Ako je to s titulmi a stupňami štúdia?
Vysokoškolské systémy fungujú po celom svete inak. Keď sa budete rozprávať napríklad so spolužiakmi z druhého konca sveta, dozviete sa, že niektorí vlastne končia vysokú školu ešte pred dvadsiatkou alebo že vyššie stupne štúdia nie sú tak populárne ako u nás Mgr. či Ing. a rôzne ďalšie odlišnosti. Častokrát však máme neporiadok aj v tom, ako to funguje u nás, a preto vám prinášame prehľad v tom, ako sa orientovať v tituloch, ale najmä v stupňoch štúdia.
V slovenskom vysokoškolskom systéme sa stretávame s troma úrovňami vysokoškolského štúdia: bakalársky, magisterský či inžiniersky a doktorandský stupeň.
Bakalárske štúdium
Bakalárske štúdium je obvykle najčastejším stupňom štúdia, ktorý si absolventi stredných škôl volia. Ide o takzvaný 1. stupeň, ktorý obvykle trvá 3 či 4 roky. V prípade bakalárskeho štúdia ide najčastejšie o prípravu na magisterské štúdium. Z toho dôvodu môže mať mnoho študentov pocit, že bakalár je príliš teoretický či príliš všeobecný. Je to častokrát z dôvodu, aby vám toto štúdium poskytlo široký prehľad vo vašom obore a pripravilo vás na fázu, v ktorej sa budete už viac špecializovať. Až na pár výnimiek, takmer všetky vysokoškolské programy vyžadujú, aby ste začali na bakalárskej úrovni a po získaní titulu Bc. môžete pokračovať štúdiom na 2. stupni. Pokiaľ teda po strednej škole hľadáte ten správny študijny program pre vás a vysoká škola ponúka bakalárske aj magisterské šttudijne program, vyberajte si z tých bakalárskych.
Magisterské štúdium
Takzvaný 2. stupeň vysokoškolského štúdia je ten magisterský či inžiniersky. Obvykle trvá 2 až 3 roky. Vo väčšine prípadov sa študenti môžu hlásiť na tieto programy po absolvovaní bakalárskeho štúdia. Rovnako ako pri prihláške na bakalárske štúdium dokladáte, že ste absolvovali strednú školu, pri prihláške na 2. stupeň štúdia dokladáte, že ste absolvovali 1. stupeň vysokoškolského štúdia. Po absolvovaní tejto úrovne štúdia získate najčastejšie titul Mgr. či Ing. Ako sme už naznačili, v tomto systéme sú aj výnimky. Je ňou napríklad štúdium medicíny, v prípade ktorého sa hlásite rovno na magisterské štúdium, ktoré študujete 6 rokov. Jednoducho si ho nemôžete rozdeliť a najskôr spraviť bakalárske a až následne magisterské, ale na to, aby ste získali titul MUDr., je potrebné celé magisterské štúdium všeobecného lekárstva. Podobný systém je napríklad aj v prípade práva u našich českých susedov. Pokiaľ teda nejdete študovať medicínu, na stránkach fakúlt hľadáte magisterské štúdium až po absolvovaní bakalára.
Doktorandské štúdium
Rovnako ako je pri magisterskom štúdiu podmienkou to bakalárske, tak je magisterské podmienkou pre to doktorandské. Na toto štúdium sa obvykle hlási už len zlomok absolventov magisterského či inžinierskeho štúdia. S doktorandským štúdiom sa totiž už viaže záväzok k akademickej či výskumnej činnosti.
Toto sú tri úrovne štúdia a tituly, s ktorými sa môžete najčastejšie stretnúť. Samozrejme náš systém udeľuje aj iné špecifickejšie tituly, ktoré napríklad definujú odbor štúdia a podobne. Tých je však menej a pre základné porozumenie tomu, ktorú úroveň štúdia si vyberať je tento prehľad postačujúci.
Ďalšie články k téme
Študentské písomné práce sa môžu stať minulosťou
Diskusia o využívaní umelej inteligencie je už niekoľko mesiacov veľkou témou aj pre akademickú obec. Študenti totiž podľa mnohých využívajú AI na to, aby za nich napísala práce. S týmto zneužívaním umelej inteligencie súhlasí aj vedenie Fakulty podnikohospodárskej Vysokej školy ekonomickej v Prahe. Nakoľko podľa fakulty dokáže AI napísať bakalársku prácu, ktorú nie je možné […]
čítajte viac