65 % súčasných školákov nastúpi na pozície, ktoré dnes ešte neexistujú

Naviazanosť Slovenska na priemyselnú výrobu a z toho vyplývajúce budúce hrozby pre trh práce spojené s predpoveďou zániku niektorých pracovných pozícií predstavujú pre krajinu potencionálnu hrozbu.

Nadväzujúc na problematiku je určite potrebné venovať pozornosť adaptácii školského systému, aby bol schopný flexibilne reagovať na zmeny, ktoré krajinu zasiahnu v dôsledku informatizácie a digitalizácie.

Touto prognózou sa zaoberá aj RÚZ (Republiková únia zamestnávateľov) tvrdiac, že Slovensko sa bude musieť zamerať práve na celoživotné vzdelávanie, keďže si bude po roku 2025 podľa odhadov až 92% zamestnaní vyžadovať určitý level digitálnej zručnosti.

S prebiehajúcou štvrtou priemyselnou revolúciu má dôjsť k zániku takmer polovice súčasných pracovných pozícií a predpoveď hovorí, že až 65% terajších školákov nastúpi po získaní titulu na dnes ešte neexistujúce pracovné pozície.

Najviac ohrozenými sú pracovné pozície, u ktorých je možná automatizácia. Doterajšie priemyselné revolúcie priniesli ľudstvu radikálne zmeny, kedy veľká časť pracovných pozícií vždy z určitého dôvodu zanikla, no paradoxne ešte väčšia časť vznikla. Dôležité je však uvedomenie, že z revolúcie dokázali profitovať práve tí prezieraví a pripravení. Ak Slovensko nedokáže reflektovať meniaci sa trh, pripraviť sa na radikálne zmeny a držať krok s dobou, hrozí Slovensku v nasledujúcich rokoch strata konkurencieschopnosti a poklesu životnej úrovne. Je nevyhnutné sa na zmeny pripraviť, porozumieť im, a to na všetkých leveloch od štátu cez zamestnávateľov až po zamestnancov.

Slovensko sa na základe doterajších pozorovaní javí ako jeden z najohrozenejších štátov digitálnej revolúcie. Progres v digitalizácii napreduje na Slovensku pomalšie ako v ostatných častiach Európskej únie. Dlhodobo sa krajina udržuje na posledných priečkach v meraní digitálnej konkurencieschopnosti. Tento fakt je dôsledkom viacerých činiteľov. Slovensko má neflexibilnú regulačnú a pracovno-právnu legislatívu spojenú s nízkou štátnou podporou. Ďalším problémom je aj neprispôsobenie vzdelávacieho systému. Dôležitejšie ako vedomosti sa pre zamestnanca javí byť osobná adaptabilita, samostatnosť, prispôsobovanie sa používaniu nových technológií a samostatná iniciatíva prinášať inovácie. Podľa ekonomických prognóz budú pre ekonomiku do budúcna najdôležitejšie práve ľudské zdroje.

Slovenský systém vzdelávania vytvára absolventov bez schopnosti uplatnenia sa na trhu práce a oproti priemeru európskej únie, ktorý je 12%, krajina zaostáva aj v celoživotnom vzdelávaní, kedy sa doň zapája len 3,5% dospelých. Podľa pozorovaní je možné, že bude potrebné skrátiť študijné programy na vysokých školách. Celkovo by mal prejsť slovenský vzdelávací systém výraznou reformou, aby lepšie pripravoval žiakov na budúce pracovné pozície.

Vyššie zmieňovaná RÚZ, spolu s tímom expertov, vypracovala správu Analytické a prognostické podklady k očakávanému vývoju zamestnanosti do roku 2030+ (Práca 4.0), kde je okrem iného uvedená prognóza, podľa ktorej, na základe demografického vývoja, bude v roku 2030 na trhu práce chýbať takmer 200 tisíc zamestnancov. Problémom je taktiež na Slovensku známy odliv mozgov do zahraničia v snahe získať lepšie vzdelanie a následné nedostatočné prilákanie talentov späť na Slovensko, kedy sú práve oni dôležitým činiteľ pri vytváraní konkurencieschopnosti krajiny.

Zdroje: www.ruzsr.sk, www.skolske.sk