Rozhovor: Štúdium adiktológie v Česku neľutujem

Prezraď nám niečo o netypickom odbore, ktorý študuješ.

Študujem adiktológiu, transdisciplinárny obor na 1. Lekářské fakulte Univerzity Karlovy. Je to odbor, ktorý sa zaoberá prevenciou, výskumom a liečbou závislostí všetkých foriem – látkových, nelátkových, legálnych, ilegálnych drog. Vyložene som chcela ísť na psychológiu alebo na psychiatriu a už predtým som chcela pracovať s podobnou skupinou ľudí. Hľadala som si podmienky prijímacích skúšok na psychológiu a skrz lekársku fakultu som sa dostala k adiktológii.

Poznala si niekoho kto to študoval?

Nie. Mojím snom bolo ísť študovať do Prahy, preto som si vyberala školy práve tu. Nakoniec som si poslala prihlášky na tri odbory – psychológiu, sociálnu prácu a adiktológiu. Všetky sú veľmi podobné.

Mala si pri rozhodovaní, na ktorú školu ísť, nejaké preferencie?

Nemala som vôbec pochybnosti, že chcem ísť na adiktológiu. Akonáhle som videla túto ponuku na internete, vedela som, že toto je presne to, čo chcem a od tretiaku som si išla za tým. Svedomito som sa pripravovala na prijímačky a bola to jednoznačne voľba číslo jeden.

Z čoho sa robia prijímačky?

Prijímačky na adiktológiu sú dosť ťažké, lebo obsahujú otázky z fyziky, chémie, biológie. Keď sa človek dostane do druhého kola, má osobný pohovor s profesormi z adiktológie, musí napísať seminárnu prácu týkajúcu sa drog a predložiť potvrdenie o praxi. Na ústnom pohovore ho ešte skúšajú z adiktologických okruhov.

Aký druh praxe musíš absolvovať?

Ak postúpiš do druhého kola, nemusíš mať kvázi nič, ale pridáva ti to veľa plusových bodov. V podstate ti stačí ísť na ústny pohovor, kde ťa môžu ohodnotiť dobre, ale takisto aj nemusia. Ak máš o tú školu skutočný záujem, je dobré, aby si si urobil nejakú prax, respektíve, je potrebné aspoň napísať tú seminárnu prácu. Prax si môžeš vybaviť napríklad na sociálnom úrade alebo v nejakej sociálno-pedagogickej poradni, stačí prejaviť záujem.

Ty si nejakú prax absolvovala?

Ja som absolvovala prax práve v pedagogicko-psychologickej poradni, do ktorej chodili školáci, ktorí mali rôzne problémy. Bola som prítomná na niekoľkých sedeniach a zároveň som bola na Úrade sociálnej práce a sociálnych vecí v Poprade a niekoľko dní aj „v chránenom bydlení“ pre Rómov.

Vyučuje sa vôbec adiktológia na Slovenku?

Nie. Takýto špecializovaný odbor sa dá vyštudovať iba v Prahe. Je to prepojenie sociálne práce, psychológie, zdravotníctva a vďaka tomu nás pripravuje na rôzne práce s klientom.

Ako vyzerala tvoja príprava?

V prvom rade som si objednala knihy z lekárskej fakulty, kde sú modelové otázky na chémiu, biológiu, fyziku a adiktológiu. Potom som si začala písať seminárnu prácu a začala som si vybavovať prax. Kúpila som si Základy klinickej adiktológie od docenta Kalinu. Myslím si, že tá príprava nemusela byť až taká dôsledná, stačilo by mi aj menej. Keďže som však od nikoho nemala žiadne informácie, domnievala som sa, že musím podať nadľudský výkon, aby ma tam zobrali. Vďaka môjmu úsiliu som na prijímačkách skončila veľmi dobre.

Máš spolužiakov aj zo Slovenska?

Mala som jednu, ale tá vypadla. Teraz som tam jediná.

Koľko je vás v ročníku?

Na začiatku bakalára nás bolo 25 a končilo nás osem. Na magistrovi je nás znova okolo 22, lebo na štúdium boli prijatí aj ľudia z iných odborov, napr. zo psychológie alebo sociálnej práce.

Keď si študovala, mala si pocit, že si znevýhodnená, lebo si Slovenka? Nebála si sa ísť študovať do Česka?

