Ktorí absolventi vysokých škôl majú problém zamestnať sa?

20. 12. 2021 | Uplatnenie absolventov a študentov

Centrum vedecko-technických informácií SR vypracovalo analýzu nezamestnanosti absolventov vysokých škôl denného štúdia za rok 2020. Poďme sa spoločne pozrieť na výsledky.

Štatistiky pracovali so vzorkou vo veľkosti 2505 uchádzačov o zamestnanie registrovaných ku dňu 31.12.2020 na ÚPSVaR (Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny). Z celkového počtu čerstvých absolventov vysokých škôl bolo 2 214 zo slovenských univerzít, ostatní, takmer tri stovky, boli absolventi zahraničných vysokých škôl.

V porovnaní s rokom 2019 došlo k medziročnému nárastu absolventov uchádzajúcich sa o zamestnanie o 38,4 %, čo predstavuje nárast o 695 vysokoškolákov ašpirujúcich o zamestnanie. Z tohto počtu získala prevažná väčšina vzdelanie na verejnej vysokej škole, len 90 uchádzačov prišlo z radov súkromných a 26 absolventov z troch štátnych vysokých škôl.

Z časového horizontu sa podarilo len 15,7% uchádzačom o prácu opustiť databázu evidencie o zamestnanie do 3 mesiacov. 31,7% to zvládlo v rozmedzí 4-6 mesiacov a takmer polovica bola v evidencii 7-9 mesiacov.

Celková absolventská nezamestnanosť bola pre Slovensko na úrovni 3,82%, čo predstavovalo v porovnaní s predošlým rokom pokles o 2,69% percentuálneho bodu. Pre absolventov verejných škôl bola úroveň nezamestnanosti 3,92 % a tých súkromných 2,73%.

V celkovej vzorke boli z najväčšej časti zastúpení absolventi II. stupňa štúdia – 1791 absolventov. Druhú najväčšiu časť tvorili absolventi I. stupňa vysokoškolského štúdia o počte 421 kandidátov o zamestnanie a v najmenšom počte, len 3 uchádzači boli zastúpení absolventi III. stupňa štúdia. Nízky počet uchádzačov I. stupňa odráža trend, kedy títo študenti nevstupujú na trh práce, ale pokračujú na ďalší stupeň štúdia. Zanedbateľný počet ašpirantov o zamestnanie z III. stupňa zodpovedá ich všeobecne nízkemu počtu.

Z celkového počtu uchádzačov o prácu v evidencii bolo 60,9% z radov spoločenských vied, náuk a služieb – až 1348 absolventov. Čo sa týka gendrového vyváženia, podiel žien na počte uchádzačov prevyšoval počet mužov, kedy bol podiel žien v evidencii o zamestnanie 64,2%, čo predstavuje pokles o viac ako percento s rokom 2019 (65,9%). Tento pokles sa javí kontinuálny.

Čo sa týka miery uchádzačov o zamestnanie na základe odboru boli najviac zastúpení absolventi poľnohospodársko-lesníckych a veterinárnych vied a náuk 6,08%. Na druhom konci, odbory s najnižšou mierou absolventov v evidencii hľadajúcich zamestnanie, boli študenti zdravotníckych odborov s nezamestnanosťou v miere 1,30%.

Čo sa týka geografického rozloženia nezamestnanosti absolventov, ide o odzrkadlenie situácie celkovej nezamestnanosti v regiónoch Slovenska. Najvyššia miera nezamestnanosti z radov absolventov je v Prešovskom kraji 20,1%, nasledovaný Košickým krajom 15,2%. Najnižší podiel uchádzačov o zamestnanie z radov vysokoškolských absolventov bol zaznamenaný Trenčianskom kraji v miere 8,7%.

Prieskum odprezentoval nezamestnanosť aj na základe vyštudovanej univerzity uchádzačov. Z tých verejných univerzít mala v roku 2019 najnižšiu absolventskú mieru nezamestnanosti za I. aj II. stupeň štúdia Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave 1,99% nasledujúca Slovenskou Technickou univerzitou 2,11% a Katolíckou univerzitou v Ružomberku 2,60%. Nízka nezamestnanosť bola odpozorovaná aj u absolventov VŠMU Bratislava (2,75 %), TvU Trnava (3,12 %) a UK Bratislava (3,13 %). Čo sa týka súkromných škôl, tu mali AMN BISLA Bratislava, DTI Dubnica nad Váhom, HUAJA Banská Štiavnica a VŠMP ISM Prešov nulovú absolventskú mieru nezamestnanosti. Za tieto prekvapivo nízke čísla môže fakt, že v prípade uvedených škôl, ide o školy s celkovo nižším počtom študentov a teda aj absolventov. Jednu z najvyšších absolventských mier nezamestnanosti mala spomedzi súkromných vysokých škôl za I. a II. stupeň štúdia VŠBM Košice (7,41 %), za ktorou nasledovala PEVŠ Bratislava (3,59 %). Najvyššiu mieru nezamestnanosti mala z verejných vysokých škôl za I. a II. stupeň Technická univerzita vo Zvolene vo výške 8,27% miery nezamestnanosti absolventov.

Zaujímavým zistením analýzy bol medziročný nárast podielu absolventov iných zahraničných škôl. V roku 2019 sa ich podiel pohyboval na úrovni 7,82% v roku 2020 to už bolo 11,52%, čo predstavuje medziročný nárast o 3,7 percentuálneho bodu, čo bol najvyšší podiel za posledných 10 rokov. To výskum vníma ako možný dôsledok obmedzenej cezhraničnej mobility, čím sa skomplikovala možnosť nájsť si prácu v zahraničí, kedy absolventi zahraničných škôl mohli zvoliť návrat domov čím došlo k zaradeniu do evidencie.

Pri celkovom analyzovaní výsledkov však treba zasadiť výsledky do širšieho kontextu komplikovanej situácii, ktorej nie len Slovensko v roku 2020 čelilo, a ktorá sa odrazila aj na trendoch trhu práce s novými pracovnými ponukami či pri náraste evidovaných uchádzačov o zamestnanie, a to nie len z radov absolventov VŠ.