Ako sa zo študenta aplikovanej informatiky stal kozmický inžinier

Matej Novák je doktorandom na Fakulte elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Počas bakalárskeho štúdia aplikovanej informatiky mu “vesmír prirástol k srdcu” a tak v rámci inžinierskeho štúdia vyštudoval kozmické inžinierstvo, ktorému sa venuje aj dnes na doktorandskom stupni. Ako vyzerali jeho začiatky na “FEIke”, čo mu robilo ťažkosti, ako hodnotí oba študijné programy a aké má kariérne plány? Prežite s Matejom kúsok jeho príbehu.

Ahoj, Matej. Začnime úplne od začiatku. Prečo si sa rozhodol pre štúdium na “FEIke”?

Od detstva ma veľmi lákali počítače, nielen kvôli tomu, čo zobrazovali na obrazovke, fascinovalo ma najmä to, čo bolo “v bedni”. Už v siedmich rokoch som úspešne pretaktoval svoj prvý počítač, ktorý uprostred hrania hry doslova vybuchol. Bolo len prirodzené, že moje kroky v štúdiu viedli na strednú priemyselnú školu elektrotechnickú v Nových Zámkoch. Po strednej škole som chcel v ceste “ítéčkara” pokračovať a v septembri som preto nastupoval na FEI STU.

Pamätáš si, aké si mal očakávania od štúdia na vysokej škole?

Pamätám si, že celé leto pred nástupom som strávil ako brigádnik na slovenských festivaloch. Raz, keď som čakal na obed, sa ma ďalší brigádnici pýtali, kam plánujem ísť na školu. Po odpovedi, že na FEI STU, sa mi začali smiať, že tam nevydržím ani dva mesiace. Táto príhoda ma pomerne dosť zneistila, nakoľko aj bez nej som mal obavu, či sa mi podarí úspešne ukončiť štúdium.

Očividne sa ti to nakoniec podarilo! Ako vyzerala realita v skutočnosti?

Prvé mesiace štúdia boli skutočne náročné. Bolo nutné dobehnúť množstvo zameškaného učiva, najmä z matematiky a fyziky. Nebudem klamať, že som to s prehľadom zvládal. Noci pred zápočtovými písomkami alebo skúškami v mojom prípade bežne znamenali, že sa nespí. Prvý semester sa mi podarilo úspešne zvládnuť, ale po druhom som mal na konte dva neurobené predmety – Matematiku 2 a Fyziku 2. Paradoxne si aj na tieto ťažšie momenty spomínam s radosťou, pretože boli strávené v spoločnosti ďalších spolužiakov. Neskôr, počas obdobia pandémie, som nezávidel žiadnemu novému študentovi, ktorý prišiel o tento rozmer spoločného riešenia učiva.

Ako celkovo hodnotíš štúdium na “FEIke”?

Ako veľmi prínosné. Počas štúdia aplikovanej informatiky sme absolvovali predmety zamerané na rozbor algoritmov a išli sme tak do hĺbky podstaty programovania. Programovanie pre mňa vďaka tomu nie je len o zadaní kódu do skriptu, ale aj o pochopení, čo tam zadávam a ako to môžem zadávať efektívnejšie. Čo sa týka kozmického inžinierstva, vďaka štúdiu som získal široké spektrum vedomostí, pričom osobne by som najviac vyzdvihol predmety zamerané na astrodynamiku, programovanie čipov, tvorbu predikčných modelov umelej inteligencie a zdroje energie vo vesmíre. Vyučujúceho práve z tohto posledného predmetu som sa spýtal na možnosti spolupráce, vďaka čomu som dnes študentom doktorandského štúdia.

Aké obľúbené predmety si mal na aplikovanej informatike?

Najviac ma bavili predmety zamerané na bezpečnosť. Na histórii informatiky som preto nemal problém vycestovať do Banskej Bystrice, aby som v archíve hľadal spôsoby šifrovania komunikácie počas druhej svetovej vojny. Taktiež som veľmi rád navštevoval predmet logické systémy, ktorý bol síce pomerne náročný, ale ak si dobre pamätám, bol to jediný predmet, z ktorého som na skúške dostal plný počet bodov.

