Hanka Fialová: Nejedenkrát som v cudzine stála iba s kufrom v ruke

Kedy si prvýkrát odišla do zahraničia?

Keď som mala čerstvých osemnásť. Chcela som síce odísť už v štrnástich, ale musela som počkať, kým dosiahnem hranicu dospelosti.

Čo ťa primälo k tomu, aby si začala cestovať už na strednej škole?

Rozhodla som sa odísť kvôli tomu, že som bola 10 rokov nemčinár. Učila som sa iba po nemecky a vždy som chcela vedieť aj angličtinu. Tak som na truc odišla do Anglicka ako au-pairka, aby som sa ju tam naučila. Je to najjednoduchšia práca, ktorú môžeš robiť, keď neovládaš jazyk. Na druhej strane sa ho môžeš naučiť rýchlo od detí.

Nemala si strach, keď si išla do zahraničia bez akejkoľvek znalosti jazyka?

Po anglicky som nevedela vôbec. Vedela som iba vetu „My name is Hana“, ale nebála som sa, pretože som si vybrala Veľkú Britániu a vedela som, že ak by bol nejaký problém, sadnem na prvé lietadlo a za dve hodiny som doma. Zároveň som bola v kontakte so svojou rodinou, ktorá presne vedela kam idem, kde budem a čo tam budem robiť.

Ako na Tvoje rozhodnutie reagovali rodičia?

Rodičia ma, samozrejme, veľmi podporovali. Chceli len, aby som s nimi zostávala v kontakte a hlásila sa im, že som v poriadku.

Aký bol pre Teba pobyt v Anglicku?

Bola to prvá zahraničná skúsenosť. Nie vždy to bolo jednoduché. Vystriedala som dve rodiny. V prvej rodine to bolo veľmi zlé, bola tam nedostatočná hygiena, takže som si po 14 dňoch začala hľadať náhradnú rodinu. Nebolo to až také jednoduché kvôli jazykovej bariére. Napriek tomu som si našla skvelú rodinu, u ktorej som ostala celé leto. Starala som sa o 9-ročného chlapca, ktorý bol zvyknutý na au-pairky odmalička a presne vedel, ako má so mnou pracovať. Ja som sa skôr učila od neho, ako on odo mňa.

Ako si riešila situáciu, keď si mala problémovú rodinu?

Prvý rok som v Anglicku bola cez agentúru, ktorá mi rodina sprostredkovala. Hneď som ich kontaktovala, aby mi našli novú rodinu. Existujú podmienky, podľa ktorých má au-pairka nárok na izbu, určitý počet hodín kedy pracuje, kedy má voľno. V mojej izbe neboli skoro okná, boli tam pavučiny, steny boli plesnivé.Skutočne sa tam nedalo bývať. Takto som im to zdôvodnila a agentúra na tom zapracovala a našla mi novú rodinu. Samozrejme, že tá skúsenosť s agentúrou nebola prvýkrát najlepšia, pretože spočiatku to nechceli riešiť. Poprosila som rodičov, aby na nich z priamo z Česka zatlačili, keďže v Británii nemali pobočku. Všetko sa vyriešilo.

Odradil ťa nejako tento negatívny začiatok?

Vôbec. Hlavne som sa vrátila s nejakou angličtinou a tie 3 mesiace mi strašne pomohli. Naštartovalo to moju cestovateľskú kariéru a ďalšie leto som si trúfla odísť sama bez agentúry do Grécka.

Prečo práve do Grécka?

Keďže som chcela ísť bez agentúry, hľadala som na internete rôzne ponuky práce. Oslovil ma inzerát, v ktorom hľadali do kaviarne čašníčku. Odpovedala som a oni s tým súhlasili. Nevyberala som ani podľa miesta, ani podľa práce, ale podľa toho, kam sa dalo vycestovať s nízkymi nákladmi. Kúpila som si akurát letenku do Grécka a zvyšok som riešila až na mieste.

Čo si k práci v Grécku potrebovala?

Potrebovala som iba základy angličtiny, pretože ani tí Gréci nevedia dobre po anglicky. Na mieste som sa však začala učiť grécky, keďže som pracovala v malom meste, kde zákazníci anglicky nevedeli.

Bolo náročné učiť sa po grécky?

Gréčtinu by som prirovnala k angličtine, pre mňa bolo jednoduchá, na rozdiel od nemčiny, ktorá sa mi veľmi ťažko učila. Po grécky som sa plynule naučila za jedno leto.

