Reforma vysokého školstva

1. 11. 2021 | Aktuality

S plánovaných návrhom novely o vysokoškolskom vzdelávaní by malo Slovensko podľa slov ministra školstva, vedy, výskumu a športu SR Branislava Gröhlinga vstúpiť do 21. storočia, zaistiť si konkurencieschopnosť medzi európskymi univerzitami a malo by dôjsť k zabezpečeniu kvalitného vysokého školstva.

Návrh novely obsahuje množstvo zmien. Medzi kľúčové patria:

Zmena v dĺžke externého štúdia. Novela by skrátila externé štúdium na päť rokov, a tak by došlo k časovému zjednoteniu s dennou formou štúdia.

Zmena vo voľbe rektora verejnej vysokej školy. Doteraz to bola výlučne kompetencia akademického senátu. Má dôjsť k spoločnej voľbe medzi akademickým senátom a správnou radou a ich vzájomnej spolupráci. Situácia by mala byť obdobná aj pri odvolávaní rektora.

Novela má finančne zvýhodniť vysoké školy podľa ich kvality, ktorá sa bude merať kvalitou výskumu zamestnancov, napredujúcich vo svojej oblasti a odovzdávajúcich poznatky vo svojom odbore študentom. Novozavedeným prvkom financovania by mali byť aj výkonnostné zmluvy, ktorými sa vysoká škola zaviaže voči štátu splniť kritéria kvality a v prípade, že ich naplní, financie jej budú pridelené. Vďaka zmluvám má dôjsť k efektívnejšiemu prepojeniu teoretických poznatkov s praxou, čím sa dopomôže študentom pri výbere povolania a dôjde k zohľadneniu potrieb trhu.

Zmena nastane aj pri financovaní projektov s transparentnejším hodnotením prostredníctvom medzinárodného dohľadu.

Cieľom novely je doviesť na Slovensko kvalitných odborníkov, ktorým bude umožnené vyučovať, a to aj bez doterajšej nutnosti prejsť habilitačným a následne inauguračným konaním, aby získali titul slovenského profesora. Pôjde o takzvané funkčné miesta docentov a profesorov. Bez tohto odľahčenia mohla nastať situácia, kedy profesor z Oxfordu nemohol vyučovať, pretože podľa slovenských noriem nebol profesor.

Novela obsahuje mnoho ďalších zmien, ako zavedenie pozície digitálneho koordinátora, ktorému sa venoval náš predošlý článok. Zmena v systémovom riadení verejných vysokých škôl, ktoré sa momentálne javí ako neoptimálne. Návrh ministerstva sa opiera o vysokoškolské systémy z iných krajín, akými sú Francúzsko, Veľká Británia a najmä Rakúsko.

Na pôvodne pripravovanú novelu sa začiatkom tohto roku vzniesla výrazná vlna kritiky, kedy ju vysoké školy označili za snahu o spolitizovanie vysokoškolského priestoru. Po protestoch a štrajkovej pohotovosti vznikla pracovná skupina, v ktorej mali účasť aj zástupcovia Slovenskej rektorskej konferencie. Tým však nedošlo k vyriešeniu problému. Svoju nespokojnosť vyjadrili vysoké školy opätovne, pretože novela nezodpovedá obsahu ani výsledkom rokovaní poradnej skupiny. Ani Slovenská komora učiteľov nepovažuje novelu za strategický politický rámec pre systém vzdelávania a odbornej prípravy. K riešeniu situácie sa bude snažiť prispieť premiér Eduard Heger, ktorý sa stretne s rektormi vysokých škôl, aby riešili problematiku novely zákona. Podľa premiéra je reforma školstva s funkčnou novelou zákona „nutná“.