Prečo sa študenti častokrát nevedia učiť?

Podčiarkovanie či zvýrazňovanie textu alebo jeho opakované čítanie nie sú vhodné techniky na dlhodobé zapamätanie si informácie. Kamila Urban je vedeckou pracovníčkou na Ústave výskumu sociálnej komunikácie SAV a odbornou asistentkou na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity a skúma efektívne spôsoby učenia sa.

V stratégii podčiarkovania textu vidí problém v tom, že žiaci a študenti nevedia vybrať tie dôležité informácie a preto častokrát skončia pri tom, že majú podčiarknutú celú stranu. Tým pádom sa stráca zmysel základ tejto techniky, čo by malo byť iba zvýraznenia si kľúčovej informácie, ktorá má v študentovi akoby zapnúť kaskádu ďalších informácií hlave. Avšak kľúčom k úspechu pri  kľúčových slovách je ich identifikácia. Tu však podľa Kamily Urban zlyháva naše školstvo, ktoré žiakov a študentov neučí, ako tie najdôležitejšie informácie identifikovať. To sa do značnej miery prejaví negatívne najmä na vysokej škole, kde je tých informácií násobne viac oproti strednej škole a preto majú vysokoškoláci tendenciu sťažovať sa na veľa učenia sa. Schopnosť identifikovať tú najdôležitejšiu informáciu sa môžeme však učiť od útleho detstva. Stačí k tomu pomerne jednoduchý zásah rodičov či učiteliek v materskej škôlke. Jednoducho pri čítaní príbehu kladú dôraz na to, aby bolo dieťa schopné zhrnúť obsah príbehu a tým zistia, či boli schopné mu porozumieť. Okrem toho je mnoho vecí, ktoré podmieňujú schopnosť kvalitného a efektívneho učenia sa. Tie rovnako ako zachytenie podstaty príbehu sú naučiteľné už v útlom veku a vedia tak ovplyvniť prijímanie informácií po zvyšok života.

Aké je teda efektívne učenia sa podľa Kamily Urban?

V prípade, že niekto naozaj preferuje stratégiu opakovaného čítania textu, musí si uvedomiť, že to je technika, ktorá nám informáciu uloží iba povrchovo a na krátky čas. Preto je nutné túto stratégiu doplniť o takú, ktorá zabezpečí uloženie informácie do dlhodobej pamäte. Jednou z nich môže byť napríklad pokus o zopakovanie si danej vedomosti s odstupom času.

Správnych stratégií na učenia sa je niekoľko. My sme pre vás vybrali tie, ktoré viete najjednoduchšie aplikovať do praxe a vďaka tomu stráviť nielen menej času nad knihami, ale aj si informácie lepšie zapamätať.

Kognitívne stratégie učenia sa

Tie sú najvhodnejšie v prípade potreby zapamätať si fakty, termíny, dátumy či mená. V tomto prípade ide opakované vystavenie sa danej informácii, ale zároveň jej spojenie s nejakým známym poznatkom. To znamená, že sa niečo nové naučíme vďaka tomu, že to akoby nabalíme už na niečo, čo nám je známe. Či už to je nejaká znalosť z knihy, ktorú sme čítali alebo spojitosť s nejakým príbehom či situáciou. Vďaka tomu sa nám informácia uloží lepšie a na dlhší čas. Možno sa práve týmto spôsobom učili vybrané slová, ktoré boli poskladané do príbehu.

Organizačná stratégia učenia sa

Táto stratégia by mala byť využívaná najčastejšie na vysokých školách. Jej podstata tkvie v niekoľkých zdrojoch informácií. Informácie z nich majú poskytnúť čitateľovi široký obraz o danej problematike, ale zároveň by mal čitateľ byť schopný vybrať si tie najdôležitejšie z nich. S touto metódou sa môžu stretnúť práve vysokoškoláci, keď dostanú zadanú literatúru, odborné články, skriptá a prezentáciu z prednášky. To množstvo neznamená, že má študent vedieť, každé slovo, ale práve získať schopnosť taký prehľad o danej téme, že nebude nútený sa informácie memorovať, ale naopak ich logicky spájať.

Pokiaľ teda máš pocit, že tráviš veľa času učením sa, skús sa zamyslieť nad tým, či nemôžeš dosiahnuť rovnaký či dokonca lepší výsledok za kratší čas. Samozrejme nie je jednoduché zmeniť spôsob učenia sa zo dňa na deň, ale v mnohých prípadoch môže stačiť len vedomosť toho, že sa to dá aj inak.