Rok bez školy môže zmeniť život

Myšlienka „roku pauzy“ sa začala vo Veľkej Británii v roku 1970, kedy mali študenti 7 až 8 mesiacov voľna medzi poslednou skúškou na strednej škole a začiatkom univerzity. Študenti tento čas začali využívať hlavne k nadobudnutiu medzinárodných skúseností. Odtiaľ sa študentská prestávka rozšírila do Spojených štátov, kde zaznamenala najväčší boom najmä v osemdesiatych rokoch a väčšina študentov ju využívala najmä k zlepšeniu pozície pre svoje budúce akademické smerovanie.

Na Slovensku ešte nie je celkom zaužívaná prax vziať si rok „voľna“, ako je tomu napríklad v Spojených štátoch amerických. Môže za to napríklad aj odlišný školský systém, podľa ktorého americkí študenti končia obdobu našich stredných škôl (high school) v sedemnástich alebo osemnástich rokoch. Slovenskí stredoškoláci odchádzajú zo stredných škôl o rok či dva starší (výnimkou môžu byť osemroční gymnazisti). V slovenskej spoločnosti je zafixované, že akonáhle skončí mladý človek strednú školu, ponúkajú sa mu len dve alternatívy – začne pracovať alebo odíde na vysokú školu. V ojedinelých prípadoch žiaci odchádzajú na vyššie odborné školy alebo vzdelávacia inštitúcie, ktoré rozšíria ich zručnosti zo strednej školy a po ich úspešnom absolvovaní dostanú certifikát alebo výučný list. Väčšina slovenských stredoškolákov však odchádza na vysoké školy. Niekedy aj bez vízie a záujmu o daný odbor.

Prečo využiť Gap year?

Americká spoločnosť, na rozdiel od tej našej nelipne na tituloch. Ísť na vysokú školu alebo univerzitu nie je samozrejmosť. Vysoké školstvo je v USA spoplatnené, a preto si odbor na univerzite vyberá mládež rozvážnejšie. Vysoké školstvo na Slovensku zatiaľ spoplatnené nie je. Aké výhody však môže mať gap year pre našich študentov? Rovnaké ako po celom svete.

To, akým smerom sa vydáte, do veľkej miery závisí od vašich finančných možností a osobných preferencií. Vo všetkých prípadoch však platí, že miera vašej samostatnosti sa zvýši. Vycestovať do zahraničia znamená starať sa v menšej či väčšej miere sám o seba. Či vám pri vašom roku bez školy bude pomáhať agentúra alebo na to budete sám, určite zažijete situácie, ktoré budete musieť vyriešiť vlastnou hlavou. V zahraničí si človek oveľa lepšie usporiada priority. Má nielen fyzický, ale aj psychický odstup od situácie na Slovensku a ľahšie sa mu rozhoduje, ktorým smerom sa chce v skutočnosti uberať. (Niekedy je to proti prúdu svojich kamarátov.) Rok mimo domova môže človeku pomôcť rozhodnúť sa aj o jeho ďalšom štúdiu. Môže tak predísť zbytočnému „trápeniu“ na škole, o ktorej bol vo svojich osemnástich síce presvedčený, ale v skutočnosti sa tejto profesii v budúcnosti venovať nechce.

Gap year veľakrát znamená aj každodennú prácu. Študenti sú takto prvýkrát konfrontovaní s realitou produktívneho človeka. Naši pracujúci rodičia to nemajú až také ľahké a študenti po takejto skúsenosti viac ocenia „roky strávené štúdiom“. S rokom v zahraničí sa nevyhnutne spája aj zdokonalenie jazykových schopností a spoznanie odlišných kultúr. Medzinárodný rozhľad a porozumenie, multikultúrna skúsenosť alebo aj skúsenosť s iným vzdelávacím systémom môže byť natoľko silná, že sa mladí ľudia rozhodnú odísť na štúdium do zahraničia. Pre študentov je počas roku pauzy od školy pripravených niekoľko možností. Mohli by sme ich rozdeliť do troch základných skupín na pracovné, vzdelávacie, cestovateľské alebo ich kombinácie.

Aktívny „oddych od školy“

Finančné zázemie stredoškoláka nie je najväčšie, a preto možnosť pracovať a zároveň rozvíjať svoje schopnosti je najčastejšou pri využití roku pauzy. Aj keď v tomto prípade nejaké peniaze zarobíte, musíte počítať aj s počiatočnými nákladmi. Tie závisia od krajiny, do ktorej sa chce vydať, dĺžky pobytu v nej, prípadne s extra poplatkami za víza, ak ide o krajiny mimo Európskej Únie. Samozrejme, základná otázka znie: vycestovať s agentúrou alebo bez nej? Všetky tieto kritéria sa premietnu do konečnej sumy pred odchodom do zahraničia.

