Riešenie ontologických otázok v dejinách filozofie – Milétska škola, pytagorejci, eleáti

• ontologická otázka: Čo bolo prvotné? – na základe tohto vznikli dva prúdy:
  • materialisti
  • idealisti
• materialisti – za prazáklad považujú matériu = hmotu; idealisti – za prvopočiatok všetkého pokladajú ideu, princíp (napr. stanovisko – podoba sveta bola najprv v myšlienkach Boha)
• materialisti aj idealisti sú zároveň monisti – uznávajú jeden základ bytia
• dualisti- pripúšťajú oba prazáklady (matériu aj ideu)
• pluralisti – hovoria o množstve podstát

Ranná grécka filozofia:

MILÉTSKA ŠKOLA

• milétska škola: škola živelného naivného materializmu, zaoberajú sa otázkami z čoho je príroda, z čoho sú veci, pýtajú sa na povahu vecí; hľadajú pralátku (arché), z ktorej všetko vzniklo a na ktorú sa všetko opäť obráti

TÁLES

• všetko pochádza z jedného základu – z vody, všetko existujúce je určitá forma vody
• zástanca hylozoizmu- všetko na svete je oživené

ANAXIMANDROS

• za arché považoval apeirón- niečo neurčité, neohraničené, nedefinovateľné, čo samo o sebe vecou nie je; z apeirónu sa vylúčia veci, určitú dobu existujú a opäť sa menia na apeirón za trest, že sa stali vecami

ANAXIMENES

• za arché považuje neurčitý vzduch vo význame oživujúci dych, duša; vzduch je hmotný, nekonečný, pohyblivý
• zhusťovaním vzduchu vznikajú oblaky, voda, zem
• zrieďovaním vzniká oheň

PYTAGOREJCI

• pytagorejci- vytvorili idealistickú filozofickú koncepciu založenú na číslach a číselných vzťahoch

PYTAGORAS

• nehľadá pralátku ale prazákon vytvárajúci poriadok, usporiadanie sveta
• za prazákon považuje čísla a číselné vzťahy
• každé číslo má svoj význam
• základné čísla sú 1, 2, 3, 4, ich súčet dáva magickú desiatku, dokonalé číslo, tvrdil že vo vesmíre je desať planét
• čísla ohraničujú a určujú neurčité, neohraničené, čím vznikajú jednotlivé veci, veci sú tak odrazmi čísel
• čísla prepojil s geometrickými tvarmi: 1 = jeden bod v priestore, 2 = spojenie dvoch bodov = priamka, 3 = spojenie troch bodov = jednoduchý rovinný útvar, 4 = spojenie štyroch bodov = priestorový útvar
• kombinovaním čísel vznikajú živly (napr. zem zo šesťuholníkov, oheň z päťuholníkov), miešaním živlov vznikajú veci

ELEÁTI

• eleáti- uznávali materiálnu podstatu sveta

PERMANIDES

• bytie a myslenie je to isté, o bytí možno len myslieť, nedá sa vnímať zmyslami
• bytie je prítomné všade, je celé, nekonečné, nehybné, nemenné, nebytie neexistuje, všetko je zaplnené bytím
• neexistuje ani pohyb, ani zmena, ani mnohorakosť (všetko je jedno bytie)

ZENÓN

• nebytie sa nedá pochopiť, treba dôkazy, tým ale vznikajú paradoxy (napr. otázka pohybu- je nemožné, aby vec na jednom mieste bola a zároveň nebola, z toho teda vyplýva, že nebytie neexistuje)
• paradoxy týkajúce sa pohybu- apórie (bezvýchodiskové postavenia)- dokazujú nemožnosť pohybu

HERAKLEITOS

• „Panta rhei“ – všetko plynie; bol programátorom zmeny a pohybu, dialektik, vytvoril dialekticko- materialistickú koncepciu; hľadá praenergiu: metaforicky ju vysvetľuje pomocou ohňa, dynamickosť ohňa, jeho neustále kmitanie vyjadruje pohyb, kmitaním sa z ohňa postupne vyčleňujú ďalšie živly – voda vzduch, zem
• pomôcka na pochopenie: horiace poleno – praská = prítomnosť vody, unikajúci dym = vzduch, zostávajúci popol = zem
• oheň je podstatou sveta
• jeho večné vzplanutie a uhasínanie znamená vznik a zánik sveta
• v rámci toho vznikajú veci, menia sa na svoj protiklad a zanikajú
• podľa Herakleita každé bytie má svoje protirečivé stránky, protiklady si navzájom dávajú zmysel
• vzájomný boj protikladov vytvára pohyb a zmeny, na určitej úrovni príde k prekonaniu boja protikladov, tým vec zaniká, vec existuje iba vtedy, ak v nej bojujú vnútorné protiklady; objaví sa nový protiklad, vznikne nová vec, jediné čo zmene nepodlieha, je Logos – jediný princíp riadiaci aj mikrokozmos aj makrokozmos, je vyjadrením skrytej jednoty sveta, princípom zákona zmeny