Poznaj rečové a spoločenské rozdiely Slovenska a Ukrajiny

Už niekoľko týždňov trvajúci vojenský konflikt kúsok od našich východných hraníc k nám priviedol mnoho obyvateľov z Ukrajiny, deti a mladých nevynímajúc. Tí by sa mali postupne začleniť aj do vzdelávacích štruktúr. Či už v škole alebo bežnom živote, stretnutia s ukrajinskými občanmi budú bežnou záležitosťou a poznať kultúrne a rečové rozdiely môže byť užitočné.

I keď sa môže zdať, že nám Ukrajina nie je až tak kultúrne vzdialená, pre úspešné vzájomné fungovanie, efektívnu komunikáciu a vyvarovanie sa nedorozumeniam je prospešné poznať slovensko-ukrajinské rozdiely v rečovej a spoločenskej etikete v správaní, v zvykoch či tradíciách.

Jazyk

Čo sa týka jazykovej oblasti, u našich ukrajinských susedov je jediným oficiálnym, štátnym a úradným jazykom ukrajinčina. Z dôvodu historických súvislostí však majorita obyvateľstva ovláda aj ruský jazyk. Medzi obyvateľmi Ukrajiny je dokonca bežné kombinovanie oboch jazykov, ktoré má osobitné pomenovanie suržik.

Jazyková nuansa angličtine neznáma – vykanie a tykanie je známa ako v slovenskom tak ukrajinskom jazyku. Na rozdiel od slovenčiny však Ukrajinci k tykaniu pristupujú omnoho obozretnejšie, a preto sa môže zdať ich prejav viac formálnejší. S tykaním začínajú obyvatelia až keď sa poznajú dlhšie. V prípadoch vysokých vekových rozdielov však k tykaniu nedochádza ani po dlhšom čase. Príkladom zo školského prostredia môže byť vzťah medzi profesorom univerzity v dôchodkovom veku s mladším prednášajúcim kolegom alebo subordinačný odstup: riaditeľ – podriadený.

Spoločenské rozdiely

V rečovom prejave je pre Ukrajincov bežné verejne a otvorene vyjadrovať pocity, chváliť, vyjadrovať vďačnosť a bežne používať formy deminutív. Radi si medzi sebou vymieňajú komplimenty, otvorene adresujú pochvalu svojim potomkom či iným blízkym príbuzným.

K témam bežnej komunikácie sa radia aj na prvý pohľad citlivejšie oblasti politiky, spoločenských a každodenných problémov či náboženstva. Naopak témy, ktoré sa rozoberajú v užšom kruhu rodiny a blízkych sú zdravie, osobné starosti a problémy.

Netreba sa zľaknúť, ak sa nebudú Ukrajinci „len tak“ usmievať či sa bude zdať, že „zazerajú“ na okoloidúceho, predavačku v obchode či na cestujúcich v hromadnej doprave. Venovanie priateľských úsmevov neznámym ľudom nie je jednoducho súčasťou ukrajinskej kultúry.

Ukrajinci si strážia ich intímnu zónu a sú citlivejší na jej narušenie. Formálnym bozkom na obe líca pri zoznamovaní či len s okrajovo známym môžete človeka z Ukrajiny prekvapiť. Na Ukrajine zvyknú vo všeobecnosti ľudia dávať bozk na líce len osobám v blízkom príbuzenskom vzťahu či kamarátom. Bežné je v takomto prípade venovať len jeden bozk či naopak až tri, čo zodpovedá starej kresťanskej tradícii.

Pri procese zoznamovania sa nie je pre Ukrajincov bežné podávanie rúk, rozhodne nie v prípade žien. Tie sa zvyknú zdraviť len verbálne. Muži sa o niečo častejšie zdravia podávaním rúk. A tak nie sú obvyklé prípady podávania rúk ženám zo strany mužov pri akomkoľvek charaktere stretnutí.

Ženy sú v ukrajinskej kultúre vo všeobecnosti významné ako (budúce) matky a manželky, a preto sa im pripisuje dôležité miesto aj napriek deklarovanému patriarchátu. Rozdelenie „mužsko-ženských“ úloh v domácnosti však ostáva pomerne tradičného prerozdelenia a na radikálnejšiu podporu feministických hnutí na Ukrajine ešte nedozrel čas.

Stravovanie

Návyky Ukrajincov sa z časti líšia od tých našich slovenských. Kým u nás sme zvyknutí na trojchodové menu, na Ukrajine sú zvyknutí skôr na bohaté stolovanie počas návštevy s veľkým výberom jedál od šalátov, najmä tých majonézových, cez zaváraniny a obložené chlebíky až po teplé pokrmy, kde si je možné predstaviť napríklad ryby, hydinu či iné druhy mäsa. Taktiež nie je vo zvyku počas trvania celej návštevy odchádza od stola. Spoločnosť spolu sedí pri stole, popíja alkohol a konzumuje jedlá z bohato prestretého stola. Hodovanie sa ukončí čajom či kávou s nejakým dezertom a ovocím. Naopak, na Slovensku sa po dojedení pripravených chodov máme tendenciu presunúť do pohodlnejšej zóny, do kresiel, na sedačku či k televízii.

Samotná kuchyňa sa až tak neodlišuje od tej slovenskej. Medzi jedlá známe obom národnostiam patria napríklad pirohy, halušky, kapustnica, fašírky, plnená kapusta (holubky), oškvarky, jaternice (hurky), zemiakové placky, huspenina, šišky, moravský koláč, bábovka, lievance, zákvas, pálenka a iné. V niektorých prípadoch však Ukrajinci konzumujú rovnaké jedlo iným spôsobom. Tu môžeme zmieniť jedenie párkov okrem chleba aj s cestovinami, pohánkou či zemiakovou kašou ako prílohou či konzumácia kompótu, ktorý sa nepodáva ako príloha, využíva sa prevažne len ako ovocná šťava.

Kultúrne, spoločenské či jazykové rozdiely je potrebné rozlišovať, no najmä rešpektovať.

Zdroje: www.uniba.sk