Dobrá skúsenosť?

Skúsenosť to bola výrobná a na ďalšie leto som neváhala a do Grécka sa vrátila. Grécko je fajn, sú tam milí ľudia, výborné jedlo a preto sa mi tam veľmi páčilo. Som typ človeka, ktorý nerád zostáva na jednom mieste, takže druhé leto v Grécku som strávila na ostrove Alonissos. Keďže som už vedela plynule po grécky, našla som si prácu za týždeň. Pracovala som v kaviarni priamo na pláži. Musím priznať, že to bolo zatiaľ najkrajšie miesto, kde som pracovala. Niekedy by som sa tam chcela vrátiť.

Ako si si hľadala práce v Grécku?

Všetko som našla na internete. Aj na Alonissos som odchádzala iba na základe inzerátu. Pôvodná práca sa mi však nepáčila, lebo som mala pomáhať s údržbou kempu Preto som si našla prácu v kaviarni priamo na mieste. Pýtala som sa miestnych, obišla som si rôzne miesta a jeden majiteľ hotela mi dohodil tento job u jeho kamaráta. Bola to najlepšia reštaurácia na ostrove.

Do Grécka si sa už nevrátila. Čo bolo Tvojou ďalšou cestovnou destináciou?

Po strednej škole som pokračovala v štúdiu na výške a teda som mohla robiť iba tzv. summer joby. Vždy som vymýšľala plány rok dopredu. Jedným z mojich snov bolo ísť sa pozrieť do Spojených štátov. Začala som zisťovať, ako sa môžem pracovne dostať do Ameriky. Na internete som sa dozvedela, že potrebujem pracovné víza, ktoré mi musí sprostredkovať agentúra. Vízový sponzor nekomunikuje s jednotlivcami. Vyhľadala som si ponuky práce a agentúry, ktoré ich sprostredkúvajú. Mala som jasný cieľ. Vedela som, že nechcem smažiť hamburgery v nejakom fastfoode, ale chcem pracovať vonku na vzduchu.

Podarilo sa Ti realizovať svoj plán?

Áno. Najviac ma oslovila práca plavčíka. Po absolvovaní plavčíckeho kurzu a kurzu prvej pomoci som v lete odchádzala na program Work and Travel.

Ak by si to mala porovnať s predošlým letom, aká to bola skúsenosť?

Bolo to pre mňa niečo úplne iné. Už som nebola od Českej republiky dve hodiny lietadlom, ale dvanásť. Mala som však základnú jazykovú vybavenosť, takže som sa veľmi nebála. Z Česka som mala zaistenú prácu a ubytovanie. Strávila som tam celé leto ako bazénový plavčík s tým, že po skončení práce som mala štyri týždne na cestovanie.

Ako si ich využila?

S ľuďmi, s ktorými som tam bola som precestovala celé východné pobrežie až do Chicaga. Navyše sme v jednom týždni prešli celú Floridu a ešte sme strávili týždeň na zaoceánskej lodi smerujúc na Bahamy. Tak som sa pre to nadchla, že som ďalšie leto išla znovu.

Mala si rovnakú prácu?

Áno, pracovala som opäť ako bazénový plavčík s rovnakou agentúrou len v inom štáte. Na záver leta sme precestovali západné pobrežie.

Ale ani tu Tvoja americká Work and Travel dráha nekončí.

Presne tak, do Ameriky som sa vrátila aj tretíkrát. Tentokrát na pozíciu plážového plavčíka. Musela som prejsť oveľa náročnejšími testami. Okrem toho, že som ich musela zložiť v Českej republike, absolvovala som aj týždňovú školu Lifeguard academy priamo v Štátoch. Tam som zažila úplne iné leto, lebo bazénový a plážový plavčík sa nedajú porovnať. Zarobila som si slušné peniaze, ktoré som použila na cestu na Havaj. Pracovala som každý deň bez prestávky a preto som si zarobila na dva týždne na Havaj. Kúpila som si akurát letenku a zvyšok som riešila až na mieste cez Couchsurfing, kde ma miestni u seba zadarmo ubytovali. Dokonca som mala také šťastie, že mi ukázali ostrov a všade ma vozili. 14 dní sa o mňa starali a preto ma dovolenka na Havaji stála len za cenu letenky.

