Prečo majú ženy vyššie šance získať vysokoškolský titul?

Rozloženie žien a mužov sa v rôznych oblastiach spoločnosti líši. Výnimkou nie sú ani vysoké školy. Na vysokých školách dominujú práve ženy a tie majú vyššie šance získať diplom. Podľa prieskumov z každých desiatich absolventov, ktorí v roku 2023 dokončia vysokú školu, bude až šesť žien. Jedná sa o dlhodobý trend ako na Slovensku, tak v krajinách na západ od nás, kde dokonca niektoré univerzity začali zvýhodňovať mužských uchádzačov o štúdium v snahe aspoň čiastočne dorovnať podiel študentov a študentiek.

Na vysokých školách študuje viac žien, a to sa odrazilo aj na získaní vysokoškolských diplomov. Podľa posledného sčítania obyvateľov získalo vysokoškolský titul o takmer 150-tisíc pracujúcich žien viac ako mužov (365-tisíc mužov v produktívnom veku a 508-tisíc žien v produktívnom veku).

Slovensko patrí v indexe rodovej rovnosti k najhorším štátom v Európe. Ženy sa musia vyrovnávať s nižšími mzdami v porovnaní s ich mužskými kolegami na rovnakých pozíciách. Ženy zarábajú v priemere až o štvrtinu menej ako muži, menej často pracujú na vedúcich pozíciách a častejšie pracujú na polovičný či skrátený úväzok. Viac o platovej nerovnosti pohlaví sa môžete dočítať v našom predošlom príspevku.

Javí sa, že ženy túžia po vysokoškolskom diplome omnoho viac ako muži. Podľa demografov a sociológov ide o snahu žien cez vzdelanie zlepšiť svoju ekonomickú perspektívu, keďže vyššie vzdelanie by vo všeobecnosti malo priniesť vyššie platové ohodnotenie. A i keď má viac žien vysokoškolský titul, mužom sa nedorovnávajú. Naráža sa tu na takzvaný glass ceiling efekt – efekt skleneného stropu. Ide o pomyselnú bariéru, ktorá bráni ženám kariérne postupovať na vyššie pozície, a to z rôznych demografických, sociálnych či ekonomických dôvodov a tým sa dorovnať svojim mužským kolegom.

Podľa prieskumov sa na vysoké školy hlási viac žien a tie majú zároveň aj vyššie šance získať vysokoškolský diplom. Kým rozdiel v pomere študentov a študentiek pri nástupe do prvého ročníka nebol v posledných rokoch až taký významný, rozdiel sa zvyšuje počas štúdia. Kým do prvých ročníkov nastúpilo v priemere okolo 56% žien, ich počet narastá a medzi absolventmi (1. aj 2. stupňa štúdia) sa podiel žien zvýšil až na 62%. Z toho vyplýva, že významný počet mužských študentov každý rok nedokončí vysokú školu. Vysvetlením určite nie je len to, že ženy zvládajú vysokoškolské nároky lepšie či preto, že sú inteligentnejšie.

Vysvetlením, prečo úspešne ukončuje štúdium viac žien ako mužov, môže byť skutočnosť, že práve muži sa viac hlásia na selektívne odbory. Počty študentov ubúdajú najmä na začiatku štúdia, kedy dochádza k vysokej selekcii študentov. Od druhého ročníka výraznejšie narastie podiel študentiek, no iba v určitých odboroch. Najviac selektívne sa ukazujú byť technické a prírodné odbory, v ktorých majú najväčšie zastúpenie práve muži. Najviac študentov vypadne po prvom ročníku práve v technických odboroch, ktoré si vyberajú prevažne muži. Ženy majú naopak tendenciu hlásiť sa na odbory, kde sa odohráva selekcia študentov ešte pred samotným nástupom, počas prijímacích procesov, kam patria napríklad zdravotnícke odbory.

Z pozorovaní sa teda javí, že dôvodom, prečo majú ženy väčšiu šancu na získanie vysokoškolského titulu, je fakt, že si v priemere vyberajú menej selektívne odbory štúdia.

S tým súvisí jeden z problémov slovenského školstva, a to, že len niečo viac ako jedna pätina absolventov technických odborov sú ženy a tento počet má dokonca tendenciu klesať. Práve absolventi technických odborov dosahujú v priemere vyššie mzdy, lepšie príležitosti aj do budúcna, čo opäť znevýhodňuje ženy. Disproporcia žien a mužov v technických odboroch je podľa odborníkov jeden z dôvodov celkového nerovného postavenia mužov a žien v spoločnosti. Ide o globálny problém, no Slovensko sa dlhodobo udržuje na spodných priečkach s najnižším podielom žien študujúcim technické odbory. Na najväčšej slovenskej univerzite technického zamerania, na STU, študuje momentálne len niečo cez 30% žien.

Zdroje: www.domov.sme.sk