ČSR – rok 1968
1963 tajomníkom ÚV KSS sa stal Alexander Dubček – kritika komunistického vedenia, prvé prejavy nesúhlasu v apríli zjazd Zväzu slovenských spisovateľov – spisovatelia na čele s L. Novomeským kritizovali spôsob vládnutia KSČ, výsledkom bolo odvolanie Bacílka, Husák bol prepustený z väzenia III. zjazd slovenských spisovateľov – Novomeský obhajoval popraveného Clementisa I. zjazd slovenských novinárov jún 1967 – IV. zjazd Zväzu slovenských spisovateľov – Ivan […]
- 1963 tajomníkom ÚV KSS sa stal Alexander Dubček – kritika komunistického vedenia, prvé prejavy nesúhlasu
- v apríli zjazd Zväzu slovenských spisovateľov – spisovatelia na čele s L. Novomeským kritizovali spôsob vládnutia KSČ, výsledkom bolo odvolanie Bacílka, Husák bol prepustený z väzenia
- III. zjazd slovenských spisovateľov – Novomeský obhajoval popraveného Clementisa
- I. zjazd slovenských novinárov
- jún 1967 – IV. zjazd Zväzu slovenských spisovateľov – Ivan Klíma, Milan Kundera, Pavel Kohout, Václav Havel- požodavovali demokraciu a preto boli vylúčení zo strany nemohli písať, mnohí z nich emigrovali
- prezident Antonín Novotný navštívil Slovensko v auguste 1967
- Slovákov nemal príliš v láske, odmietol sa zúčastniť na kladení vencov na Národnom cintoríne…
- členov Matice slovenskej označil za nacionalistov, lebo sa zaujímajú o zahraničných Slovákov
- na zasadnutí ÚV KSČ sa otvorene začali kritizovať jeho metódy, tu vystúpil Alexander Dubček, Novotný ho však obvinil z buržoázneho nacionalizmu
- Novotný dokonca požiadal o pomoc generálneho tajomníka ÚV KS Sovietskeho zväzu Leonida Brežneva, ten to však vyhlásil za vnútornú záležitosť ČS
- nespokojnosť s Novotného riadením sa prejavila aj na verejnosti
- 1968 na zasadnutí ÚV KSČ odvolali Novotného (ale len z funkcie tajomníka) a dosadili zástancu reforiem Dubčeka – začína Pražská jar
- Antonín Novotný sa 22. Marca 1968 vzdal funkcie prezidenta
- Prezidentom sa stáva Ludvik Svoboda
- Predseda vlády Oldřich Černík
- Predseda Národného zhromaždenia Josef Smrkovský
- Tajomníkom KSS sa stal Vasil Biľak
- apríl 1968 prijatý Akčný program
- pripúšťal demokratizáciu KSČ
- základné občianske práva
- federalizácia
- povolenie súkromného vlastníctva
- zápas medzi umiernenými a radikálnymi komunistami však stále pokračoval
- došlo k uvoľneniu – v literatúre, cenzúra, náboženská sloboda, obnovila sa činnosť Matice
- vznikali protikomunistické organizácie Klub 231 – osoby odsúdené za politické zločiny (231 je paragraf podľa kt. boli súdení) KAN- klub angažovaných Nestraníkov
- tieto demokratické kroky v ČS sa nepáčili Sovietskemu zväzu
- v máji rokovali krajiny Varšavskej zmluvy v Moskve
- uskutočnili vojenské cvičenie na čs území, čo bolo pohrozením pre ČS
- Brežnevova doktrína – socialistické vymoženosti musí chrániť celá Varšavská zmluva
- 20.-21. Augusta 1968 – intervencia – prekročili vojská Varšavskej zmluvy (ZSSR, Poľsko, Maďarsko, Bulharsko a NDR) hranice ČS – išlo o najväčšiu ozbrojenú akciu v Európe od čias skončenia 2. svetovej vojny
- proti intervencii sa postavila celá verejnosť, aj ÚV KSČ
- Dubček, Smrkovský, Černík boli zatknutí a internovaní do Moskvy
- 26. Augusta bola nútená ísť do Moskvy delegácia na čele s prezidentom L. Svobodom a podpísať Moskovský protokol (diktát zo strany ZSSR)
- zrušili sa výsledky XIV. mimoriadneho zjazdu a mala sa uskutočniť „normalizácia“
- mali sa prepustiť osoby, kt. nepodporovali „vedúcu úlohu robotníckej triedy a KSČ“
- ľudia, kt. sa podieľali na potlačení „kontrarevolúcie“ nesmeli byť z funkcií prepustení
- Husák bol predstaviteľ „realistov“- ochotný podriadiť sa diktátu Moskvy, preto bol nahradená Dubčekom a stal sa tajomníkom ÚV KSČ
- Národné zhromaždenie prijalo zákon o dočasnom pobyte sovietskych vojsk – na území ČSSR sa malo nachádzať asi 75000 vojakov
- nastáva nová éra – normalizácia
Za správnost a původ studijních materiálů neručíme.