Bála som sa, ale není na to dôvod. Môžeš natrafiť na takého profesora alebo na iného. Adiktológia všeobecne obsahuje medicínsky kmeň, takže musíš absolvovať predmety ako anatómia, patológia a podobne. Na všeobecnom lekárstve sú aj profesori, ktorí Slovákov veľmi nemusia. Na adiktológii som sa s tým nestretla. Zatiaľ som však neopakovala ani jednu skúšku. Seminárky môžem písať v slovenčine, bakalárku som písala taktiež v slovenčine a v prváku som aj prezentácie robila po slovensky. Teraz ich síce píšem v češtine, ale prezentujem po slovensky. Asi tá písaná čeština súvisí aj s odbornými pojmami, ktoré sa v slovenčine môžu líšiť. Medicínske predmety sú dobré v tom, že väčšinu terminológie máš v latinčine. Iné odborné termíny ani nepoznám v slovenčine, lebo sa ich učím v češtine.

Bola si aj na výmennom pobyte?

Bola som na Erasme v belgickom Gente. Študovala som tam ortopedagogiku, čo je typ špeciálnej pedagogiky a študovala som tam niečo podobné adiktológii. Treba povedať, že náš obor je výnimkou a v takejto podobe neexistuje nikde v Európe.

Máte aj iné možnosti?

Ponúka sa nám trochu rozšírila, ale sú to všetko odbory príbuzné, nie identické. Keď som bola v Belgicku, aj napriek tomu, že som bola ešte v bakalárskom stupni, mala som veľa predmetov s magistrami.

Máte možnosti aj odborného stážovania?

Odborné stáže nemáme povinné, ale v každom ročníku máme odbornú prax, kde musíš prechádzať rôznymi zariadeniami. Musíš absolvovať vždy iný typ služby – napr. ísť do psychiatrickej liečebne, do nízkoprahových služieb, do ústavnej liečby, na doliečovák. Jednoducho musíš prejsť celým typom adiktologických služieb.

Pracuješ popri štúdiu?

Nevýhodou adiktológie je, že rozvrh si nemôžeš vyberať, pretože je nás málo a teda je veľmi náročné popri škole pracovať. Počas bakalárskeho štúdia som začala pracovať na rôznych projektoch. Od magistra už pracujem na polovičný úväzok v Centre adiktologických služieb v Benešove. Je to nízkoprahové centrum, to znamená, že pracujem s ľuďmi, ktorí aktívne užívajú drogy.

V čom spočíva tvoja práca?

Máme kontaktné centrum, kde sa môžu klienti schádzať. Naša služba je typom harm reduction služby, čiže znižovanie následkov a škôd, ktoré súvisia s užívaním drog. Meníme im napríklad aplikačný materiál, pretože väčšinou sú to klienti, ktorí berú drogy intravenózne (drogy si aplikujú priamo do žily – pozn. autorky), aby sme zabránili šíreniu HIV a hepatitíde typu C. Môžu si dať u nás čaj, alebo zjesť niečo malé. Rovnako s nimi riešime aj problémy, s ktorými si nevedia poradiť – sociálne a právne problémy, pomáhame so zdravotnými komplikáciami, s vypĺňaním papierov pre úrad práce, riešime krízové situácie, motivačné rozhovory, ale aj nástup do liečby a zmenu životného štýlu.

Aký postoj majú k drogám vaši klienti? Chcú alebo nechcú s nimi prestať?

To záleží na dĺžke užívania. Našimi klientmi sú tí, ktorí len nedávno začali s drogami a zatiaľ im prinášajú iba pozitíva. Máme aj dlhoročných užívateľov drog, ktorí nie sú spokojní so svojou situáciou, snažia sa ju zmeniť, ale nevedia nájsť správne riešenie. Pomáhame im nájsť odvahu.

Čo je primárnym popudom, že ľudia navštívia vaše centrum?

Spočiatku nás veľa klientov navštevuje najmä kvôli výmene aplikačného materiálu. Postupne, keď si získajú dôveru k našim službám, využívajú aj tie ostatné. Vyhľadávaný je základný potravinový servis. Určite však hľadajú aj obyčajné ľudské pochopenie. Prídu k nám a my ich neodsudzuje, na čo sú zvyknutí od väčšinovej spoločnosti.

Koľko je približne takých centier v Česku a koľko na Slovensku?

Terénnych programov a kontaktných centier, v akom pracujem ja, je v Čechách viac ako 60. U nás na Slovensku je ich len päť-šesť.

Chcela by si aj naďalej pracovať v kontaktom centre?

Prirodzená vlastnosť človeka je, že chce vidieť za svojou prácou zmenu. Chce vidieť posun. Často v týchto nízkoprahových službách posun nie je primárnym cieľom. Našou prioritou je ochrana klienta a spoločnosti. Preto by som raz chcela pracovať s klientmi, ktorí sa usilujú o abstinenciu. Nateraz mi však moja práca úplne vyhovuje a milujem ju.