Rozhovor: Leto v USA vďaka work and travel

Program Work and Travel, o ktorého fungovaní sa môžete dozvedieť aj vďaka jednému z našich starších článkov, je skvelou príležitosťou zažiť si neopakovateľné študentské leto. Dôkazom sú aj rozhovory o lete v USA so študentkami Sylviou či Nikou v predošlých príspevkoch. Skúseností, zážitkov či rád pre budúcich uchádzačov však nie je nikdy dosť, a tak dnes prinášame rozhovor o lete v USA od študentky Žanety, ktorá sa programu zúčastnila hneď dvakrát.

Ahoj, čo ťa priviedlo k rozhodnutiu prihlásiť sa na program work and travel?

Dovtedy, najmä počas strednej školy som pracovne cestovala na rôzne miesta naprieč Európou – Nemecko, Švajčiarsko, kde som sa dostala aj vďaka škole. Už vtedy som sa dozvedela o možnosti vycestovať počas vysokoškolského štúdia do Ameriky a zarobiť si nejaké peniaze, čo pre mňa znamenalo, že určite sa tam chcem dostať, len som ešte nevedela ako.

Keď si zaspomínam, našla som nejakú skupinu na sociálnej sieti, ktorá  sa venovala práve programom work and travel, kde nejaká baba hľadala parťáčku na cestovanie, tak som jej napísala, ona už mala vymyslený celý plán na leto, ako sa do USA dostane, a čo tam bude robiť, takže som sa v podstatne nechala iba viesť jej prúdom.

Kde presne si sa programu zúčastnila a na akej pozícii?

Programu som sa zúčastnila dvakrát. Obe letá som pracovala vo Virgínii, neďaleko Washingtonu, približne 30 minút. Prvý rok som pracovala na pozícií “lifeguard” a druhý rok ako “pool manager”.

Ako prebiehal celý proces, od prihlásenia sa až po samotné vycestovanie?

Keď nadviažem na predošlú otázku, práve táto dievčina mala kontakt na chalana, ktorý robil plavčícke kurzy do Ameriky, zároveň vedel dať kontakt na agentúru, cez ktorú sa dali vybaviť všetky potrebné náležitosť do Ameriky. Ja som sa mu ozvala, šla som do agentúry, ktorú mi odporučil, zúčastnila som sa ich prezentácie o programe a všetko to bola len bodka, aby som sa už naozaj záväzne prihlásila a vycestovala.

Následne som absolvovala plavčícky kurz v Banskej Štiavnici. Tam sme sa stretli so zamestnávateľom z Ameriky, mali sme krátky pohovor, urobili sme kurz a podpísali sme všetky dodatočné dokumenty k pracovnej zmluve a vycestovaniu. Toto všetko som si hradila sama, šetrila som si na to myslím rok, možno niečo prispeli starý rodičia, ale skôr len minimálnym vreckovým.

Taktiež zamestnávateľ, s ktorým sme sa stretli v Banskej Štiavnici zabezpečil ubytovanie. Bolo to fajn, lebo nájsť si ubytovanie v USA nie je vždy ľahké, a tak som mala o starosť menej.

Čo sa týka samotnej cesty, kúpila som si letenku cez agentúru, letela som z Viedne do Washingtonu, a tam ma už čakal niekto od zamestnávateľa, kto ma priviezol na ubytovanie.

Mnohí volia program aj preto, aby si zlepšili angličtinu. Ako to bolo u teba, s akým levelom angličtiny si išla do USA?

Môj level angličtiny bol, spätne keď sa obzriem, veľmi slabý, lebo môj prvý jazyk bola nemčina, pred tým som sa pohybovala práve viac v nemecky hovoriacich krajinách, angličtinu som veľmi nevyužívala, ale chcela som si ju zlepšiť, pretože sa dá použiť takmer všade. Mala som aj trošku strach, predsa to bola len taká školská angličtina, čo asi každý vie, mala som strach, lebo som musela hovoriť len anglicky či už so zamestnávateľom alebo spolubývajúcimi, ale bolo to super, že im nevadilo, keď som zle niečo vyslovila či gramaticky zle povedala, boli veľmi trpezliví a to bolo veľmi super.

Ako vyzeral tvoj bežný pracovný deň?