Aj o rok si sa vrátila do Štátov. Aký bol dôvod?

Vrátila, ale chcela som už zmenu, lebo už ani ten plážový plavčík ma nenaplňoval. Posledné leto som pracovala na pozícii beach service. Mojou úlohou bolo prenajímať lehatká a slnečníky. Bola to úplne najlepšia práca, pretože okrem dennej mzdy, som mala z každého predaného lehatka províziu a okrem toho mi ľudia dávali aj tipsy. Práca bola super aj v tom, že máte voľnosť. Mohla som sa voľne pohybovať po pláži, mohla som sa rozprávať s ľuďmi, zbierala som žraločie zuby alebo som si išla zaplávať. Zarobila som si dostatok peňazí, aby som mohla odísť na jazykový pobyt do Austrálie.

Ďalší splnený sen?

Po Amerike a Havaji bola Austrália mojím ďalším snom. Tým, že som skončila školu a nebola som limitovaná časom, 5 dní na to, ako som sa vrátila z USA som odišla do Austrálie.

Posledný rok si teda nebola cestovať?

Posledný rok to nebol Work and Travel, ale iba work. Na druhej strane som si to vynahradila Austráliou. Zarobené peniaze som iba previedla na účet školy. Čo mi pokrylo školné, víza, letenku a ubytovanie.

Aká to bola skúsenosť?

Skúsenosť to bola obrovská. Tým, že som tam išla študovať, automaticky som dostala pracovné vízum. Austrália je celkom niečo iné. Rozdiely sú najmä v ľuďoch. Američania sú fajn, ale nemala som v nich stopercentnú dôveru. Hovoria, čo chcete počuť, ale zároveň ste im ukradnutí. Kdežto v tej Austrálii som si vybudovala rodinné, priateľské prostredie. S mojimi austrálskymi priateľmi sme si vzájomne dôverovali, do dneška som s nimi v kontakte a viem, že sa tam môžem vrátiť. Austrália je takou srdcovkou, Amerika bola skôr o tom ako zarobiť peniaze, cestovať, niečo vidieť a zažiť. Bola to taká nezabudnuteľná skúsenosť, že sa tam vraciam opäť v jeseni. Z toho všetkého, čo som precestovala, je Austrália prvé miesto, kde by som skutočne dokázala žiť.

Čo Ti cestovanie a celkovo práca v zahraničí dali do života?

Dalo mi to strašne veľa. Som rada, že som začala cestovať tak skoro. V prvom rade angličtinu, ktorú som ako nemčinár ovládala lepšie ako študenti, ktorí sa ju učili od základnej školy. Okrem jazykovej vybavenosti, samozrejme, rozhľad, životné skúsenosti, naučila som sa mať rada svoju rodnú zem, keďže som videla ako sa žije inde. Zistila som, že moja domovina nie je taká zlá, ako sa mi zdalo predtým. Zblížila som sa aj s mojou rodinou, paradoxne, tým, že som veľa cestovala uvedomila som si, aké mám doma zázemie. Vedela som, že sa mám kam vrátiť a že ma tí ľudia majú radi. Samozrejme, samostatnosť. Celých 8 rokov som cestovala sama, nikdy so mnou nikto nešiel. Viem, že v každej situácii si viem poradiť sama. Nejedenkrát som stála sama v cudzej zemi, iba s kufrom v ruke a maximálne spiatočnom letenkou, ale nemala som ani prácu, ani ubytovanie a v tom momente som sa musela o seba postarať. Jediné, čo som vedela, že to nechcem vzdať. Každá situácia ma posunula vpred a myslím si, že oproti iným ľuďom, ktorí nikde nevycestovali, mám omnoho viacej odvahy.

Plánuješ sa vrátiť naspäť do Čiech?

Vždy som snívala, že budem žiť v Čechách, ale vedela som, že chcem cestovať. Že chcem mať takú prácu, v ktorej budem môcť chodiť na služobné cesty do zahraničia, pol roka v Londýne, pol roka v Dubaji, ale vždy budem vedieť, kde mám svoj domov. Teraz ma Austrália oslnila natoľko, že by som chcela žiť tam dlhšiu dobu ako iba rok. Chcem to zažiť najmä preto, aby som to vedela porovnať s inými krajinami. Vždy však budem vedieť, že môj domov je v Čechách.

Foto: Archív Hanky Fialovej