Syntax

syntax – jazykovedná disciplína, ktorá skúma syntaktickú výstavbu textu skúma text (základná jednotka syntaxe), potom vety text – súvislý celok, ktorý tvoria vety, medzi vetami je významová, jazyková a mimojazyková nadväznosť (konexia) Členenie viet podľa obsahu (modálnosti) oznamovacie opytovacie zisťovacie – odpoveď áno/nie, melódia stúpa (Prídeš?) doplňovacie – odpoveď áno/nie, začína sa opytovacím zámenom, melódia klesá (Kde si?) rozkazovacie zvolacie Členenie […]

syntax – jazykovedná disciplína, ktorá skúma syntaktickú výstavbu textu
skúma text (základná jednotka syntaxe), potom vety
text – súvislý celok, ktorý tvoria vety, medzi vetami je významová, jazyková a mimojazyková nadväznosť (konexia)

Členenie viet podľa obsahu (modálnosti)

oznamovacie
opytovacie
zisťovacie – odpoveď áno/nie, melódia stúpa (Prídeš?)
doplňovacie – odpoveď áno/nie, začína sa opytovacím zámenom, melódia klesá (Kde si?)
rozkazovacie
zvolacie

Členenie viet podľa zloženia

jednoduché vety
súvetia
jednoduché
priraďovacie
podraďovacie
zložené (tri a viac viet)

Členenie viet podľa členitosti

jednočlenné vety – obsahujú len vetný základ
dvojčlenné vety – obsahujú podmet a prísudok
úplné – podmet je vyjadrený
neúplné – podmet nie je vyjadrený

Polovetné konštrukcie

prechodné útvary medzi vetou a súvetím
jeden skrytý (nevyjadrený) prisudzovací sklad
neurčité slovesné tvary – prechodník, príčastie, neurčitok
plnia funkciu vetného člena – doplnku, prívlastku, príslovkového určenia
v jeden z viet v súvetí nahradíme sloveso v určitom tvare slovesom v neurčitom tvare
ich použitím dochádza ku zhusteniu (kondenzácii) textu

Príklady:

Chodil po izbe a pospevoval si. Chodiac po izbe si pospevoval.
Žiaci, ktorí ovládajú pravopis, sa neboja diktátov. Žiaci ovládajúci pravopis sa neboja diktátov.
Išli sme na ples, aby sme sa zabávali. Išli sme na ples zabaviť sa.

Modifikácia vetnej stavby

nedokončená výpoveď (apoziopéza)

veta je nedokončená z objektívnych príčin (niekto prerušil výpoveď, napríklad skočil do vety) alebo subjektívnych príčin (z emocionálnych alebo iných dôvodov postava naschvál nedopovedala), označuje sa …

vytýčený vetný člen

vetný člen, ktorý je vyčlenený na začiatok vety, oddelený čiarkou a v ďalšej časti vety je nahradený zámenom.
Príklad: Jahody si vždy dám rada. Jahody, tie si dám vždy rada.

osamostatnený vetný člen

vetný člen je vyčlenený za pôvodnú vetu
Príklad: Nemilo ma prekvapil. Prekvapil ma. Nemilo.

pripojený vetný člen

vložený výraz do vety, ktorá už bola ukončená; neočakávané vloženie
Príklad: Chodím rada do kina, ale len na komédie.

výpustka (elipsa)

vynechanie časti vety
situačná – vynechaná časť je zrejmá zo situácie (často ústny prejav)
- Mne, prosím, kofolu. (Mne, prosím, dajte kofolu.)
- Dobrý. (Dobrý deň.)
kontextová – vynechaná časť je známa z kontextu (často písomný prejav)
- V školskej jedálni pripravujú kuchárky tri druhy jedál. Z nich si môže každý vybrať.
lexikalizovaná – frázy, ktoré v tejto podobe ustrnuli
- Aká práca, taká pláca.

Vsuvka (parentéza)

postoj hovoriaceho k obsahu vety (oddelené čiarkami alebo zátvorkami)
- Príklad: Ty si, ako vidím, pevne rozhodnutý.

Členenie textu

horizontálne

vonkajšie členenie textu na základe témy a významu
próza – odsek, kapitola, diel
odsek – graficky vymedzená tematicky a obsahovo uzavretá jednotka textu (má svoju formu a obsah), koniec predchádzajúceho a začiatok nasledujúceho odseku musia na seba nadväzovať
kapitola – vyššia jednotka, sémanticky uzavretá, kapitoly pomenované alebo číslované
poézia – strofa, spev
dráma – výstup, dejstvo