Keď som pracovala, tak bežne som vstala, niekedy som si šla zabehať či zacvičiť do neďalekého fitka, urobila som si raňajky, dala si sprchu a išla som do práce. Prvý rok som to mala asi 10 minút od práce, druhý rok som musela asi 40 minút dochádzať na bicykli. Prišla som na bazén, odomkla som, pripravila som základne veci, ktoré bolo potrebné spraviť ako skontrolovať vodu, okolie, upratať, skontrolovať toalety a mohla som otvoriť bazén. Deň vyzeral klasicky, ľudia prichádzali, striedali sme sa na stoličke s ďalším lifeguardom, kontrolovali vodu, riešili prípadné problémy či úrazy. Občas sme mali aj párty na bazéne, tam boli potrebné prípravy, veľakrát prišla kontrola od zamestnávateľa či regionálna od mesta a kraja.

Keď sa skončila večer práca, tak som prišla domov, dala sprchu, večeru, niekedy som si pripravila jedlo na ďalší deň, niekedy som si vybehla von a čakal ma opäť ďalší deň.

Ako vyzeralo tvoje leto v Spojených Štátoch?

Bolo to perfektné. Celé leto som v odpracovala pri bazéne. Každý týždeň sme mali nejaké voľno, čiže sme chodili na výlety, niekedy sme sa spojili skupinka viacerých ľudí, chodili sme na párty, zamestnávateľ nám usporadúval nejaké akcie a po lete sme v podstate cestovali, kde sme sa tiež buď spojili nejaká skupinka cestovateľov a určili si nejaký plán, čo sme chceli precestovať.

Ako by si zhodnotila tvoju skúsenosť s programom a letom v USA celkovo? 

Myslím, že veľmi pozitívne. Moja angličtina sa veľmi zlepšila, teraz nemám problém komunikovať s kýmkoľvek po anglicky. Vybudovala som si moje cestovateľské skills, čo sa smie, čo sa nesmie. Viem sa lepšie orientovať na letiskách, viem, na čo si mám dať pozor pri bookovaní ubytovania alebo auta, čohokoľvek. Viem viac o miestach, ktoré som precestovala.

Všimla si si nejaké kultúrne rozdiely v porovnaní so Slovenskom?

Určite tam sú rozdiely, keďže sú to dve rozličné krajiny, ba aj kontinenty. Ľudia v Amerike sú omnoho jednoduchší, jednoduchšie rozmýšľajú ako my v Európe. Sú omnoho viac “open minded”, nemajú s ničím problém, vedia sa s kýmkoľvek porozprávať a kohokoľvek k sebe pozvať domov na párty a grilovačku a nemajú problém, že je to pre nich niekto cudzí.

Čo sa ti na živote v Amerike páčilo a naopak čo možno až tak nie?

Páčilo sa mi, že každý tam bol rozdielny, nikto na nikoho nepozeral a neukazoval čo má oblečené alebo ako sa správa. Každý si išiel svojím smerom. Naopak, čo sami nepáčilo, že niektorí ľudia boli naozaj falošní, čo by asi súhlasili viacerí. Neviem to špecificky vyjadriť, ale ľudia sa s tebou budú rozprávať, usmievať, ale za chrbtom ti budú podrážať nohy. Takže to ma trošku zamrzelo, že to v Amerike tak funguje.

Máš nejaké rady a tipy, pre tých, ktorí nad prihlásením sa do programu uvažujú?

Určite by som neváhala aj keď nemá človek parťáka. Ja som tak vlastne cestovala prvé leto, pretože som nešla s partou, s ktorou som bola dohodnutá, a bolo to najlepšie rozhodnutie v živote. Našla som si veľa kamarátov, ktorí sa mi ozvú aj teraz – niekoľko rokov po programe. Spoliehala som sa sama na seba, čo ma tiež veľmi obohatilo, dokonca som cestovala niektoré časti Ameriky sama, čo bola tiež veľmi dobrá skúsenosť.

Tip alebo rada, pred vycestovaním by bola, nech si uchádzač pozrie viac ponúk agentúr aj cenovo, nech majú väčší rozhľad, netreba skočiť hneď po prvej, ktorú odporučí kamoš, pretože je ich naozaj veľa aj na Slovensku aj v Čechách.

Určite by som neváhala nad poistením, ktoré je tak či tak povinné, ale sú rôzne balíky a určite by som si dala plný, pretože nikdy nevieš čo sa môže stať v Amerike či už nejaký úraz alebo budeš potrebovať pomoc, a to ti veľmi v takej situácii pomôže.

Taktiež by som dávala pozor na kúpu letenky. Dávať pozor odkiaľ kam, za akú cenu a aké sú podmienky, či je letenka prebookovateľná, pretože najmä v dnešnej dobe je tu situácia aká je, čo je pandémia a všetko sa môže zmeniť z hodiny na hodinu a vtedy sa hodí prebookovateľná letenka, a tým nestrácať veľké peniaze za letenku.