Rozhovor: Mladí ľudia, ktorí chcú písať, k tomu musia mať priestor

Čo bolo prvotným impulzom k založeniu Vinzine?

Myšlienka založiť lifestylový magazín vznikla v jedno májové popoludnie v roku 2014. Z vysokej školy sme boli na exkurzii v jednom nemenovanom denníku. Po krátkom monológu a chvíli akejsi plachej provizórnej diskusie padla otázka, kde sa ako budúci nádejní žurnalisti prakticky snažíme nadobudnúť zručnosti novinára. Vtedy niektorá z mojich spolužiačok poznamenala, že sme ešte len prváci a takmer nikto nemá energiu, čas a peniaze na to, aby z nás vychoval kvalitných redaktorov. Vtedy som mala za sebou sotva mesiac práce v tlačovej agentúre a dosť dobre som chápala, ako to spolužiačka myslí, hoci sa mi to zdalo byť trochu pritiahnuté za vlasy. Pravdou však je, že som už čosi podobné viackrát počula nielen od ľudí, ktorí študujú náš odbor, ale aj od samotných slovenských novinárov. Uvedomila som si, že je dôležité, aby mladí ľudia, ktorí sa chcú písaniu venovať, mali priestor. Miesto, kde si môžu trénovať písanie a stále sa zlepšovať. A tak vznikol Vinzine.

Na čo všetko bolo treba myslieť a čo zariadiť pred samotným spustením?

Na trhu je nespočetne veľa lifestylových magazínov. Naša vízia bola od začiatku taká, že chceme tvoriť nekomerčné a kvalitné čítanie. Snažíme sa tento koncept dodržiavať, avšak realita je taká, že občas jednoducho musíme správy prispôsobiť dopytu, ak chceme byť čítaní. Okrem toho tu bolo množstvo technických záležitostí a zádrheľov, o ktoré sa kompletne postaral môj otec, keďže pracuje v IT brandži a tieto veci sú mu blízke. Bez jeho pomoci by tento projekt nikdy nevznikol, za čo mu patrí obrovské ďakujem.

Koľko ľudí na projekte spolupracuje? Ide len o študentky žurnalistiky?

Dovedna 18 ľudí. Ide prevažne o študentky žurnalistiky z celého Slovenska, avšak sú medzi nami aj ľudia, ktorí jednoducho majú vzťah k písaniu. Spolupracujeme tiež s veľmi talentovanou a šikovnou fotografkou Zdenkou Šimekovou.

Bolo ťažké nájsť ľudí, ktorí by boli pre tento projekt rovnako nadšení?

Nikdy nie je ťažké nájsť ľudí, ktorí sú pre niečo zapálení. Problematickejšie už je pri niečom zotrvať. Celkovo problém dnešných mladých ľudí je, že často nedokážu systematicky a dlhodobo na niečom pracovať. Kreatívny kolektív okolo Vinzinu nie je výnimkou, raz sme hore a raz sme zasa dole, avšak krásne na tom je, že je to miesto, kam sa vždy môžeme vrátiť.

Akú má Vinzine čítanosť? A čo spätná väzba od čitateliek?

Najviac čítané sú vždy tie články, kde sa píše o kontroverzných a intímnych témach. Znie to ako klišé, ale tak ako väčšina klišé, aj toto je čistá pravda. Zvyšné články nemajú takú spätnú väzbu a to nás potom trochu demotivuje.

Keď si do toho išla, nebála si sa, že trh je už presýtený lifestylovými magazínmi pre ženy?

Vôbec nie. Priorita vtedy bola, že sme magazín najmä pre študentky, ktoré sa chcú zdokonaľovať v písaní. Ľudia a čítanosť boli vždy až na druhom mieste. Samozrejme, postupom času sme si uvedomili, že ak ľudia neklikajú na naše články, s ktorými sme strávili niekedy aj pol dňa, je to dosť o ničom. Práve preto sme tomu občas museli prispôsobiť aj obsah.

Ktorý magazín bol pri tvorbe Vinzine „vzorom“? Odkiaľ si čerpala inšpiráciu?

Popravde, nemala som nijaký konkrétny vzor, v skutočnosti nie som veľký fanúšik tradičných lifestylových magazínov pre ženy.

Stíhaš sa tomu naplno venovať aj popri štúdiu?

Času je vždy dosť, len sa treba rozhodnúť, ako si ho človek rozvrhne. Keď človek píše veľa v škole, často sa mu nechce pozerať na kurzor aj doma. To je väčšinou aj môj prípad. Snažím sa však prispievať aspoň občas, pretože mi tento projekt skutočne prirástol k srdcu.

Aké si mala očakávania od celého projektu? Naplnili sa?

Očakávala som, že pomôže šikovným ľuďom realizovať sa a zlepšovať sa v tom, čo ich baví. Toto hlavné a jediné poslanie Vinzine splnil na 100 percent. Myslím, že mnohé z nás Vinzine veľa naučil a dal nám mnoho skúseností, ktoré určite využijeme aj v budúcom zamestnaní.

Čo Vinzine a budúcnosť? Kde vidíš projekt o niekoľko rokov?

Netrúfam si predpovedať budúcnosť, avšak budem veľmi rada, ak Vinzine poslúži aj ďalším generáciám nádejných budúcich novinárok a novinárov. A aj keby to tak náhodou nebolo – ak sme za celý čas inšpirovali, povzbudili alebo zaujali aspoň jedného človeka, stálo to za to.