Rozhovor: Ako sa dostať na školu v Česku?

1.Na aké vysoké školy si sa po maturite prihlásil?

Po maturite som sa prihlásil na tri vysoké školy a celkovo štyri odbory. Na marketing a žurnalistiku na Univerzite Karlovej, žurnalistiku na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre a na odbor Medzinárodný obchod na VŠE v Prahe. Nakoniec som absolvoval prijímačky iba na Univerzite Karlovej v Prahe, keďže termín v Nitre sa prekrýval s tým pražským a prijímačky na VŠE boli až neskôr, a to som už vedel, že som prijatý na žurnalistiku na Karlovke, tak som tam už ani nešiel.

2.Akým spôsobom si sa pripravoval na prijímacie skúšky v Prahe?

Pozrel som si ukážkové testy, ktoré sú k dispozícii na internete. Následne som študoval českú gramatiku, anglický jazyk, snažil som sa niekoľko týždňov pred prijímačkami podrobne sledovať médiá a správy v nich, a taktiež som si hľadal informácie, ktoré by sa teoreticky mohli vyskytnúť v otázkach ako napríklad aktuálni českí ministri, parlamentné strany, hlavné mesta krajín, premiéri či prezidenti najväčších svetových krajín a podobne.

3.Ako vyzerajú prijímacie skúšky v Prahe pre slovenských študentov? Z čoho sa skladajú?

Prijímačky na žurnalistiku boli dvojkolové. Prvé kolo pozostávalo z písomného testu, kde sa nachádzali otázky týkajúce sa všeobecného prehľadu, českej gramatiky, otázky z anglického jazyka a podobne. Boli sťažené tým, že aj keď vo väčšine prípadov išlo o krúžkovacie odpovede, tak mohla byť vždy správna aj viac ako jedna odpoveď.Druhé kolo sa delilo na viacero častí. Jednak motivácia študenta, kde skúšajúca komisia posudzovala, ako a kde uchádzač predtým publikoval, akú literatúru čítal a celkovo akú ma motiváciu študovať daný obor, t.j. sa pýtali, kde všade si človek dával prihlášku atď. Druhá časť spočívala v tom, že si človek vytiahol náhodne jednu z otázok týkajúcich sa všeobecného prehľadu. Ja som si vytiahol otázku „Kultúra v Českej republike“, pričom tam boli ďalej otázky ako šport, Európska Únia a podobne.

4.Na čo by si mali dať slovenskí študenti pri prijímacích skúškach pozor?

Mne najväčšie problémy asi robila česká gramatika, čo je pochopiteľné, keďže som ju nikdy predtým neštudoval a je v porovnaní so slovenčinou o dosť zložitejšia.

5.Bola Karlova Univerzita tvojim snom? Prípadne, mal si iné sny týkajúce sa žurnalistiky?

Dá sa povedať, že áno. Chcel som ísť na najlepšiu možnú školu v jazyku ktorému dokonale rozumiem, a túto podmienku Univerzita Karlova spĺňala, keďže sa pravidelne umiestňuje na najvyššej priečke z univerzít z bývalého Československa.

6.Aké výhody si videl v štúdiu na Karlovej Univerzite v Prahe?

Bolo ich viacero. Jednak prestíž, tiež som očakával tomu primeranú kvalitu, možnosť učiť sa od ľudí, ktorí majú bohatú prax v médiách a učenie majú iba ako činnosť popri tom.

7.Ako slovenský študent v zahraničí, našiel si na štúdiu v českej metropole aj nejaké nevýhody?

Bolo tam viacero nevýhod. Okrem veľkej vzdialenosti (7–8 hodín vlakom z rodného Popradu) napríklad mi vadil aj fakt, že mi Česi nerozumeli, keď som hovoril slovensky. Mnoho slovenských kamarátov v Prahe rezignovalo a začali automaticky „mluvit“ česky. Ja som sa však nechcel vzdať svojho rodného jazyka, a tak som miešal slovenčinu s češtinou, pokiaľ som však takmer každé druhé slovo vo vete nepovedal česky, tak mi mali ľudia problém rozumieť. Niekedy si dokonca mysleli, že som Rus, prípadne na moju otázku v slovenčine odpovedali po anglicky, mysliac si, že som cudzinec…

8.Prečo si sa rozhodol skončiť štúdium na Univerzite Karovej v Prahe?

V Prahe som po dokončení bakalárskeho stupňa začal študovať aj magisterský stupeň. Ten však nespĺňal moje očakávania, keďže sa kládol strašne veľký dôraz na teóriu typu teória skúmania médií, kvantitatívne a kvalitatívne analýzy a podobne. Nedávalo mi to absolútne nič. Taktiež v tom boli aj osobné dôvody.

9.Skús porovnať štúdium v Prahe a v Bratislave.

Za seba bakalársky stupeň porovnať neviem. Čo sa týka magistra, tak som predsa len viac spokojný v Bratislave, keďže tú máme aj predmety, ktoré sa viac venujú všeobecnému prehľadu (Medzinárodné vzťahy, Právo, predmety týkajúce sa PR a podobne). Ďalším rozdielom je napríklad to, že v Bratislave sú všetky hodiny v podstate povinné, zatiaľ čo v Prahe to bolo rozdelené na prednášky a semináre, pričom nie všetky predmety mali seminárnu časť, takže povinné boli väčšinou dokopy tak 3–4 predmety do týždňa.

10.Čo by si odporučil maturantom, ktorí plánujú štúdium za hranicami Slovenskej republiky?

Odporučil by som im nech sa toho neboja a nech to určite skúsia. Je to veľmi zaujímavá skúsenosť, ktorá ich vie obohatiť, a taktiež je to aj zaujímavá položka v životopise do budúcnosti pre potenciálneho zamestnávateľa.

11.Aké sú tvoje vízie do budúcnosti?

Čo sa týka žurnalistiky, tak tam som v podstate už na dôchodku, keďže píšem už od svojich 16 rokov a hlavne v hokejovej žurnalistike som už dosiahol takmer všetko čo sa dalo, preto to ďalej už nie je pre mňa výzva. Do budúcna by som sa chcel teda venovať žurnalistike už len ako hobby popri podnikaní a biznis sektore, ktorý ma láka a baví viac.

Zdroj fotografie: Archív V.Lukačko