Rozhovor: Američania brali školu skôr tak športovo

Čo bol prvý impulz, kvôli ktorému si sa rozhodla ísť študovať do Ameriky?

Všetko to začalo, keď sme v 1.ročníku na SŠ išli na 10 dní do Anglicka. Naše gymnázium (Krupina) a gymnázium v Šahách. V Anglicku sme 5 dní navštevovali kurz, kde nás na začiatku podelili do skupín podľa úrovne jazyka. V tom čase som nijak extra v angličtine nevynikala. V mojej skupine bol chalan, ktorý hovoril výborne anglicky. Spýtala som sa ho, kde sa učil a povedal mi, že rok študoval v USA. Samozrejme, vyspovedala som ho a keď sme prišli domov, prvá vec, s ktorou som prišla za rodičmi, bola, že chcem ísť študovať do Ameriky.

Ako prebiehalo celé vybavovanie cesty, vyberanie mesta, školy?

Byrokracia. Vyhľadala som si agentúru, ktorá robila takéto výmenné pobyty v zahraničí. Keďže na internete neboli dostatočné informácie, išla som tam osobne. Začala som to celé vybavovať cca v decembri a odchádzala som 20. augusta. Agentúra mi dala kopu papierov, ktoré som musela vyplniť, napr. históriu všetkých ochorení, očkovania, atď. Papiere pre školu, ktoré zahŕňali 3 odporúčania od mojich učiteľov. Motivačný list pre budúcu rodinu. Teoreticky vybavovanie cesty, letenka, rodina, škola, to všetko vybavila agentúra. Ja som už len musela platiť. Dali mi na výber, samozrejme, za poplatok, štát. Washington, Oregon alebo Kaliforniu. Keďže Kalifornia bola plná, vybrala som si Oregon. Musela som ešte prejsť písomným testom. Neskôr sa mi ozvala rodina emailom, začali sme spolu komunikovať a o pár dní som vycestovala.

Čo ti behalo hlavou prvý deň v škole?

Prvý deň v škole bol zvláštny. Pamätám si, že v prvý deň do školy prišli len prváci a zahraniční študenti, aby sa zoznámili s prostredím a dostali potrebné informácie. Moja škola bola malá, cca 150 žiakov. Čo mi behalo hlavou? Všetko, zmiešané pocity, ako to tu zvládnem, veď ja nič nerozumiem a podobne.

Aký je najväčší rozdiel v štúdiu v Amerike a na Slovensku?

Úroveň štúdia. Aspoň z môjho pohľadu. Študovala som tam 4. ročník SŠ a učili sme sa veci, ktoré som už mala v malíčku. Brali to skôr tak športovo. Každý deň tie isté hodiny, čo bolo dosť nudné. Ale zas každý deň po škole bol tréning. Či to bol volejbal, basketbal, atletika, všetci športovali. A, samozrejme, len 4 dni školy. Piatok bol vždy voľný.

Čo bolo najlepšie a čo najhoršie na štúdiu v Amerike?

Najlepšie bolo to, že som sa naučila postarať sa o seba a začala byť sebavedomejšia. Nemala som problém sa dohovoriť, pocestovala som pár miest, stretla veľa zaujímavých ľudí. Keď je človek v takom mladom veku (17) na dobu odlúčený od „normálneho“ sveta, rodiny a vecí, čo pozná, určite to prináša ovocie. Najhoršie? Nad týmto musím dlhšie rozmýšľať. Možno aj nič. Ja som si to užívala každý jeden deň, pretože som vedela, že mám jedinečnú možnosť z toho spraviť najlepší rok svojho života. Jasné, že boli aj ťažké chvíle, keď mi strašne chýbal domov a rodina, ale rodičia ma nonstop povzbudzovali. Čo mi možno vadilo, bolo, že Američania sú neporiadkumilovní ľudia. Upratovanie bol pre nich nový pojem, ktorý som v mojej rodine zaviedla a asi ma občas kvôli tomu neznášali.

Ako si tam trávila čas mimo školy?

Kino a nákupy. Každý piatok sme s mojou kamarátkou z Belgicka chodievali do kina. Z toho sa stal celodenný výlet spojený s nákupmi, zakončený v novo objavenej reštaurácii. Mala som tam dosť kamošov, ktorí stále vymýšľali nejaké akcie. Čiže každý víkend sme boli u niekoho iného doma. Veľa času som trávila aj s mojou hosťovskou rodinou, brali ma na rôzne výlety, aby som toho videla čo najviac.

Keby si sa rozhodovala opäť, išla by si do toho znovu?

Vždy, keď si na to spomeniem alebo keď sa o tom s niekým rozprávam, moja odpoveď je ÁNO! Bol to super rok. Išla by som znovu aj 10× za sebou. Je to úplne iný svet, ľudia s inou mentalitou. Niečo, čo je pre nás nenormálne, je pre nich bežné. Mala som veľmi rada tieto rozdiely, naučilo ma to byť otvorenou voči novým veciam a ľuďom.

Čo najcennejšie si si odtiaľ odniesla?

Priateľstvá a obrovskú lekciu do života. Aj keď je to už pomaly 7 rokov, s kamarátkou z Belgicka sa doteraz navštevujeme a sme v neustálom kontakte. Nielenže ma rok v USA naučil jazyk, vďaka ktorému zvládam napr. školu ľavou zadnou, mám super prácu, kde ju dokonca učím, ale to najhlavnejšie a najcennejšie, čo som si odtiaľ odniesla, je samostatnosť a sebaistotu, čo sú vlastnosti, ktoré v dnešnej dobe nesmú chýbať.