Slovensko, ako člen EÚ, má s inými členskými krajinami bezvízový styk a voľný prístup na trh práce. Nájsť prácu v EÚ však nemusí byť až také jednoduché. Nesmiete zabudnúť, že mimo „hraníc“ Slovenska ste už cudzinec a pri hľadaní práce v zahraničí musíte ovládať jazyk danej krajiny. Jeho úroveň sa odzrkadlí aj do ponúknutých pracovných pozícii. Ak neviete ani „ceknúť“, najpravdepodob­nejšie práce, ktoré môžete získať, sú pomocné, napr. práce v kuchyni alebo pre slečny upratovanie v hoteloch. Ak chcete mať však istotu, že prácu naozaj dostanete, je dobré vycestovať prostredníctvom agentúry, ktorá vám jej získanie garantuje. Bez agentúry sa nezaobídete pri cestách za oceán. Spojené štáty či Austrália sú síce ideálne destinácie pre mladých, na získanie pracovného víza však potrebujete zahraničného sponzora, ktorý má zmluvu so slovenským.

K čisto pracovným môžeme zaradiť napr. au-pair pobyty. Au-pair nie je však iba o strážení detí. Vo väčšine prípadov sa vyžaduje, aby ste sa stali akýmsi „pomocníkom“ v domácnosti. To znamená, že keď sú deti v škôlke alebo škole, pomáhate s domácimi prácami. Odmenou vám je bývanie a stravovanie zdarma, okrem toho aj menšie vreckové a samozrejme, zlepšenie jazykových schopností. Pri odchode na takýto pobyt nemusíte mať skvelú angličtinu, musíte sa však ovládať aspoň základnú slovnú zásobu, obzvlášť pokiaľ pracujete s malými deťmi. V západnej Európe alebo Amerike sú deti na au-pair z cudzích krajín zvyknuté a radi Vám neznáme slovíčka vysvetlia.

Uč sa a zarábaj

Druhou možnosťou ako vyplniť extra rok je naučiť sa cudzí jazyk. Ročné štúdium na medzinárodnej jazykovke v zahraničí môže byť finančne náročné, a preto veľa ľudí pri štúdiu využíva aj študentské pracovné víza. Samozrejme, v krajinách EU môžete pracovať neobmedzene. V prípade exotickejších destinácií ako Kanada alebo Austrália je pracovné vízum pre študentov obmedzené na 20 hodín týždenne, tzv. part-time job. Má to svoje opodstatnenie. Do krajín ste prišli za štúdiom, nie za prácou. Zárobok vám má pomôcť pri pokrytí nákladov spojených so štúdiom v danej krajine.

Forma štúdia v zahraničí existuje už aj pre stredoškolákov. Obľúbenou destináciou sú Spojené štáty americké, ktoré ponúkajú stredoškolákov tzv. J1 víza. Ide o pobyt na 1 rok v hostiteľskej rodine a zároveň aj štúdium na americkej high school. Táto „americká skúsenosť“ zahŕňa niekoľko výhod. V prvom rade pobyt v americkej rodine zaistí každodennú komunikáciu v angličtine, preniknutie do americkej kultúry a v neposlednom rade vyskúšanie si odlišného školského systému.

Spoznávaj aj bez peňazí

Rok v zahraničí nie je výsadou iba bohatých študentov, ako by si niektorí povedali. Na internete existuje nespočetné množstvo stránok, ktoré ponúkajú dobrovoľnícke programy. Ak sa stanete dobrovoľníkom, za vašu prácu nebude dostávať plat, na druhej strane budete mať zabezpečené základné potreby – t.j. ubytovanie, stravu a občas aj vreckové. Dobrovoľnícka činnosť existuje v rôznych krajinách a jej trvanie závisí od dĺžky plánovaného projektu. Veľmi rozšírená je pomoc krajinám tretieho sveta. V tomto prípade si však zistite vopred, aké sú požiadavky na uchádzačov. V niektorých krajinách sa vyžadujú špeciálne predodletové vyšetrenia a očkovania.

Gap year môžete stráviť aj cestovateľsky. Cestovanie však nie je najlacnejšia záležitosť a veľa cestovateľov si na svoje ďalšie zážitky privyrába maličkými domácimi prácami. Za pokosený trávnik alebo pomoc v záhrade môžete nájsť ubytovanie zdarma na pár dní. Pozor však na ilegálnu prácu. Ak namiesto nocľahu dostanete peniaze na nocľah, dávajte si pozor, aby ste nemali problémy s cudzineckou políciou a prípadným vyhostením z krajiny na pár rokov.

Ak neviete na akej vysokej škole by sa Vám najviac páčilo, respektíve uvažuje či vôbec v septembri na školu nastúpiť, zamyslite sa, či by vám rok voľna neprospel. Veď jedinou cestou po strednej škole nemusí byť vysoká.