Perličky od maturantov

Tohoroční maturanti prezradili perličky, ktoré si z tejto skúšky dospelosti odniesli. Veď posúďte sami, ako môže situácia niekedy vyústiť do úplných absurdít.

Tomáš: „Počas štúdia na strednej škole som nepatril medzi „bifľošov“ a ku učebnej látke som vždy pristupoval s maximálnou rezervou. Maturitná skúška zo slovenského jazyka sa mi ale trochu vymkla spod kontroly. Tento predmet som mal vždy naozaj rád a tak som sa viac – menej spoliehal na vedomosti, ktoré som nadobudol počas štúdia a povedzme si to na rovinu, poriadne som sa preto neučil. Výborne som sa ale orientoval v jednej, podotýkam – jedinej téme, a keď som si ťahal číslo otázky snažil som sa myslieť na ňu a byť pozitívny. Je absolútne neuveriteľné, že sa to vôbec stalo, ale naozaj som si ju vytiahol a môžem hrdo skonštatovať, že som dostal jednotku. Nikomu som však neprezradil, že pri inej otázke by som musel improvizovať.“

Existujú však aj úplne odlišné situácie.

Jana: „Na maturitnú skúšku som sa pripravovala naozaj zodpovedne. Každý deň som sa učila nové veci a tie ďalšie som si opakovala. Jednu tému zo slovenčiny som sa však rozhodla vynechať. Hovorila som si, že pravdepodobnosť, že si ju vytiahnem je minimálna. Zdalo sa mi, že je to dokonca nemožné. Opak bol však pravdou a keď som si zo zeleného vrecúška potiahla číslo určujúce práve túto tému takmer som odpadla. Mala som ale šťastie a zmaturovala som. Chystám sa aj na vysokú školu a na tento moment nezabudnem, už nikdy nič takto nepodcením. Veď sa predsa hovorí, že náhoda je „blbec“ a ja som si tým teraz stopercentne istá.“

Katarína: „Maturovala som z geografie a asi jediná z našej triedy som sa na to naozaj tešila. Potiahla som si ale tému, ktorá obsahovala aj poľnohospodárstvo Slovenska a ja som si vôbec na nič nedokázala spomenúť. Vždy som si hovorila, že keď sa učím, nemám mať prečo stres ale stalo sa a ja som dostala „okno“. Našťastie ale pri príprave môžu študenti používať atlasy … nuž, poviem na rovinu, že je v týchto pomôckach zakreslené úplne všetko. Čo sa kde pestuje, chová a podobne. V podstate mi všetky otázky na príprave zodpovedala táto čarovná kniha. Vďaka jej!“

Milan: „Na maturite sa mi stal poriadny trapas. Keď som sedel za stolom a pripravoval som si odpoveď z anglického jazyka, prišiel ku mne jeden člen komisie, ktorý mi chcel zjavne pomôcť. Pozrel sa na môj papier a začítal sa. V ďalšom momente mi chcel prstom ukázať na jedno slovíčko a ja som ho zase v tej istej chvíli chcel preškrtnúť, pretože som si všimol, že je chybné. Akosi sme si pohyb toho druhého nevšimli a tak som tohto učiteľa nechtiac poriadne pichol perom do prsta. Mal som čo robiť, aby som sa od hanby neprepadol pod zem.“

A na záver jedna klasika, ktorá patrí medzi legendárne príbehy, ktoré sa medzi študentmi tradujú z generácie na generáciu.

Študent: „Mal som kamaráta, ktorý sa na maturitu takmer vôbec neučil. Akademický týždeň strávil hraním futbalu a zo skúšky si nerobil vôbec nič. Na literatúru si len poriadne pripravil všetky informácie o Shakespearovi. Každému, kto ho poznal totiž tvrdil, že to zvládne len a len s jedinou tému. Keď si potiahol otázku o slovenských autoroch nerobil si z toho vôbec nič. Na príprave nepísal len sa pozeral z okna a potom si pokojne sadol pred komisiu. Učitelia ho začali skúšať a on povedal: „Kukučín bol výborným autorom… ale taký Shakespeare…“ a plynule pokračoval informáciami, ktoré sa o britskom spisovateľovi naučil. Neuveríte, ale vraj ho nechceli zastaviť, pretože rozprával pútavo a dokázal všetkých takto oklamať. A samozrejme, za svoju vášnivú odpoveď dostal jednotku. To bol neuveriteľný šialenec!