Každý druhý tínedžer spí málo

Medzinárodný prieskum ukázal, že každý druhý dospievajúci spí menej ako je odporúčaných 8 hodín denne. Nie je to ale zapríčinené tým, že by trávili príliš veľa času na telefónoch či za počítačom. Sú zahltení školou, premýšľajú nad povinnosťami a nevedia zaspať.

Lekárka Michaela Kostičová vysvetľuje, že nedostatok spánku mali dospievajúci ľudia aj v minulosti.  Dnes však deti častejšie pomenúvajú, že majú problém zaspať pretože sa kvôli niečomu trápia. Najčastejšie sú zavalení povinnosťami v škole, na ktorých pracujú až do večera. Keď sa už dostanú do postele, ich mozog nevie vypnúť a premýšľajú nad tým, čo ešte zabudli. Vyplýva to z medzinárodnej štúdie o zdraví a so zdravím súvisiacom správaní (Health Behaviour in School Aged Children), ktorá každé štyri roky zisťuje  zdravotný stav detí v 50 krajinách sveta.

Ukazuje sa, že čím staršie deti sú, tým menej spia. Pätnásťroční teda spia najmenej z toho, čo by mali. Počas týždňa nemajú dostatok času na kvalitný spánok, a tak dospávajú cez víkend, čím dochádza v ich spánkových zvykoch k posunu. Ide o jeden z výskumných problémov, ktorý sa volá „sociálny jetlag“. Štruktúra spánku sa mení, čo má neblahé dopady na kvalitu života dospievajúcich ľudí. Nedostatok spánku je problémom práve počas školských dní.

Podľa výskumu si viac ako 50% mladých ľudí popoludní pospí, 11% detí dokonca zaspí aj v škole. Pre dospievajúcich ľudí je bežné ísť neskoro spať, ale sú tlačení skoro vstať. Preto je ich spánok krátky. Odporúčaná dĺžka spánku je 8 hodín, no napríklad jedenásťročným deťom sa odporúča spať aspoň 9 hodín. V niektorých krajinách dochádza k diskusii, aby sa nemenilo správanie detí, ale radšej sa posunul začiatok školy.

Nedostatok spánku nie je problémom len kvôli fyzickej únave. Rôzne štúdie potvrdzujú, že nedostatok spánku či jeho zlá kvalita ovplyvňuje aj duševné zdravie. U detí sa nedostatok spánku môže prejaviť napríklad poruchami v oblasti regulácie emócií.

Štatistiky sa zhoršujú celosvetovo. To, že deti na Slovensku nespia toľko, koľko by mali, bolo preukázané vo výskume už pred piatimi rokmi. Tento rok však podľa štúdie ich počet ešte vzrástol. Podľa prieskumu sa dá povedať, že každé štyri roky pribudne asi o 10% viac detí, ktoré spia menej, ako je odporúčané. V roku 2010 spala menej, ako je potrebné, približne polovica detí. Podľa najnovších prieskumov to už je 60% detí, ktoré nemajú dostatok spánku počas školských dní.

Spomínaný medzinárodný výskum bol uskutočnený na vzorke viac ako 10-tisíc dospievajúcich. Na Slovensku bol reprezentatívny výskum uskutočnený na náhodnej vzorke z databázy škôl. Zúčastnili sa ho deti druhého stupňa základných škôl a osemročných gymnázií vo veku od 11 do 15 rokov. Súhlas so zapojením dieťaťa do prieskumu dali rodičia. Počas prieskumu deti elektronicky vyplnia dotazník pod dohľadom školených administrátorov. Dospievajúcim ľudom sú kladené otázky nie len priamo o ich spánku, ale aj životnom štýle, zdraví, škole rodine a denných návykoch.

Spánok je dôležitou súčasťou každodenného života a nemalo by dochádzať k jeho zanedbávaniu. Mnohé prieskumy poukazujú na jeho dôležitosť a blahodarne účinky pre zdravie, a to aj v dlhšom časovom horizonte. Popularizačno-náučná kniha „Prečo spíme“ od autora Matthew Walker zaujímavo, no zároveň obšírne a edukačne vysvetľuje, čo spánok vlastne je, jeho vzorne, objasňuje prečo sú niektorí ľudia nočné sovy a iní ranné vtáčatá. Kniha je našim vrelým odporúčaním.

Zdroje: Dennik N (https://dennikn.sk/)