Aké predmety by sa mali povinne vyučovať v školách?

Zastaralé učebné osnovy by si zaslúžili obmenu a nový vietor s predmetmi, ktoré by pre študentov priniesli praktický obsah do života. Podľa financopedie, portálu venujúcemu sa budovaniu finančnej gramotnosti (aj cez sociálne siete), by mohli byť do povinného vzdelávania zaradené viaceré predmety pripravujúce študentov na každodenné situácie, predmety potrebné a užitočné do bežného života.

Kritické myslenie

Síce sa v škole všetci naučíme čítať, no následne si už nevieme objektívne vyhodnotiť prečítané informácie, usúdiť či sa jedná o pravdu alebo blud prípadne cielenú dezinformáciu. Nevieme použiť na rozšifrovanie danej informácie kritické myslenie a daný text nečítame s porozumením.

Dôkazom nekritického myslenia môžu byť aj prieskumy, ktoré hovoria, že na Slovensku verí viac ako polovica populácie konšpiračným teóriám a hoaxom.

Potrebné je prijatej/prečítanej informácii porozumieť, no ďalšou dôležitou zručnosťou zanedbávanou vo vyučovaní na Slovensku je aj vedieť diskutovať o prijatej informácii, akceptovať rozdielnosť názorov, vecne a kriticky o danej téme diskutovať a predkladať argumenty.

Súčasťou kritického myslenia je aj rozmýšľanie nad prijatou informáciou. Netreba automaticky uveriť všetkému, čo sa nám predkladá ako správne, a treba vyhodnocovať či to tak naozaj je.

Ekonómia

V každodennom živote sa každý stretáva so slovkami ako HDP, dopyt, ponuka, recesia, inflácia a mnohé ďalšie, ktoré znejú povedome, no bohužiaľ im veľa ľudí nerozumie, a to aj preto, že sa v škole nenaučili, čo znamenajú, a ako sa prejavujú v každodennom živote.

Ekonomická gramotnosť je pre jednotlivca dôležitejšia akoby sa mohlo zdať. Ide o širší záber pochopenia súvislostí, ako napríklad, že politické sľuby o plošnom a necielenom zvyšovaní dávok či znižovaní daní, nie sú tak jednoduché, ako znejú z úst politikov, a v konečnom dôsledku sľubované peniaze pôjdu z vrecka poplatníkov.

Finančná gramotnosť

Finančná gramotnosť by sa mala určite vyučovať v škole, pretože veľa osvojených teoretických vedomostí zo školských čias, typu aký je tvar mitochondrie, človek zabudne, nakoľko ich v reálnom živote nevyužíva, samozrejme, kým sa nevyberie cestou lekárstva, no vedieť ako funguje zložené úročenie, dôchodkové piliere, investovanie, poistenie, úvery či úrokové sadzby človek využíva v každodennom živote. Paradoxne, sú to však tieto javy a postupy, ktoré sa študenti v škole učia len minimálne, a tak keď sa s nimi v živote stretnú, reagujú bez predchádzajúcej vedomosti a častokrát nevedia vyhodnotiť, čo je výhodné, naopak čo nie a padnú do rúk podvodníkov, či spravia nevýhodné rozhodnutia.

Etiketa

I keď sa bez nej v každodennom živote dá zaobísť, určite nie je na škodu. Niektoré veci sú známejšie ako iné, a to či už vďaka výchove z domu alebo napomenutí zo školy. Slušnosť a etiketa káže pozdraviť, poďakovať a poprosiť. Samozrejmé je aj pravidlo o púšťaní žien prvých, či uvoľnenia miesta starším. Platí tu nematemická trojčlenka spoločenskej významnosti: žena-starší-nadriadený.

Európska Únia

K príkladom od financopedie si dovolíme priložiť aj jeden predmet, ktorý pokladáme za naozaj potrebný priniesť do školských osnov. Síce je Slovensko súčasťou Európskej únie už takmer dve dekády, mnohí ľudia o nej vedia až žalostne málo a aj to môže byť dôsledkom jej nepopularity, a to najmä medzi staršou generáciou občanov. I keď pochopenie komplikovanejších európskych štruktúr nie je určite jednoduché, taktiež nie je vyžadované od každého. Vedieť však ako Únia funguje, z čoho všetkého vďaka členstvu v Únii ako Slovensko profitujeme by bolo pre každého prospešné vedieť. Kde inde sa to naučiť ak nie v škole? Bolo by tak jednoduchšie zapájať sa do fungovania európskych štruktúr, aktívne voliť a najmä ju nevnímať len ako vzdialený bruselský diktát.

Zdroje: financopedia (Instagram); www.financopedia.sk