Tráviaca sústava

Fylogenéza tráviacej sústavy

Na začiatku fylogenetického vývoja sú jednoduché, ale variabilné tráviace sústavy bezstavovcov. Jednobunkovce prijímajú potravu difúziou alebo fagocytózou na ktoromkoľvek mieste tela alebo cez bunkové ústa (cytostoma). Niektoré článkonožce, lastúrniky, hubky, veľryby filtrujú planktón pomocou filtračného orgánu. Veľká časť hmyzu pomocou špeciálneho zariadenia a pomocného bodacieho orgánu cicia rastlinné a živočíšne šťavy (napr. komáre, muchy, vši, bzdochy, pijavice).

V hubke prebieha vnútrobunkové trávenie v golierikatých bunkách (choanocyty)vys­tielajúcich telovú dutinu. Nestrávené zvyšky hubka s vodou vyvrhne cez veľký telový otvor -osculum. Tráviacu sústavu pŕhlivcov tvorí dutina s jedným otvorom, ktorý je súčasne prijímací aj vyvrhovací. Proces trávenia sa cyklicky opakuje, lebo prijatie ďalšej potravy je viazané na dokončenie trávenia predchádzajúcej. Pri niektorých pŕhlivcoch (napr. medúzovce) rozvádzanie živín do všetkých častí tela zabezpečuje rozvetvená tráviaca sústava, ktorá má zároveň aj obehovú funkciu. Takáto sústava sa nazýva gastrovaskulárna sústava.

Pri obrúčkavcoch vedie ďalšie zdokonalenie tráviacej sústavy k zväčšovaniu povrchu tráviacej rúry a jej diferenciácii. Tráviaca rúra sa postupne predlžuje, vzniká pažerák, základ žalúdka, črevo a análny otvor. Do čreva sa vylučujú enzýmy a nastáva enzymatický rozklad prijatej potravy a jej následné vstrebávanie. Pijavice majú v čreve špeciálny črevný záves (typhlosolis), ktorý vyrastá z vrchnej steny čreva a zväčšuje tak jeho resorpčnú plochu. Tráviace systémy stavovcov sa v mnohom podobajú, ale majú aj špecifické odlišnosti. Vnútorný povrch ich čreva sa mnohonásobne zväčšil vznikom klkov a mikroklkov, ktoré sa uplatňujú pri vstrebávaní živín. Bunky produkujúce jednotlivé enzýmy sa združujú do žliaz. Tráviaca sústava obojživelníkov je prvou tráviacou sústavou, ktorá má všetky časti tráviacej sústavy a špeciálne tráviace žľazy.

Živočíchy, ktoré prijímajú s potravou veľa vody a vodné stavovce majú slinné žľazy redukované. Naopak, slinné žľazy napr. hovädzieho dobytka produkujú veľké množstvo slín (cca 120 litrov za deň). Dôležitými orgánmi tráviacej sústavy sú pečeň (hepar) a podžalúdková žľaza (pankreas). Pri mäkkýšoch pečeň a podžalúdková žľaza tvoria spolu jednu žľazu -hepatopankreas. Do nej sú vrastené slepé výbežky čreva a vstrebávajú sa v nej živiny.

Mäsožravé živočíchy majú dobre vyvinuté orgány, ktorými uchopujú korisť.

Bylinožravé živočíchy prijímajú ťažko stráviteľnú celulózu, preto majú podstatne zložitejší spôsob trávenia, ktorému je prispôsobená aj stavba a mnohonásobne predĺženie tráviacej rúry. Pomocou špeciálnych baktérií a prvokov, ktoré žijú symbioticky v žalúdku, rozkladajú celulózový obal rastlinných buniek a až potom sa tieto bunky trávia enzýmami.

Príkladom výrazných modifikácii je tráviaca sústava prežúvavcov, najmä stavba žalúdka. Jeho zvláštnosťou je to, že má tri predžalúdky – bachor (rumen), čepiec (reticulum) a knihu (omasus). Vlastným žalúdkom je slez (abomasus). Prežúvavce spracúvajú potravu v ústnej dutine len nepatrne, aby jej mohli v čo najkratšom čase prijať čo najväčšie množstvo, trocha ju rozžujú a hneď posúvajú do bachora, ktorý slúži ako zásobáreň nahrubo rozhryzenej potravy (pri dobytku má objem až 100 litrov), rytmickými pohybmi bachora potrava napučiava, mikroorganizmy (baktérie, prvoky) žijúce symbioticky v bachore dokážu rozkladať celulózu na jednoduchšie, energeticky využiteľné látky, v malých dávkach sa potrava vracia cez čepiec späť do ústnej dutiny na dôkladné mechanické prežúvanie, kde sa pri prežúvaní premiešava so slinami, enzymaticky sa štiepi. Vlastné trávenie prebieha v sleze a pokračuje v čreve, kde prebieha aj vstrebávanie.

Špecifickým spôsobom prebieha aj trávenie pri vtákoch. Prijatá potrava sa sústreďuje v hrvoli, kde napučiava a až potom po nejakom čase, ktorý je charakteristický pre jednotlivé druhy, prechádza do dvojdielneho žalúdka. Žľaznatý žalúdok potravu chemicky natrávi a trávenina potom prechádza do svalnatého žalúdka. V svalnatom žalúdku ju mohutné svaly a drobné kamienky rozdrobujú, ktoré vták na tento účel zobe.

Receptory

Podľa druhu adekvátneho podnetu rozdeľujeme receptory na tri základné skupiny:

1. chemoreceptory – adekvátnym podnetom je chemická látka v ovzduší (čuch) alebo rozpustená v tekutine (chuť)
2. mechanoreceptory – zachytávajú rozmanité mechanické podnety, ako je tlak (receptory kože), vibrácia (receptory sluchu), zemská gravitácia (receptory na vnímanie polohy a rovnováhy)
3. rádioreceptory – reagujú na svetelné žiarenie (fotoreceptory), tepelné žiarenie (termoreceptory) alebo rádioaktívne a elektromagnetické žiarenie (vlastné rádioreceptory)

Druhy receptorov

1. hmatové telieska – najjednoduchšie receptory, voľne roztrúsené pod povrchom tela v koži, reagujú na ťah a tlak, citlivosť je zvýšená hmatovými chlpmi (fúzy u cicavcov) alebo nahromadením na určitých miestach (okolo zobáka vtákov, nozdier a pyskov cicavcov)
2. Receptory bolesti – voľné nervové zakončenia, informujú organizmus o nepriaznivých podnetoch, predstavujú ochranu pred poškodením
3. Bočná čiara – vodné organizmy – ryby a larvy obojživelníkov, prúdenie vody v mieste bočnej čiary vnímajú ako vibrácie (prúdový zmysel)
4. Statokinetické (polohovorovnovážne orgány) – informujú o polohe a pohybe tela, reagujú na zmeny súvisiace so zemskou gravitáciou, u stavovcov základ tvoria receptorové bunky s brvami dráždené statolitmi uložené vo vnútornom uchu, u bezstavovcov – statocysta v hlavovej časti tela
5. sluchové orgány – stavovce využívajú na orientáciu v priestore, prostriedok komunikácie, bezstavovce – sluchové orgány majú podobu tympanálnych orgánov uložených na hrudi alebo končatinách