Mladí absolventi: Informatika vás musí baviť

Kedy si si uvedomil, že sa chceš vo svojom živote venovať práve informatike?

Bolo to pomerne skoro, keďže som si už na základnej škole našiel záľubu v počítačoch. Určite k tomu prispel však aj fakt, že prírodovedné predmety ma veľmi zaujímali a bol som v nich dobrý. Nedalo sa to porovnať napríklad s takou slovenčinou. Spolu so spolužiakmi sme vtedy na základnej škole dokonca pomáhali pri údržbe počítačovej učebne a tak nebolo nič nezvyčajné, keď sme tam sedeli ešte aj o piatej poobede a hrali sme legendárny Counter Strike alebo Dotu.

Čo všetko si musel absolvovať, kým si sa dostal na Fakultu matematiky, fyziky a informatiky UK?

Bola to, samozrejme, maturitná skúška z matematiky a aj informatiky. Na základe jej výsledkov ma potom zobrali na vysokú školu bez toho, aby som musel absolvovať prijímacie skúšky. V týchto prípadoch však študentom pomôže aj úspešné riešenie matematických olympiád a podobne.

Na bakalárskom stupni štúdia si sa venoval Aplikovanej informatike, na magisterskom si si vybral Kognitívnu vedu. Čím boli rozdielne?

Tieto dva odbory je na akýsi „prvý pohľad“ len ťažké niečím spojiť. Väčšina ľudí a študentov už vie, čo očakávať od Aplikovanej informatiky. Pri výbere Kognitívnej vedy to bol pre mňa ale veľký krok do neznáma. Určite nezabudnem na rozhovor s jedným pedagógom, ktorý nám názov tohto odboru vysvetlil nasledovne: „kognitívna veda je veda o kognícii“. Nuž, vtedy nám to veľmi nepomohlo. Skôr by som povedal, že toto štúdium skúma vnímanie ľudského mozgu, taktiež rozpoznáva a reprezentuje jeho poznatky. Odbor kombinuje oblasti ako sú napríklad – psychológia, neuroveda, filozofia a v prípade informatiky aj umelá inteligencia. To bola oblasť, ktorou som sa zaoberal aj ja.

Čo bolo na štúdiu na týchto odboroch to najťažšie?

Aplikovaná informatika nás mala naučiť logicky a analyticky myslieť. Presne to sú zároveň aj kľúčové vlastnosti v informatike ako takej. Tiež nás na bakalárskom stupni pripravovali na tímovú prácu na rôznych projektoch. Kognitívna veda na druhej strane bola vedeckejšia, a teda bolo náročnejšie detailne si naštudovať problematiku z rôznych oblastí a mnohokrát aj z takých, ktoré ma až tak nezaujímali.

Mal si počas štúdia čas pracovať vo svojom odbore?

Samozrejme. Pracoval som ako operátor na linke podpory, najdlhšie som však vydržal ako IT support, nakoľko mi táto pracovná pozícia vyhovovala svojou flexibilitou. Dokázal som tak nájsť správnu rovnováhu medzi školou, prácou a ešte aj voľným časom. Viacerí moju spolužiaci však už počas štúdia pracovali ako programátori pre veľké spoločnosti.

Fakulta matematiky, fyziky a informatikyUNI­VERZITY KOMENSKÉHO V BRATISLAVE

Kde si si po absolvovaní vysokej školy našiel zamestnanie?

Pracujem ako Java Developer v jednej slovenskej firme. Vyvíjam softvér, ktorý sa používa v stredných a veľkých podnikoch na Slovensku ale rovnako aj v zahraničí.

Pripravilo ťa päťročné štúdium pre prácu na pozícii Java Developer?

To je naozaj zložité zhodnotiť. Myslím si, že žiadna škola nepripraví študentov stopercentne. Dôležité je však, aby mali mladí ľudia dobrý základ, na ktorom môžu ďalej stavať.

Ako vyzerá tvoj deň v zamestnaní?

Moja práca sa delí na dve hlavné činnosti – a to udržiavanie chodu programu a vytvárania novej funkcionality. Väčšinu času píšem kód do niektorého z desaťtisíc súborov. Priznávam, že to môže pôsobiť nudne, ale veľakrát riešim pomerne zložité logické úlohy. Keď ich zvládnem, dostaví sa ten známy pocit z dobre vykonanej práce. Ten sa však ešte znásobí ak potom napríklad vidíte výsledok svojej práce ako funkčný program, napríklad na mobilnom zariadení. Tou absolútnou „čerešničkou na torte“ však môže byť moment, keď si v predajni kúpite tovar a viete, že ho niekto vyrobil aj s vašou pomocou.

Čo by si odporučil študentom stredných škôl, ktorí by chceli študovať aplikovanú informatiku?

Mladí ľudia by mali ísť študovať tento odbor, ak ich skutočne zaujíma. Nie je totiž nič horšie, ako zamestnanec, ktorého pracovná náplň vôbec neteší. Študenti by mali aj zdanlivo neriešiteľný problém brať ako hru a potrápiť svoje hlavy. Ono sa im všetka táto snaha v budúcnosti vráti.

Aký je rozdiel medzi štúdiom a prácou?

Nuž, byť zamestnancom je oveľa náročnejšie, a to vo všetkých smeroch. Na druhej strane sa však človek práve v práci naučí oveľa viac a rieši reálne problémy.