečo práve Anglicko?

Hlavne z praktického dôvodu, že priateľ už mal skúsenosti s prácou v Anglicku a vedel do akých agentúr je najlepšie zájsť, aby sme si našli prácu. Tak isto vedel, ako nám vybaviť ubytovanie už z domu.

Na akej pozícii si tam pracovala? Bola si tam celé leto?

Prvé dva týždne som pracovala ako housekeeperka (chyžná). Túto prácu som si našla cez agentúru, no bola veľmi náročná a časovo a finančne nevýhodná. Tak som sa začala obzerať po niečom inom. Navštívila som inú agentúru, kde ma zamestnali na part time ako čašníčku v jednom štvorhviezdičkovom hoteli. Pracovala som na raňajkách, ale keďže pracovná doba tam bola v priemere len 5–6 hodín, musela som si po nociach privyrábať na rôznych banketingoch, svadbách a iných akciách. Poprípade boli dni, kedy som pracovala raňajky, obed, večera. Čiže občas to bolo veľmi náročné, čo sa týka práce a prichádzali aj depresie z nedostatku voľného času a že človek prišiel domov, stihol navariť, oprať a mohol ísť spať a zas vstávať do roboty. Občas to bolo ubíjajúce. Strávila som tam približne 4 mesiace.

Čo bolo na začiatku to najťažšie?

Zo začiatku bola najťažšia neistota, či si nájdem robotu. No potom, keď som si už robotu našla, nevedela som sa dočkať, kedy nastúpim a začnem pracovať. To ma prešlo hneď po prvom dni. Zvyšné dni som každé ráno v robote pri prezliekaní ronila krokodílie slzy, že chcem ísť domov. To ale, našťastie, skončilo, keď som zmenila prácu a začala robiť čašníčku, čo bolo o niečo ľahšie. Veľmi ťažké bolo odlúčenie od rodiny. Nikdy pred tým som nebola tak dlho mimo domu a ani tak ďaleko.

Nemala si problém s jazykom?

Asi tak prvý mesiac som s jazykom mala pomerne veľký problém, hoci som sa angličtinu učila v škole. Pred odchodom do Anglicka som sa, samozrejme, naučila pár fráz ku práci a na pohovor v agentúre a najnutnejšie slovíčka, bez ktorých by som sa v robote nezaobišla. No aj tak to nebolo ľahké. V prvom rade som sa bála hovoriť, lebo som mala strach z toho, že sa nevyjadrím správne, ale potom som pochopila, že je jedno, či použijem správny čas alebo správny slovosled. Hlavne, že sa vyjadrím tak, aby bola jasná pointa toho, čo chcem povedať. Veľmi rýchlo ma teda okolnosti donútili naučiť sa hovoriť po anglicky. Po mesiaci ani som nevedela ako a zrazu som v robote zaúčala kolegov a pomáhala tým, ktorí mali s angličtinou väčšie problémy, lebo som si ešte veľmi dobre pamätala, aké to bolo pre mňa, keď som mala problém porozumieť.

Ako si vypĺňala voľný čas pomedzi robotu?

Vo svoje voľné dni v Londýne sme mali vždy pestrý program. Londýn ponúka veľmi veľa možností, či už nočné kluby, pamiatky alebo športové podujatia. Ja som mala možnosť vidieť Tour de France a spoločne s mnohými Slovákmi v Londýne podporiť našu cyklistickú hviezdu Petra Sagana. Bola som pozrieť ulicu, na ktorej údajne vraždil Jack Rozparovač. Nie som veľký futbalový fanúšik, ale videla som zápas Arzenalu, no proti komu to bolo si už naozaj nespomeniem. Najväčší dojem vo mne zanechala St. Paulská Katedrála a určite každému odporúčam navštíviť ju, ak niekedy zavíta do Londýna. A taktiež každému fanúšikovi Harryho Pottera odporúčam múzeum Harryho Pottera, kde sú vystavené všetky rekvizity z natáčania filmu. Snažili sme sa vždy využiť voľný čas čo najlepšie a vidieť toho čo najviac z Londýna, ale niekedy sme strávili večer v Hyde parku s vínkom a obdivovali krásy Londýna. Aj ten pohľad je pre mňa nezabudnuteľný zážitok.

Čo pozitívne si si z tejto brigády odniesla?

Najpozitívnejšie veci, čo mi táto brigáda dala, je jazyk a zistenie, že dokážem zvládať krízové situácie, dokážem byť samostatná, viem tvrdo pracovať, zvládnem šetriť, keď je to potrebné, zaplatiť podnájom a podobné veci. A to všetko ešte ku tomu v cudzej krajine. Čiže mi to dodalo sebaistotu. A tiež som zistila, aká je pre mňa dôležitá moja rodina a ako veľa pre mňa robia, že 4 mesiace bez maminy a jej podpory, či už psychickej alebo aj finančnej, vôbec neboli jednoduché.

A čo bolo na celom pobyte najlepšie a čo najhoršie?

Najlepšie na pobyte boli jednoznačne krásne miesta, ktoré Londýn ponúka, telefónne búdky a krásne červené dvojposchodové autobusy. Aj možnosť vidieť, ako žijú ľudia v inej krajine. Aký majú rýchly život a byť na chvíľu jeho súčasťou. Taktiež ľudia z rôznych krajín, ktorých som tam mohla spoznať. Najhoršie bolo pre mňa určite každodenné vstávanie o druhej v noci a cestovanie nočnými autobusmi, aby som sa dostala na piatu ráno do roboty. Čiže najhorší bol permanentný spánkový deficit. A smútok za rodinou, najmä mladším bratom.

Išla by si na takúto zahraničnú brigádu znova? Ak áno, vybrala by si si opäť Anglicko?

Určite by som opäť rada skúsila brigádu v zahraničí, ale v žiadnom prípade by som nešla sama. Lebo veľmi dobre viem, že keby tam nebol so mnou môj priateľ, veľmi ťažko by som to bez neho zvládala, bol mi obrovskou oporou. Do Anglicka by som sa rada vrátila, ale myslím si, že v momentálnej politickej situácii, ktorá tam vládne, to nie je úplne vhodné miesto na letnú brigádu, keďže som počula o znižovaní minimálnej mzdy a nakoľko je Anglicko pomerne drahé, nie som si istá tým, či by sa to oplatilo z finančného hľadiska. No jednoznačne sa tam chcem raz z nostalgie vrátiť.