Križiacke výpravy

ARABSKÁ RÍŠA Islam – prorok Mohamed – r. 622 ušiel do Mediny (začiatok moslimského letopočtu), viedol svätú vojnu (džihád) proti neveriacim, jeho učenie je spísané v Koráne Dva smery – šíiti a sunniti Mohamedov nástupca – kalif – vládca islamského štátu Abú Bakr, Omar I. Nástupnícke spory – zvíťazili Umajjovci Abbásovci – štát rozdelili na provincie, na čele každej stál emir, kalifov zástupca – vezír Sídlo […]

ARABSKÁ RÍŠA

Islam – prorok Mohamed – r. 622 ušiel do Mediny (začiatok moslimského letopočtu), viedol svätú vojnu (džihád) proti neveriacim, jeho učenie je spísané v Koráne
Dva smery – šíiti a sunniti
Mohamedov nástupca – kalif – vládca islamského štátu
Abú Bakr, Omar I.
Nástupnícke spory – zvíťazili Umajjovci
Abbásovci – štát rozdelili na provincie, na čele každej stál emir, kalifov zástupca – vezír
Sídlo v Bagdade
Geografia, Aristotelova filozofia
Vznik kalifátov oslabil bagdadskú ríšu, čo využili Seldžuckí Turci a obsadili Jeruzalem
podnet na križiacke výpravy dal pápež Urban II., ktorý 1095 na konciloch v Piacenze a v Clermonte vyzval kresťanov, aby sa zúčastnili na oslobodení Božieho hrobu

1. KRIŽIACKA VÝPRAVA

(1096–1099)
vyvrcholila dobytím Jeruzalema a ustanovením kresťanského Jeruzalemského kráľovstva, to vśak padlo

3. KRIŽIACKA VÝPRAVA

(1189–1192)
bojovníci pod zástavou kríža dosiahli čiastočné úspechy, ale nedobyli Jeruzalem
výpravu viedol cisár Fridrich I. Barbarossa, francúzksy kráľ Filip II. August a anglický kráľ Richard I. Levie srdce
vymohli aspoň dohodu, ktorá kresťanským pútnikom dovoľovala navštevovať Jeruzalem

4. KRIŽIACKA VÝPRAVA

(1202–1204)
výprava chcela zaútočiť hlavne na Egypt, ktorý sa pokladal za kľúč k Palestíne
rytieri sa sústredili v Benátkach, odkiaľ mali byť prevezení, lenže nestačili im financie, tak im benátsky dóža Dandolo navrhol, aby za prepravu zaplatili bojom- mali zničiť ich obchodného konkurenta dalmátsky Zadar
križiaci nakoniec dobyli Konštantínopol a ustanovili Latinské cisárstvo