Prečo si sa po bakalárskom štúdiu rozhodol zmeniť odbor a študovať kozmické inžinierstvo?

Zatiaľ, čo výber aplikovanej informatiky bol pre mňa viac-menej automatický, štúdium kozmického inžinierstva som si už vyberal zámerne. V druhom ročníku bakalárskeho štúdia som sa zúčastnil štartu rakety Falcon Heavy od spoločnosti Space X. Táto udalosť spôsobila zmenu smerovania mojich záujmov. Ešte v ten týždeň som si kúpil knihu Astrofyzika pre zaneprázdnených, nasledovali knihy od Richarda Feynmana a už nebolo cesty späť. Kým do tohto času som sa snáď asi nikdy poriadne nepozrel na oblohu, od tohto momentu som hltal vesmír plnými dúškami. Začal som chodiť do priestorov Slovenskej organizácie pre vesmírne aktivity, ktorá v tej dobe sídlila na FEIke, začal som navštevovať rôzne udalosti zamerané na vedu a techniku a vesmír mi celkovo prirástol k srdcu.

Čo si predstaviť pod odborom kozmické inžinierstvo?

Tento študijný program by mal vychovávať integrátorov projektov, ktorí budú schopní pripravovať a riadiť projekty zamerané na vesmír s dôrazom na prepájanie odborníkov z viacerých odborov. Pri tvorbe obsahu štúdia sa neustále úzko spolupracuje s firmami, ktoré majú s vesmírnymi projektami skúsenosti a tiež so štátnymi inštitúciami, ktoré riadia naše členstvo v Európskej vesmírnej agentúre.

Ako je na tom Slovensko vo výskume vesmíru? 

Myslím si, že práve teraz majú mladí výskumníci ideálne podmienky na rozbehnutie kariéry vo vesmírnej sfére. Členstvo Slovenska v Európskej vesmírnej agentúre otvára dvere hneď k niekoľkým spoluprácam, pričom niektoré môžu začať už na strednej škole alebo na bakalárskom stupni štúdia.  Za takýmito projektami ako skCube, GRBAlpha, prípadne letový hardvér, ktorí je súčasťou misie vo vesmírne, stoja zanietení ľudia, ktorí obetovali príprave veľké množstvo času. Treba však taktiež poznamenať, že vesmír nie sú len satelity a rakety. Ide aj o legislatívu, na ktorej je nutné začať seriózne pracovať, o vesmírny odpad, ale aj o rôzne iné segmenty v celej škále vedných a technických odborov.

Čomu sa venuješ v rámci doktorandského štúdia? 

Moje zameranie je v oblasti zdrojov energie, konkrétne bezpečnosti lítium iónových batérii. Momentálne pracujem na výskume v oblasti pozemných aplikácii, avšak mojím cieľom je presiahnuť aplikovateľnosť aj do vesmírnych projektov. Okrem samotného štúdia sa zaoberám tiež prepájaním vesmírnych priemyselných a štátnych zložiek s našou fakultou a hľadaním nových príležitostí tak, aby sme vesmírny potenciál na našej fakulte čo najviac naplnili.

Aké kariérne plány máš do budúcna?

Mojím primárnym cieľom je dokončiť doktorandské štúdium v štandardnej dĺžke, aby som mohol byť čo najskôr nápomocný pri kreovaní vesmírneho študijného programu a projektov zameraných na vesmír. Taktiež sa veľmi teším možnosti spolupráce so spoločnosťou Infineon z Rakúska, ktorá sa zaoberá mikroelektronikou a veľmi mi pomáha pri tvorbe mojej dizertačnej práce. Ak by ďalšie kroky viedli k dlhodobej spolupráci s touto firmou, rozhodne sa nebudem brániť.