Prvé skúšky na vysokej škole

Formy skúšok

Podľa toho, ako je predmet stanovený, líši sa aj svojim zakončením, ktoré sa od Vás bude vyžadovať. Niektoré predmety ukončujete skúškou, ktorá môže byť:

• ústna
• písomná
• praktická

Predmetý, ktoré sú pre úspešné absolvovanie odboru povinné („á-čka“) bývajú ukončené práve skúškou, niekedy i kombinovanou: najprv musíte na určitý počet bodov napísať test, ktorý rozhodne o tom, či sa ešte v ten deň budete môcť postaviť pred vyučujúceho, ktorý Vás preskúša ústne. Takáto prax je bežná napríklad na právach alebo na medicíne.

štátna záverečná skúška (štátnica)

Najdôležitejšou skúškou je samozrejme štátna záverečná skúška (štátnica), ktorá sa asi najviac podobá maturite. Máva písomnú i ústnu podobu, okruhy, z ktorých budete skúšaní, sa zverejňujú dopredu.

Zápočty

Zápočty zvyčajne potrebujete k tomu, aby ste sa mohli dostať na skúšku. Mávajú podobu testu(-ov) alebo vypracovania nejakej seminárnej práce (prác). Aj samotný zápočet však môže byť ukončením jedného predmetu, ktorý je napríklad povinne voliteľný (tzv. béčko) alebo voliteľný (C-čko). Počet kreditov, ktoré získate za ukončenie predmetu sa veľmi líši a nie vždy závisí na jeho náročnosti, ale aj na celkovom predpokladanom študijnom pláne konkrétneho odboru. Pri zapisovaní predmetov sa tieto údaje dozviete z popisu predmetu, takže si budete môcť upraviť svoju študijnú stratégiu podľa týchto kritérií.

Kolokvium

Kolokvium je slovo tak trochu záhadné, no neskrýva sa pod ním nič iné, než vedecká rozprava. Podobá sa teda „normálnemu“ rozhovoru, behom ktorého však musíte preukázať, že ste sa napríklad zorientovali v literatúre alebo preberáte s vyučujúcim nejakú svoju praktickú skúsenosť z odborného hľadiska.

Ako to na skúške vyzerá?

Konkrétna podoba každej skúšky je vždy veľmi individuálna. Rôzne podoby testu vyžadujú rôzne spôsoby učenia, preto by ste mali vopred vedieť, na akú formu skúšania sa pripravujete, či budete potrebovať 15 minút súvisle rozprávať o jednej téme, alebo len zaškrtávať možnosti.

Čo sa týka písomných testov, niektorí pedagógovia uprednostňujú takzvané „multiple-choice“ testy, to znamená, že vyberáte z niekoľkých možností tú správnu. Je to niekedy tá najjednoduchšia varianta, ale pozor, treba sa informovať, ako budú vyhodnocované: koľko je správnych odpovedí? Ak môže byť len jedna, oplatí sa riskovať a tipnúť, ale aj to len v prípade, že sa Vám za nesprávnu odpoveď neodčíta bod. V teste, kde je 0–5 správnych odpovedí, musíte už vedieť na 100%, že viete, čo krúžkovať, pretože ak nezaškrtnete správnu kombináciu, nezískate ani jeden bod.

Okrem týchto takzvaných „abc testov“ sú ešte testy s otvorenými otázkami, takzvané „rozpisovacie“, kde píšete vlastnými slovami, čo ste sa naučili. Opäť sa treba dopredu zorientovať v tom, aké odpovede sa uznávajú, do akej hĺbky treba ísť a ako sa odpovede bodujú.

Ústné skúšky

Pri ústnych skúškach je to skutočne rôzne. Niekedy si otázku ťaháte z klobúka, inokedy Vám ju zadá skúšajúci, niekedy máte aspoň krátky čas na prípravu, inokedy musíte hovoriť „z fleku“, líši sa vyžadovaná dĺžka Vašej odpovede aj to, či sa od Vás vyžaduje súvislý prejav alebo je to skôr dialóg.

Pre niekoho je ústna skúška strašiak, pre iného tá najlepšia varianta, pretože je suverénny v hovorenom prejave. Je dobré si vyskúšať viaceré formy takýchto situácií, aby ste vedeli, ako sa pripravovať. Pomôže Vám to určite aj pri výkone praxe a ďalších prezentáciách mimo školu.

Hodnotenie študijných výsledkov

Na hodnotenie študijných výsledkov sa používa táto stupnica:

• A – výborne (1)
• B – veľmi dobre (1,5)
• C – dobre (2)
• D – uspokojivo (2,5)
• E – dostatočne (3)
• FX – nedostatočne (4)

Predmet je úspešne absolvovaný, ak získate známku „A“ až „E“. Kredity sa Vám započítajú samozrejme len za úspešne absolvovaný predmet. Najlepšie je, že ak na skúške neuspejete (alebo sa neuspokojíte so známkou), máte nárok na dva opravné termíny, čo je po strednej škole príjemná zmena. Termíny opravných skúšok určuje skúšajúci.